Prešovská vzbura
| Prešovská vzbura | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Prvej svetovej vojny | |||||||
 Pamätné miesto popravy | |||||||
| |||||||
Prešovská vzbura v Prešove bola revolta vojakov a obyvateľov mesta Prešov proti Rakúsko-Uhorsku v roku 1918. Začala v noci z 31. októbra 1918 na 1. novembra 1918. Zúčastnilo sa jej najmenej 300 vojakov náhradného práporu 67. pešieho pluku. Vzbura bola potlačená 1. novembra 1918 a hneď v ten deň, komando maďarských dôstojníkov vykonalo popravu 40 vojakov a 2 civilistov.[1]
Príčiny vzbury
[upraviť | upraviť zdroj]Viacerí vojaci prešovskej posádky, najmä vojaci náhradného práporu 67. pešieho pluku po tom, čo sa 31. októbra 1918 dozvedeli o konci vojny, vyrabovali v meste Prešov vojenské sklady a niektoré obchody na terajšej Hlavnej ulici. Na základe vtedajšieho stanného práva boli 40 vojaci a dvaja civilní občania popravení priamo pri stene katolíckeho kostola na Hlavnej ulici. Tieto tragické udalosti priamo súviseli s vojnovými útrapami a rozpadom Rakúsko-Uhorska.
Priebeh vzbury
[upraviť | upraviť zdroj]Vojaci 67. cisárskeho a kráľovského pešieho pluku, v ktorom mali väčšinu Slováci zo Šarišskej a Liptovskej župy a niektorých ďalších menších prešovských útvarov, odopreli poslušnosť svojim veliteľom lebo už mali dosť vojnových útrap prvej svetovej vojny a tak aj pod vplyvom revolúcie v Budapešti, v noci z 31. októbra na 1. novembra 1918 spolu s civilistami, vyrabovali v meste Prešov vojenské sklady a obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil 120 účastníkov vzbury štatariálny súd na trest smrti. Ten istý deň 1. novembra 1918 bolo popravených 40 vojakov a 2 civilisti. Ostatným sa podarilo ujsť. Táto udalosť je známa aj ako Prešovská vzbura.[1] Bola to najkrvavejšia udalosť od Prešovských jatiek (1687).[2]
6. novembra 1918 Ján Meličko z Prešova, napísal vtedajšiemu martinskému vedeniu Slovenskej národnej rady list v ktorom píše: „ráno bez akéhokoľvek výsluchu ich dali strieľať a síce pri kostole. Mnohí sa útekom chceli zachrániť, ale ako psov ich strieľali. Moc zaslzených očí sa dívalo na to. No boli tam aj vysmiate tváre vyvoleného národa.“[1]
Vtedajšie maďarské vojenské aj štátne orgány túto vzburu zaradili do kategórie rabovania obchodov a nie medzi klasickú vojenskú vzburu. Historickú udalosť pripomína aj pamätná tabuľa, ktorá bola umiestnená na severnom múre konkatedrály svätého Mikuláša a je na nej napísaný tento text: „Pri tomto kostolnom múre zastrelili 1. novembra 1918 34 vojakov a občanov odsúdených na smrť podľa stanného práva za účasť na vzbure 31. októbra 1918, ktorá vznikla pod vplyvom VOSR.“ Miesto popravy je zaradené do slovenského zoznamu národných kultúrnych pamiatok pod číslom 707-1443/0
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c HRONSKÝ, Marián; KRIVÁ, Anna; ČAPLOVIČ, Miloslav. Vojenské dejiny Slovenska. Zväzok IV 1914 – 1939. Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 1996. 264 s. ISBN 80-88842-05-0. S. 81-82.
- ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.33
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prešovská vzbura