Zobrazenie zdroja stránky Kopti

{{Infobox etnickej skupiny
 | obrázok      = [[Súbor:Coptic diaspora map.png|250px]]
 | popis obrázku  = Mapa zobrazujúca koptskú populáciu vo svete, v ľavom dolnom rohu sa nachádza znak Koptov
 | skupina        = Kopti
 | populácia      = 12 až 20 miliónov (2015)<ref name=ESN/>
 | genealógia     =
 | hlavný región  = domovské krajiny: [[Egypt]], [[Sudán]], [[Líbya]]{{Break}}diaspóry: [[Kanada]], [[USA]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Austrália (štát)|Austrália]] a inde
 | regióny nadpis = krajiny s významnými populáciami
 | jazyky       = [[arabčina]], [[koptčina]] (dnes iba ako cirkevný jazyk), historicky [[Helenistické koiné|gréčtina]]
 | náboženstvo  = [[kresťanstvo]]{{Break}}{{Malé|(prevažne [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptská staroorientálna cirkev]] a [[Koptská katolícka cirkev]], minoritne [[protestantizmus]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie konštantínopolskej tradície]])}}
 | príbuzní     = [[Arabi]] (etnicky){{Break}}[[Egypťania (starovek)|starovekí Egypťania]] (predkovia)
 | poznámky     = 
}}
 
'''Kopti'''{{#tag:ref
 | Množné číslo; mužský príslušník je '''Kopt''', žena '''Koptka'''<ref>{{Citácia knihy
  | kapitola zborník = Kopt
  | editori = [[Alexandra Jarošová]], Klára Buzássyová
  | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka
  | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka
  | zväzok = H{{--}}L
  | miesto = Bratislava
  | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
  | rok = 2011
  | isbn = 978-80-224-1172-1
  | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Kopt
  | strany = 
}}
</ref>
 | group=p
}} alebo zriedkavejšie '''Koptovia'''<ref>{{Citácia knihy
 | titul = [[Slovenský náučný slovník]]
 | typ zväzku = Diel
 | zväzok = II. E{{--}}M.
 | meno = Pavel
 | priezvisko = Bujnák
 | odkaz na autora = Pavel Bujnák
 | miesto = Bratislava{{--}}Praha
 | vydavateľ= Litevna
 | rok = 1932
 | kapitola zborník = Koptovia
 | strany = 255
}}
</ref><ref>Pozri Koptovia In: [[Google knihy]]</ref> sú etnicko-náboženská skupina<ref name="ESN" /><ref name=":BRE">{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = [[Boľšaja rossijskaja enciklopedija]]
 | kapitola zborník = KOPTY 
 | zväzok = 15.
 | typ zväzku = Tom.
 | url = https://bigenc.ru/ethnology/text/2095541
 | vydavateľ = Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija
 | dátum prístupu = 2022-09-12
 | priezvisko zborník = Kobishchanov
 | meno zborník = T. Ju
 | miesto = Moskva
 | dátum vydania = 2010
 | strany = 221
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220912132632/https://bigenc.ru/ethnology/text/2095541
 | dátum archivácie=2022-09-12
}}
</ref><ref name = Beliana>{{Citácia knihy
 | titul = [[Encyclopaedia Beliana]]
 | zväzok = 9. Koks{{--}}Kraj
 | typ zväzku = Zv.
 | kapitola zborník = Kopti
 | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kopti
 | dátum prístupu = 2024-05-31
 | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2021
 | isbn = 978-80-970350-3-7
 | strany = 355{{--}}356
}}
</ref>, potomkovia [[Egypťania (starovek)|starovekých Egypťanov]], ktorí po [[7. storočie|7. storočí]] postupne do veľkej miery etnicky splynuli s [[Arabi|Arabmi]].<ref name=MČE>{{Citácia knihy
 | titul = Malá československá encyklopedie
 | kapitola zborník= Koptové
 | odkaz na titul = Malá československá encyklopedie
 | zväzok = III. I{{--}}L
 | vydanie text = Vyd. 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
 | rok = 1986
 | strany = 526
}}
</ref><ref name=":5" /><ref name=bri /> Termín sa spája predovšetkým s obyvateľstvom, ktoré vyznáva [[kresťanstvo]], no najmä do [[7. storočie|7. storočia]]''<ref name="CE" />'' termín v literatúre označuje aj [[Pohanstvo|pohanov]]. V modernom období sa zdá, že sa koncept „koptstva“ mení z konfesionálneho konceptu na [[Subetnikum|subetnický]].<ref name=":PE" /> (k definíciám pozri kapitolu [[#Niektoré názory na Koptov]])
 
Najmä do 14. storočia{{#tag:ref|V literatúre sa možno stretnúť s rôznymi dátumami, do kedy sa koptčina používala. Podľa ''The Oxford Dictionary of Byzantium'' bola už v 11. storočí vymierajúcim jazykom.<ref name=":KZD"/> Podľa Myszora pretrvávali kresťanské diela v koptčine do 14. storočia, keď boli plne nahradené obsahom v arabčine.<ref name="SRLV">{{Citácia knihy
 | priezvisko = Starowieyski
 | meno = Marek
 | odkaz na autora = Marek Starowieyski
 | kapitola zborník = KOPTSKÁ PATRISTICKÁ LITERATURA
 | prekladatelia = Walerian Bugel, Kateřina Mervartová
 | titul = Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura
 | vydavateľ = Pavel Mervart
 | miesto = Červený Kostelec
 | autor zborník = MYSZOR, W
 | rok = 2012
 | isbn = 978-80-7465-021-5
 | edícia = Pro Oriente
 | zväzok edície = 7
 | počet strán = 369
 | strany = 182{{--}}191
}}
</ref> ''Encyklopédia jazykovedy'' hovorí o koptčine ako o živom jazyku do 16. storočia.<ref name=EJ>{{Citácia knihy
| kapitola zborník = semitsko-hamitské jazyky
| priezvisko = Mistrík
| meno = Jozef
| odkaz na autora = Jozef Mistrík
| spoluautori = et al.
| titul = Encyklopédia jazykovedy
| odkaz na titul = Encyklopédia jazykovedy
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1993
| isbn = 80-215-0250-9
| strany = 381
}}
</ref> Ottova encyklopédia hovorí až o 17. storočí.<ref name="Otto1"/> ''The Coptic Encyclopedia'' spomína viaceré ojedinelé zmienky o používaní koptčiny až do prelomu 19. a 20. storočia<ref name="CE2">{{Citácia knihy
 | titul = [[The Coptic Encyclopedia]]
 | vydavateľ = Macmillan Publishing Company
 | miesto = New York
 | rok = 1991
 | isbn = 0-02-897025-X
 | strany = 604{{--}}607
 | kapitola zborník = COPTIC LANGUAGE, SPOKEN
 | autor zborník = ISHAQ, Emile Maher
 | editori = Aziz S. Atiya
 | zväzok = 2
 | typ zväzku = Vol.
}}
</ref>|group=p}} používali Kopti v literatúre [[Koptčina|koptský jazyk]] a [[koptské písmo]], no zároveň boli [[Dvojjazyčnosť|bilingválni]]: spočiatku väčšina Koptov ovládala [[Starogréčtina|gréčtinu]], neskôr [[Arabčina|arabčinu]]. Originálny charakter má [[koptské výtvarné umenie]] a [[Koptská literatúra|literatúra]]. Veľká časť z nich sú veriaci [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptskej staroorientálnej cirkvi]]. V cirkevnom prostredí používajú Kopti vlastný [[koptský kalendár]], ktorý sa začína rokom [[284]].<ref name=":BRE" /><ref name=bri>{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul=[[Encyclopedia Britannica]]
 | kapitola zborník = Copts
 | meno zborník = Adam
 | priezvisko zborník = Zeidan
 | spoluautori zborník = et al.
 | url = https://www.britannica.com/topic/Copt
 | dátum prístupu = 30.8.2022
}}
</ref><ref name=":KZD-Copts" /> Skúmaním koptskej kultúry sa zaoberá [[koptológia]]<ref name="Beliana" /><ref name=":EA">{{Citácia knihy
 | priezvisko = Novotný
 | meno = Bohuslav
 | spoluautori = et al.
 | titul = Encyklopédia archeológie
 | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie
 | kapitola zborník = egyptológia
 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
 | miesto = Bratislava
 | rok = 1986
 | strany = 222
}}
</ref>.
 
Termín '''kopti'''{{#tag:ref|Množné číslo, mužský príslušník je '''kopt''', žena '''koptka''', termín kopt tiež skôr v minulosti označoval znečistený uhlík ( sadzu)<ref>{{Citácia knihy
 |priezvisko = Peciar
 |meno = Štefan
 |spoluautori = ed.
 |titul = [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]
 |zväzok = IV. S – U
 |typ zväzku= Zv.
 |miesto = Bratislava
 |vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]]
 |rok = 1965
 |kapitola zborník=kopt
 |url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kopt
 |strany =
}}
</ref>|group=p}} (s malým k-) dnes v slovenčine označuje skôr<ref name="Otto1">{{Citácia knihy
 | titul = Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A-L
 | vydavateľ = Agentúra Cesty
 | kapitola zborník = Kopti
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2006
 | isbn = 8096915932
 | strany = 654
}}
</ref> príslušníkov niektorej z koptských cirkví ([[Koptská ortodoxná cirkev|Koptská staroorientálna cirkev]]{{#tag:ref|Až do 20. storočia bola jej súčasťou aj [[Etiópska ortodoxná cirkev]], ktorá však vykazovala jazykovú a kultúrnu autonómiu. Termín koptská sa preto v niektorých situáciách spája aj s ňou.<ref name=":AZCCH">{{Citácia knihy
 | priezvisko = Gabra
 | meno = Gawdat
 | titul = The A to Z of the Coptic Church
 | vydavateľ = The Scarecrow Press
 | miesto = Lanham et al.
 | kapitola zborník = COPT
 | rok = 2009
 | strany = 69{{--}}70
 | isbn = 978-0-8108-6894-6
}}
</ref> či dokonca s kresťanmi v Arménsku a Sýrii.<ref name="CE"/>|group=p}} a [[Koptská katolícka cirkev]], prípadne [[Protestantizmus|protestantov]], ktorí sa identifikujú s egyptským prostredím<ref name=GGCCH>{{Citácia knihy
 | priezvisko = Gabra
 | meno = Gawdat
 | titul = The A to Z of the Coptic Church
 | vydavateľ = The Scarecrow Press
 | miesto = Lanham et al.
 | rok = 2009
 | isbn = 978-0-8108-6894-6
}}
</ref>{{rp|1}}). Kresťanský element zohrával už v stredoveku dôležitý identifikačný prvok Koptov a vzhľadom na etnické splynutie Koptov s Arabmi, so sebou pojmy úzko súvisia, keďže „kopti“ boli zvyškami nepomoslimčených „Koptov“.<ref name=bri /> Medzi termínmi sa v rámci slovenskej literatúry nie vždy striktne rozlišuje, resp. podobne ako v zahraničnej literatúre splývajú. Pozri aj kapitolu [[Kopti#Niektoré názory na Koptov|Niektoré názory na Koptov]].
 
Dnes tvoria približne 10{{--}}14%<ref name="Beliana" /> obyvateľov [[Egypt]]a, hoci presné odhady sa v jednotlivých prameňoch líšia<ref name=bri /><ref name=EGA>{{Citácia knihy
 | priezvisko = Shoup
 | meno = John A
 | titul = Ethnic Groups of Africa and the Middle East: An Encyclopedia
 | vydavateľ = ABC-CLIO
 | miesto = Santa Barbara [et al.]
 | rok = 2011
 | isbn = 978-1-59884-363-7
 | strany = 75{{--}}77
}}
</ref>, podľa oficiálnych sčítaní od 6 mil. (1990)<ref>{{Citácia knihy
 | titul = [[Encyclopedia of World Cultures]]
 | zväzok = IX. Africa and the Middle East
 | typ zväzku = Vol.
 | editori = David Levinson
 | rok =1995
 | vydavateľ = G.K. Hall & Company
 | miesto = New York
 | strany = 68{{--}}69
 | isbn = 0-8161-1815-9
 | kapitola zborník = Copts
}}
</ref>, 4 mil. (1993)<ref name=":5">{{Citácia knihy
 | titul = [[Malá slovenská encyklopédia]]
 | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]
 | kapitola zborník = Kopti
 | rok = 1993
 | isbn = 978-80-85584-12-7
 | miesto = Bratislava
 | strany = 355
}}
</ref> po 4,4 mil. (2007)<ref name=":BRE" />. Koptské cirkevné autority hovoria (2003) o 9 miliónoch Koptov v Egypte<ref>{{Citácia knihy
 | titul = Historical Dictionary of Egypt
 | vydavateľ = The Scarecrow Press
 | miesto = Lanham
 | rok = 2003
 | editori = Arthur Goldschmidt Jr.; Robert Johnston
 | edícia = African Historical Dictionaries
 | zväzok edície = 89
 | isbn=0-8108-4856-2
 | kapitola zborník = COPTS
 | vydanie text = Third Edition
 | strany = 113
}}
</ref>, resp. podľa iných koptských odhadov 10 do 14,5 mil (2010).<ref name=":BRE" /> Podľa ''[[Boľšaja rossijskaja enciklopedija|Veľkej ruskej encyklopédie]]'' (2010): ''„Najpravdepodobnejší odhad je 7,5 – 8,5 milióna ľudí.“''<ref name=":BRE" /> Celkový počet Koptov vo svete sa odhaduje na 12 až 20 miliónov (2015).<ref name=ESN>{{Citácia knihy
 | titul = Encyclopedia of Stateless Nations
 | kapitola zborník = Copt
 | strany = 107{{--}}108
 | vydavateľ = Greenwood
 | rok = 2016
 | isbn = 978-1-61069-953-2
 | miesto = Santa Barbara
 | vydanie text = Second Edition
 | editori = James B. Minahan
}}
</ref> Veľké [[Diaspóra|diaspóry]] sa nachádzajú napríklad v [[Spojené štáty|USA]], [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Spojené štáty|Veľkej Británii]] či [[Kanada|Kanade]].<ref name=":BRE" /><ref name="Beliana" />
 
== Etymológia ==
Ako potomkovia [[Egypťania (starovek)|starovekých Egypťanov]] boli Kopti Grékmi nazývaní: ''Aigyptioi'' ([[Jednotné číslo|sg.]] Άίγυπτος{{--}}''Aigyptos''). V [[Arabčina|arabskom jazyku]] sa pojem zmenil na ''al-kipt'' (iný prepis: ''al-qibṭ''; niekedy aj ''al-kubt'', ''al-qubt''<ref name=EGA /><ref name=ldm>{{Citácia knihy
 | titul = [[Lexikon des Mittelalters]]
 | zväzok =V. Hiera-Mittel bis Lukanien
 | kapitola zborník = Kopten
 | meno zborník= C. D. G
 | priezvisko zborník = Müller
 | typ zväzku = Band
 | vydavateľ = [[J. B. Metzler’sche Verlagsbuchhandlung|Metzler-Verlag]]
 | miesto = Stuttgard, Weimar
 | rok = 1999
 | isbn = 3-476-01742-7
 | strany = 1438{{--}}1441
}}
</ref><ref name="Beliana" />), ktorý prešiel do západných jazykov v podobe ''Kopt''/''kopt''.<ref name=bri /><ref name=GGCCH /><ref name=":KZD-Copts" /> Latinčina pozná tvary ''Copti'', ''Cophti'' a ''Coptitae''.<ref name="OSN">{{Citácia knihy
 | titul = [[Ottův slovník naučný|Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí]]
 | vydavateľ = J. Otto
 | zväzok = Čtrnáctý: Kartel{{--}}Kraj
 | kapitola zborník = Koptové
 | autor zborník = K. D
 | typ zväzku = Díl
 | miesto = Praha
 | strany = 791{{--}}794
 | rok = 1899
}}
</ref> Výraz mal pôvodne najmä geografický a etnický charakter, až neskôr sa k nemu pridal charakter náboženský, ktorý bol zvýraznený po moslimskej invázii v [[7. storočie|7. storočí]]. Menej častá teória odvodzuje termín od mesta ''Koptos<ref name=EGA />'' (dnes ''Kift'', ''Qift'') v [[Horný Egypt|Hornom Egypte]]. V minulosti však mesto nepatrilo k významným centrám koptskej činnosti.<ref name="CE">{{Citácia knihy
 | titul = [[The Coptic Encyclopedia]]
 | vydavateľ = Macmillan Publishing Company
 | miesto = New York
 | rok = 1991
 | isbn = 0-02-897025-X
 | strany = 599{{--}}601
 | kapitola zborník = COPT
 | autor zborník = DU BOURGET, P
 | editori = Aziz S. Atiya
 | zväzok = 2
 | typ zväzku = Vol.
}}
</ref>
 
== Dejiny ==
[[Súbor:Встреча_святого_антония_и_павла_(копты).jpeg|náhľad|anonymný autor, ''Stretnutie svätých pustovníkov [[Anton Veľký|Antona]] a [[Pavol (pustovník)|Pavla]]'', koptská ikona, niekedy pred [[20. storočie|20. storočím]]]]
Kopti sú potomkovia starovekých [[Egypťania (starovek)|Egypťanov]], ktorí hovorili dialektmi neskorého egyptského jazyka známeho ako [[koptčina]].<ref name="Beliana" /> Okrem toho rozprávala väčšina Koptov tiež po [[Helenistické koiné|grécky]], v dôsledku čoho možno starovekú koptskú spoločnosť označiť ako bilingválnu.<ref name=":VV-Koptové">{{Citácia knihy
 | priezvisko = Vavřínek
 | kapitola zborník = Koptové
 | meno = Vladimír
 | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek
 | priezvisko2 = Balcárek
 | meno2 = Petr
 | titul = Encyklopedie Byzance
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = [[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR
 | rok = 2011
 | isbn = 978-80-7277-485-2
 | isbn2 = 978-80-86420-43-1
 | edícia = Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada
 | zväzok edície = 33
 | strany = 270
}}
</ref><ref name=":KZD-Copts" /> Egyptská cirkev, ktorej členmi početní Kopti boli, tiež používala v ranom období skôr gréčtinu.<ref name="SRLV" /> Kresťanstvo bolo do Egypta prinesené už v prvom storočí, hoci väčšinu v rámci vierovyznania Egypťanov získavalo len postupne. Prvým biskupom v [[Alexandria|Alexandrii]] mal byť podľa tradície [[Ježiš Kristus|Kristov]] učeník, apoštol [[Marek (evanjelista)|Marek]]. Z dôvodu apoštolskej tradície sa [[Alexandria]] stala sídlom [[Patriarcha (cirkev)|patriarchu]] a v rámci koncepcie [[Pentarchia|pentarchie]] jej pôvodne patrilo druhé miesto po Ríme. Miestni patriarchovia tiež ako prví užívali titul [[pápež]] (dnes sa používa pojem [[koptský pápež]]).<ref name="Beliana" /><ref name="bri" /> Veľký význam pre kresťanské spoločenstvo mal egyptský [[Otcovia púšte|púštny asketizmus]]. Medzi Koptov sa radia viaceré osobnosti mníšskeho života ako svätý [[Pachomios Veľký|Pachomios]], [[Anton Veľký|Antonios]], [[Šenuda]] (Šenúda, Šenúta) či [[Makarios]]. Koptom mal byť tiež svätý veľkomučeník [[Ménas (veľkomučeník)|Ménas]].
 
[[Súbor:Monasticizmus_vývoj.jpg|vľavo|náhľad|Vývoj [[Monasticizmus|monasticizmu]] z Egypta po kresťanskom Východe]]
V 4. a 5. storočí zohrali koptskí kresťania ([[alexandrijská škola]]) významnú úlohu v [[Christológia|christologických]] sporoch. Medzi Koptov sa radia cirkevné osobnosti ako [[Atanáz Alexandrijský]] či [[Cyril Alexandrijský]].<ref name="Beliana" /><ref name=":KZD-Copts" /> V teológii sa Kopti postavili predovšetkým na stranu verbálneho [[Monofyzitizmus|monofyzitizmu]] dnes nazývaného aj [[miafyzitizmus]]. Väčšia časť z nich odmietla závery [[Chalcedónsky koncil|Chalcedónskeho koncilu]] (451), v dôsledku čoho vznikla v Cirkvi [[schizma]] medzi [[Chalcedónsky koncil|chalcedónskou ortodoxiou]] ([[Melchiti|melkiti]]/melchiti) a [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptskou ortodoxnou cirkvou]] v spoločenstve s ďalšími orientálnymi cirkvami (sýrski jakobiti, Arméni). Príčiny náboženských rozdielov teológovia a historici často hľadajú v spoločenských a jazykových rozdieloch gréckeho a latinského sveta (chalcedónske kresťanstvo) a orientálneho sveta Egypta, Sýrie či Perzie. V dôsledku tejto krízy identity Egypt ľahšie prijal nadvládu moslimských Arabov, v ktorých videl menších odporcov ich chápania kresťanstva i ich kultúry (pozri aj [[náboženstvo v Byzantskej ríši]]). Po dobytí Egypta [[Arabská ríša|Arabmi]] v 7. storočí preto Kopti postupne prestali používať gréčtinu a naopak začali postupne preberať [[Arabčina|arabčinu]].<ref name=bri /> Koptkou bola aj Mohamedova žena Mária, ktorá Mohamedovi porodila krátko žijúceho syna Ibrahima.<ref name=EGA /> Egypťania, ktorí konvertovali na [[islam]], už neboli vnímaní ako Kopti, no arabské prostredie k menám konvertitov často pridávalo druhovú prezývku „''al-Kibtí''“<ref name=":PE">{{Citácia knihy
 | titul = [[Pravoslavnaja enciklopedija]] <!-- [Православная Энциклопедия] -->
 | miesto = Moskva
 | kapitola zborník = KOPTY
 | autor zborník = PANČENKO, K. A
 | rok = 2015
 | strany = 613{{--}}614
 | isbn = 978-5-89572-045-5
 | url = https://www.pravenc.ru/text/2057212.html
 | zväzok = 37
 | typ zväzku = Tom.
 | vydavateľ = Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“<!-- [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»] -->
 | dátum prístupu = 2022-09-12
}}
</ref>.
 
[[Súbor:Coptic_monks.jpg|náhľad|[[American Colony Photo Department]], Skupina koptských mníchov, medzi 1898 až 1914]]
Hoci Arabi podporovali konverziu Koptov na [[islam]], do vnútorných záležitostí Koptov zasahovali len zriedkavo. Museli však platiť zvláštnu náboženskú daň ([[džizja]]), ktorá bola účinným prostriedkom mäkkého nátlaku konverzie chudobných farmárov, ktorí platili aj všeobecnú daň (''charaj'').<ref name="DoMA">{{Citácia knihy
 | titul = Dictionary of the Middle Ages
 | vydavateľ = [[Charles Scribner's Sons]]
 | miesto = New York
 | rok = 1983
 | isbn = 0-684-17023-X
 | kapitola zborník = COPTS AND COPTIC CHURCH
 | autor zborník = ATIYA, A. S
 | strany = 593{{--}}595
 | zväzok = 3. CABALA{{--}}CRIMEA
 | typ zväzku = Vol.
 | editori = Joseph R. Strayer
}}
</ref> Práve pre zhoršujúcu sa situáciu Kopti viackrát proti moslimom povstali v rámci [[Bašmúrske vzbury|bašmúrskych vzbúr]] (posledná v rokoch 829{{--}}830)<ref name="Beliana" /><ref name="DoMA" />. V ranej ére arabskej nadvlády nad Egyptom sa koptčina používala vo verejnej správe.<ref name=EGA />
 
Mierové spolunažívanie svedčalo postupnej [[Asimilácia obyvateľstva|asimilácii]], ktorá nabrala na sile najmä počas vlády [[Fátimovci|Fátimovcov]], keď s výnimkou vlády [[al-Hákim]]a žili Kopti v mieri. Počas panovania arabských panovníkov zohrávali Kopti významnú úlohu v moslimskej administratíve a obchode.<ref name=bri /><ref name="DoMA" /> Na druhú stranu niektorí moslimskí vládcovia Koptov do určitej miery aj prenasledovali. Napríklad sultán [[Saladin (sultán)|Saladin]] prepustil Koptov z úradov, zakázal im jazdiť na koňoch a nariadil nosiť výrazné oblečenie. Pod zámienkou, že by mohli miesto opevniť križiaci, nechal zbúrať Katedrálu svätého Mareka v [[Alexandria|Alexandrii]]. Situácia Koptov sa zhoršila aj za vlády [[Mamlúci|mamlúkov]] a [[Osmanská ríša|Osmanov]].<ref name=GGCCH />{{rp|5}} Skupina povstaní bola potlačená a vzbura v roku 1354 vyústila v hromadnej konverzii na islam.<ref name=EGA /> Keďže postupne stále menej Koptov rozumelo starej koptčine, prijala Koptská cirkev najneskôr v 14. storočí [[Arabčina|arabčinu]] ako [[cirkevný jazyk]]. [[Koptčina]] sa v obmedzenom rozsahu (niektoré knihy či časti liturgie) používa dodnes.<ref name=bri />
 
[[Súbor:Naelachohanboutrosghali-2.jpg|vľavo|náhľad|[[Butrus Butrus-Gálí]] (*1922{{--}}† 2016), egyptský diplomat a politik, šiesty generálny tajomník OSN]]
Situácia Koptov sa výrazne zlepšila v 19. storočí spolu s modernizáciou Egypta. V roku 1855 bola zrušená náboženská daň ([[džizja]]). V modernom období tiež zosilnel vplyv koptských pápežov. Významným reformátorom bol pápež [[Cyril IV.]]<ref name=GGCCH />{{rp|6}} V roku 1910 bol egyptský premiér koptského pôvodu [[Butros Gháli]] zavraždený moslimským partizánom z nacionalistickej strany a zločin viedol k vážnym stretom medzi Koptmi a moslimami. Národnú jednotu obnovila až revolúcia v roku 1919, obe skupiny tiež spolupracovali v rámci národnostne orientovanej strany [[Wafd]] (Vafd).<ref name="Beliana" /><ref name="GGCCH" />{{rp|6}} Nové odvážnejšie politické smerovanie Koptskej cirkvi však najmä za patriarchátu [[Šenuda III.|Šenudu III.]] vyvolalo spory s moslimskou egyptskou vládou a patriarcha bol tiež na čas vyhnaný. Viacerí Kopti patria k bohatým vlastníkom pôdy v Egypte, hoci niektoré reformy [[Džamál Abd an-Násir|Džamála Násira]] koptskú komunitu výrazne zasiahli a viedli k vlne emigrácie.<ref name="bri" /> Zároveň v 20. storočí Kopti vystavali viaceré chrámy a kláštory. Rozvíjalo sa tiež ekumenické hnutie s katolíkmi. Kopti dodnes zohrávajú významnú úlohu v Egypte a väčšia diaspóra Koptov žije v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], ale aj v [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Taliansko|Taliansku]] či [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]].<ref name=":KZD-Copts">{{Citácia knihy
 | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]
 | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium
 | miesto = New York
 | kapitola zborník = COPTS
 | vydavateľ = [[Oxford University Press]]
 | rok=1991
 | isbn=0-19-504652-8
 | strany=530
 | meno zborník = Leslie S. B
 | priezvisko zborník = MacCoull
}}
</ref> V 20. storočí vzniklo tiež nacionalistické hnutie, ktoré považuje Koptov za samotný národ a ktoré vytvorilo viacero projektov [[Právo národov na sebaurčenie|národného sebaurčenia]]. Mnohí Kopti sa však pri zachovaní kresťanskej viery stotožňujú s identitou egyptského národa.<ref name=":PE" />
 
== Zvyky a tradície ==
[[Súbor:Bertha_Müller_-_portrait_d'une_copte.webp|náhľad|[[Bertha Müllerová]], ''Portrét koptskej ženy'', olej na plátne, okolo roku [[1850]]]]
Od 7. storočia sú Kopti prevažne [[Kresťanstvo|kresťanmi]], väčšina dnes patrí k staroorientálnej Koptskej cirkvi, 165{{--}}275 tisíc ľudí je katolíkmi a približne 300 tisíc<ref name=":BRE" /> Koptov patrí k protestantskej denominácii. V [[Manželstvo|manželstve]] zachovávajú [[Monogamia|monogamiu]], pričom [[Rozvod (manželstvo)|rozviazanie manželstva]] je v Koptskej cirkvi prípustné iba v prípade [[Cudzoložstvo|cudzoložstva]]. Manželské zväzky uzatvárajú Kopti prevažne medzi sebou, čo podľa J. Shoupa naznačuje, ''„že sa považujú za skutočných potomkov starých Egypťanov“''<ref name=EGA /> Inou príčinou môže byť (v Koptskej cirkvi, podobne ako aj v mnohých iných kresťanských cirkvách) obťažnosť uzatvorenia [[Kánonické manželstvo|kánonického manželstva]] s nekresťanom.<ref name=ESN /> Praktizujú [[Obriezka|obriezku]] u chlapcov a dievčat. Na pravú ruku si veľká časť Koptov necháva vytetovať [[Kresťanský kríž|kríž]].<ref name=":BRE" /><ref name=EGA /> V minulosti bolo zvykom aj tetovanie dátumu vykonania púte do [[Jeruzalem]]a. Na vidieku existuje medzi-konfexná prax navštevovania moslimských svätýň a naopak moslimovia navštevujú niekedy chrámy Koptov.<ref name=EGA />
 
Dodnes sa zachoval staroegyptský sviatok [[Šam al-Násim]] (arab. dosl. „čuchanie vánku“), ktorý prezentuje vítanie jari a zvyčajne pripadá na pondelok koptskej [[Veľká noc|Veľkej noci]]. V Egypte je štátnym sviatkom, ktorý oslavujú kresťania aj moslimovia.<ref name=EGA /> Od roku 2002 sú v Egypte štátnym sviatkom tiež koptské [[Vianoce]] (7. január).<ref name=EGA /> [[Koptský kalendár]] sa chronologicky začína v roku 284 (začiatok vlády rímskeho cisára [[Dioklecián]]a), pričom súčasný letopočet sa označuje skratkou AM (''Anno Martyrum''{{--}}„éra mučeníkov“).<ref name=":BRE" /><ref name="Beliana" /> Terminologicky si zachováva staroegyptský ráz. Koptský [[Nový rok]] sa začína 11. septembra.<ref name=":BRE" /> Od Arabov sa odlišujú napríklad menami.<ref name=":BRE" />
 
== Politický status ==
V Egypte, kde Kopti prevažne žijú, sú plnoprávnymi občanmi, no podliehajú niekoľkým ústavným obmedzeniam. Prezidentom republiky musí byť napríklad výlučne [[Moslim (vyznávač islamu)|moslim]]. Do roku 2005 existovali obmedzenia týkajúce sa výstavby a opráv [[kostol]]ov a [[Koptské kláštory|kláštorov]], ktoré si vyžadovali súhlas [[prezident]]a.<ref name=EGA />
 
Hoci sú súčasné vzťahy medzi Koptmi a moslimami prevažne pozitívne, časť Koptov sa obáva nárastu [[Moslimský fundamentalizmus|moslimského fundamentalizmu]]. Aj v 21. storočí sa tiež objavilo niekoľko útokov na koptskú menšinu.<ref name="Beliana" /><ref name=EGA />
 
[[Súbor:Tétraévangéliaire_bohaïrique_-_BNF_Copte_13_f6v_-_Baptême_du_Christ.jpg|náhľad|Koptský tetraevanjeliár, ''Tétraévangéliaire bohaïrique Copte 13'', uprostred sa nachádza [[Miniatúra (maliarstvo)|miniatúra]] zobrazujúca Kristov Krst, medzi rokmi [[1178]]{{--}}[[1180]], dnes [[Bibliothèque nationale de France]], [[Paríž]]]]
== Literatúra ==
{{Hlavný článok|Koptská literatúra}}
[[Koptská literatúra]] je vo veľkej miere [[Kresťanská literatúra|náboženskou literatúrou]], no zachovalo sa aj niekoľko pamiatok svetskej literatúry či pamiatky predkresťanských čias ([[Gnostické myslenie|gnostická]] a [[Manicheizmus|manichejská literatúra]]). Literatúra vyprodukovala viaceré originálne diela, no bola tiež ovplyvnená gréckojazyčnou [[Byzantská literatúra|byzantskou literatúrou]] a [[Sýrska literatúra|literatúrou jakobitskej Sýrie]]. Veľkú časť koptských diel preto tvoria preklady z [[Starogréčtina|gréčtiny]] a [[Sýrčina|sýrčiny]]. Medzi prvé preklady patrili [[Biblia|biblické knihy]] a liturgické texty. Žánrovo ďalej ide predovšetkým o [[Homília|homílie]], [[Hagiografia|hagiografie]], [[Panegyrika|panegyriky]] a výroky otcov púšte (tzv. [[Apofthegmata tón hagión paterón|apophtegmata]]). Medzi originálne diela patrili predovšetkým [[Hagiografia|hagiografie]] o [[Asketizmus (životný štýl)|asketikoch]] a [[Teologické texty|teologické spisy]]. Väčšina z nich sa nedochovala.<ref name=":VV-Koptové" /><ref name=":KZD" />
 
Myszor<ref name="SRLV" /> člení koptskú [[Patristika|patristickú literatúru]] do piatich období, pričom za vrcholné a najviac originálne obdobie označuje obdobie od 3. storočia do približne druhej polovice 5. storočia (približne do [[Chalcedónsky koncil|Chalcedónskeho koncilu]]). Najpôvodnejším [[Asketizmus (životný štýl)|asketickým]] autorom je podľa Myszora<ref name="SRLV" /> [[Šenúta z Atríbu]].
 
Vo svetskom prostredí sa [[koptčina]] používala v byzantskej i arabskej štátnej administratíve. Okrem toho vzniklo v koptčine niekoľko lekárskych, alchymistických, astrologických či cestopisných diel.<ref name="SRLV" /> Príkladom historiografického diela sú ''Dejiny alexandrijských patriarchov''. V 13. storočí boli vytvárané arabsko-koptské slovníky, ktoré autori prikladali k svojim dielam.<ref name="SRLV" /> Po dobytí Egypta Arabmi sa koptčina naďalej používala ako jazyk [[Teológia|teológie]], no postupne bola zatláčaná do úzadia [[Arabčina|arabčinou]], až bola z veľkej časti nahradená v 11. storočí, resp. 14. storočí.<ref name=":VV-Koptové" /><ref name=":KZD">{{Citácia knihy
 | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]
 | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium
 | miesto = New York
 | kapitola zborník = COPTIC LANGUAGE AND LITERATURE
 | vydavateľ = [[Oxford University Press]]
 | rok = 1991
 | isbn = 0-19-504652-8
 | strany =530
}}
</ref><ref name="SRLV" /> Koptská literatúra mala vplyv na [[Arabská literatúra|arabskú kresťanskú literatúru]] a [[Etiópska literatúra|etiópsku literatúru]].<ref name="SRLV" />
 
[[Súbor:Menas.jpg|náhľad|Jedna z najznámejších koptských ikon zobrazujúca [[Ménas (abba)|abbu Ména]] s Kristom, [[6. storočie|6.]]/[[8. storočie]], dnes [[Louvre]], [[Paríž]],]]
== Umenie ==
{{Hlavný článok|Koptské umenie}}
[[Koptské umenie]] (aj: koptické umenie<ref name=":1">koptické umenie In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|''Pyramída 66'']]. 1976, roč. VI, s. 2087{{--}}2088</ref>) je úzko spojené s [[kresťanstvo]]m. Nadväzuje na [[ranokresťanské umenie]], ktoré spája s domácimi egyptskými tradíciami a prvkami helénskej kultúry.<ref name="Otto2">{{Citácia knihy
| titul = Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A-L
| vydavateľ = Agentúra Cesty
| kapitola zborník = koptské výtvarné umenie
| miesto = Bratislava
| rok = 2006
| isbn = 8096915932
| strany = 654
}}
</ref> V niektorých ohľadoch je blízke [[Byzantské výtvarné umenie|byzantskému umeniu]]<ref name="Otto2" />, hoci vykazuje početné autonómne prvky. Významná je [[sakrálna architektúra]] a zvlášť monastiere ako [[Biely kláštor]] či [[Červený kláštor (Sohág)|Červený kláštor]].<ref name=":1" /> Chrámy majú podobu [[Bazilika|rímskej baziliky]] s byzantskou [[Kupola|kupolou]], využívajú sa grécke hlavice stĺpov. Vo výtvarnom umení je významné [[ikonopisectvo]], ktoré vyvíja vlastné prvky, no preberá aj prvky sýrskej tradície (bradatý [[Ježiš Kristus|Kristus]])<ref name="Otto2" />. Z 9. storočia pochádzajú významné iluminované rukopisy.<ref name=":1" /> Vzácne sú [[koptské textílie]].<ref name="Otto2" /> [[Sochárstvo]] bolo podobne ako v [[Byzantské výtvarné umenie|byzantskom umení]] obmedzené, rozvíjala sa však slonovinová rezba (alexandrijská škola).<ref name=":VV-umění">{{Citácia knihy
 | priezvisko = Vavřínek
 | kapitola zborník = Koptské umění
 | meno = Vladimír
 | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek
 | priezvisko2 = Balcárek
 | meno2 = Petr
 | titul = Encyklopedie Byzance
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = [[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR
 | rok = 2011
 | isbn = 978-80-7277-485-2
 | isbn2 = 978-80-86420-43-1
 | edícia = Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada
 | zväzok edície = 33
 | strany = 270
}}
</ref>
 
== Niektoré názory na Koptov ==
 
=== Súčasné názory ===
 
[[Konstantin Aleksandrovič Pančenko|K. A. Pančenko]] (2015; slovenský preklad):  ''„[...]Neskorší historici preniesli etno-konfesionálny význam termínu do obdobia neskorej antiky a aplikovali ho na domorodé obyvateľstvo Egypta a jeho kultúru 3. až 7. storočia. Takéto používanie slova nie je celkom adekvátne historickým skutočnostiam a vytvára mnoho vedeckých a terminologických problémov[...] Stotožnenie Koptov s egyptskými kresťanmi zakrýva skutočnosť, že kresťanstvo sa stalo náboženstvom väčšiny Egypťanov najskôr v 5. storočí. V rovnakej dobe, pohania a kresťania údolia Nílu 3. až 5. storočia predstavovali sociálne homogénnu masu, ktorá mala mnoho spoločných kultúrnych a každodenných tradícií. Okrem toho kontrast medzi mestským grécky hovoriacim chalcedónskym obyvateľstvom byzantského Egypta a vidieckym koptským, prevažne monofyzitským'' [pozn. dnes sa hovorieva skôr o [[Miafyzitizmus|miafyzitizme]]] ''obyvateľstvom, príliš zjednodušuje etno-kultúrny obraz tejto éry. Prvými vodcami monofyzitskej strany boli Gréci a medzi Egypťanmi bolo mnoho prívržencov chalcedónskeho kresťanstva. Napriek tomu sa etnonymum Kopti nevzťahovalo na melchitov, členov alexandrijskej pravoslávnej cirkvi, dokonca ani na tých z nich, ktorí boli miestneho pôvodu a v stredoveku hovorili arabsky. Je charakteristické, že alexandrijský patriarcha, 10. storočie Eutychius (Saíd ibn Bitrík) vo svojej kronike používa slovo „kopti“ niekedy ako etnonymum, pričom spomína Koptov spolu s ďalšími Afričanmi medzi národmi, ktoré sú potomkami Cháma, potom ako označenie monofyzitskej etno-konfesionálnej komunity, ktorú pri opise Arabov stavia proti pravoslávnym „Rúmom“ (Rimanom'' [pozn. [[Byzantská ríša|Byzantíncom]]]'')'' [...] ''Samotní Kopti sa v stredoveku nevnímali ako uzavretá etnická cirkev. Ich vnímanie seba samých určovali náboženské, nie etnické kategórie. Najčastejšie sebaoznačenie stredovekých Koptov bolo ‘kresťan’. Ak bolo potrebné zdôrazniť odlišnosť od melchitov (Rimanov), nazývali sa kopti pravoslávnymi[...] V oficiálnych dokumentoch koptského alexandrijského patriarchátu 12. storočia existujú aj varianty koptských sebapomenovaní ako ‘jakobitská komunita’, ‘pravoslávna/kresťanská cirkev’, ‘egyptskí jakobiti’'' [pozn. termín [[jakobiti]] je dnes vlastný najmä [[Sýrska ortodoxná cirkev|sýrskej cirkvi]]]''. Používalo sa aj samotné meno ‘Kopti’, napríklad v cirkevných kánonoch 30. rokov 13. storočia[...]“''<ref name=":PE"/>
 
[[Súbor:John_Frederick_Lewis_-_Study_for_'The_Courtyard_of_the_Coptic_Patriarch's_House_in_Cairo'_-_Google_Art_Project.jpg|náhľad|[[John Frederick Lewis]], ''Rezidencia koptského patriarchu v Káhire'', olej na dreve, okolo [[1864]], dnes [[Tate Gallery]], [[Londýn]]]]
[[Justin M. Lasser|J. M. Lasser]] (2011; slovenský preklad): ''„Slovo Kopt pochádza zo skomoleniny gréckeho výrazu pre ''‚''Egypťana''’'' (Aigyptos), ktorý označoval (najskôr pejoratívne) rodáka z vnútrozemia mimo grécky hovoriacich prímorských miest. Toto slovo so sebou v ranej byzantskej dobe prinieslo vlnu nesúhlasu a táto aura predsudkov pretrvávala dlho do novoveku, pričom teologickí historici pravidelne predpokladali (bez toho, aby sa pozreli na dôkazy), že koptské kresťanstvo muselo byť nevzdelané, roľnícke a teda nenáročné. Práve koloniálna slepota medzi eurocentrickými komentátormi je príčinou neskorého objavenia sa skutočného významu koptskej teológie[...]“'' <ref name="EEOCH">{{Citácia knihy
 | titul = The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity
 | vydavateľ = Blackwell Publishing Ltd.
 | miesto = Malden, MA
 | kapitola zborník = Coptic Orthodoxy
 | autor zborník = LASSER, J. M
 | rok = 2011
 | isbn = 978-1-405-18539-4
 | editori = John Anthony McGuckin
 | strany = 146{{--}}159
}}
</ref>
 
[[Gawdat Gabra]] (2009; slovenský preklad): „''Hoci Kopti nikdy nevládli Egyptu, prispeli a dodnes stále prispievajú všetkým aspektom egyptskej kultúry, takže sa dá povedať, že ich história pokračuje až do súčasnosti.“''<ref name=GGCCH />{{rp|1{{--}}2}}
 
[[Leslie S. B. MacCoull]] (1991; slovenský preklad): ''„Termín Kopti je v skutočnosti pre byzantské obdobie anachronizmus, ale slúži ako označenie tých, ktorí používali koptčinu ako hlavný jazyk (alebo bilingválne spolu s gréčtinou) a ako hlavný nástroj kultúry, myslenia a teológie. Nálepka Kopt nenesie automaticky konfesnú alebo triednu konotáciu. Kopt nebol nevyhnutné roľník, Hornoegypťan (ako opozitum Alexandrijcom) alebo monofyzita; Atanáz a Cyril z Alexandrie boli Koptami rovnako, ako Pachomios alebo Šenuda.“''<ref name=":KZD-Copts" />
 
[[Pierre Du Bourguet]] (1991; slovenský preklad): ''„Zadefinovanie slova ‚Kopt’ nie je jednoduchá záležitosť. Pod ‚dáždnikom koptstva’ sa spojili neodôvodnené aplikácie termínu v mnohých okolnostiach, čo viedlo k prekvapujúcej zmesi konotácií. Preto sa stáva nevyhnutná definícia, ktorá zohľadňuje faktické používanie pojmu alebo prijateľné konvenčné používanie'' [...] ''Slovo ‚Kopt’ vo význame ‚egyptský kresťan’ sa nedá zosúladiť s charakteristikou moderných historikov, ktorí ním v časovom období od tretieho storočia do polovice siedmeho storočia označujú všetkých Egypťanov a nie len tých, ktorí boli kresťania. Táto námietka je o to vierohodnejšia, keď uvážime, že Egypťania sa v 3. storočí o nič viac ako ľudia inde, neprebudil všetci v kresťanstve. Naopak, kresťanstvo až do polovice 5. storočia netvorilo v Egypte väčšinové vierovyznanie. Väčšina populácie vyznávala egyptské pohanstvo a ich vplyv neustúpil naraz. A predsa nemožno týchto pohanských Egypťanov úplne oddeliť od kresťanských Egypťanov. Všetci totiž mali spoločné svoje sociálne postavenie, dane a iné povinnosti, jazyk, a pre niektorých aj magickú či gnostickú literatúru. Pridelenie označenia ‚Kopt’ tejto zmiešanej spoločnosti je extrémne zložité. Pod rúškom zjednodušenia (preto) vznikol len zmätok'' [... ; pozn. ďalej opisuje členenie koptov ako kresťanov, pozri úvod] ''Zmätok ďalej pridáva aj vyznávanie agnosticizmu niektorými súčasnými Koptmi, čo bez vysvetlenia odstraňuje náboženskú hodnotu zo slova, ktoré si vyvinulo etnicko-náboženský význam“''<ref name="CE" />
 
=== Historické názory ===
[[Súbor:Famille_Copte.jpg|náhľad|anonymný autor, ''Koptská rodina 19. storočia'', obrázok z neznámej nemeckej knihy, [[1890]]]]
Medzi staršie opisy, ktoré dokresľujú historické (prekonané či dobe poplatné a ideologicky podfarbené) vnímanie Koptov patria napríklad:
 
heslo „Koptové“ v [[Masarykův slovník naučný|''Masarykovom slovníku náučnom'']] (1929), v slovenskom preklade: ''„Kopti [sú] kresťanskí potomci starovekých Egypťanov v údolí Nílu, hlavne medzi [[Asjút (mesto)|Asjútom]] a [[Isná]]. Asi 3/4 miliónov hláv. Bránili svoje monofyzitské kresťanstvo proti mohamedánskym Arabom, od ktorých boli preto utlačovaní. Zachovali si (až na jazyk, [...]) pomerne dobre, zvlášť v mestách staroegyptský typ: nízke a široké čelo, kučeravý čierny vlas, ostrý a priamy nos, veľké tmavé oči. Duchovní dodnes nosia tmavý turban. Žijú hlavne v mestách ako obchodníci a úradníci, kým roľnícki [Kopti] sa silne zmiešali s mohamedánskymi [[Felah|feláhmi]]. Preživší mnohého zlého, nenávidia všetkých ostatných, aj iných kresťanov, hlavne však mohamedánov. Hlavou Koptskej cirkvi je alexandrijský patriarcha v Káhire.“''<ref name="MSN">{{Citácia knihy
 | titul = [[Masarykův slovník naučný]]: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí
 | kapitola zborník = Koptové
 | strany = 92{{--}}93
 | zväzok = 4. Ko{{--}}M
 | typ zväzku = Sv.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Československý kompas
 | rok= 1929
}}
</ref>
 
časť hesla „Koptové“ v [[Ottův slovník naučný|''Ottovom náučnom slovníku'']] (1899), v slovenskom preklade: ''„[...]Bývajú väčšinou v dedinách, najsilnejšie zastúpení sú vo [[Fajjúm (mesto)|Fajjúme]]. Zachovali [si] vcelku ten národný typus, aký vykazujú moderní Egypťania celkovo. Postavy sú stredné, pleť žltavá až temne hnedá, čiernych iskrivých očí, pravidelného rovného nosu zaguľateného na špičke, mäsitých pier. Sú plachej, zachmúrenej povahy. So ziskuchtivosťou súvisia iné nepekné vlastnosti, ako podlízavosť a pochlebovačnosť, na druhej strane podvodnosť a vierolomnosť. K podriadeným sú panovační a pyšní. Vojenskej služby sú pozbavení za daň z hlavy, konajú podriadené práce kancelárske, ako pisári, účtovníci a podobne. Inak pestujú na vidieku orbu, v mestách remeslá a obchod. Vynikajúci nadaním. Ženy chodia ako moslimky, obyčajne v čiernom. Aj muži nosia v mestách turban tmavej farby. Záľubou je vypaľovať si modré znamenie kríža na rameno.“''<ref name="OSN" />
 
časť hesla „Kopty“ v ''[[Enciklopedičeskij slovar Brokgauza i Jefrona]]'' (1895), v slovenskom preklade: ''„[...]Moderní K[opti] si vo všeobecnosti zachovali vzhľad svojich staroegyptských predkov - tmavú (hoci o niečo svetlejšiu ako u mohamedánov) farbu pleti, čierne lesklé oči, hrubé pery a mierne kučeravé vlasy. Na ruke zvyčajne nosia vytetovaný modrý kríž. Reštriktívne zákony týkajúce sa obliekania sa teraz nedodržiavajú, hoci odveký zvyk ešte nebol odstránený; ženy nosia závoj. K[opti] sa vyznačujú veľkými schopnosťami, ale tisícročný útlak mal na ich charakter demoralizujúci vplyv, hoci historky o ich nestriedmosti, prefíkanosti, chamtivosti a náboženskom úpadku Západ značne zveličuje, aby ospravedlnil propagandu. Ako správni Egypťania sa K[opti] vyznačovali zvláštnym byrokratickým talentom a neustále, dokonca aj za Arabov - napriek častým pokusom zbaviť sa ich služieb - boli oceňovaní ako sekretári a úradníci vôbec; v súčasnosti zapĺňajú všetky úrady. Mnohí sa venujú poľnohospodárstvu, remeslám, obchodu a dosahujú významný materiálny blahobyt[...]“''<ref>{{Citácia knihy
 | titul = [[Enciklopedičeskij slovar Brokgauza i Jefrona]]
 | kapitola zborník = KOPTY
 | autor zborník = TURAJEV, B 
 | miesto = Santk-Peterburg 
 | vydavateľ =  Akcionernoje izdateľskoje obšestvo F. A. Brokgauz{{--}}I. A. Jefron
 | zväzok = XVI. Konkord{{--}}Kojalovič
 | typ zväzku = Tom.
 | rok = 1895
 | strany = 172{{--}}178
 | url = https://ru.wikisource.org/wiki/ЭСБЕ/Копты
 | dátum prístupu = 2022-09-12
}}
</ref>
 
== Poznámky ==
{{Referencie|skupina=p}}
 
== Referencie ==
{{Referencie|2}}

[[Kategória:Dejiny Egypta]]
[[Kategória:Kopti]]
[[Kategória:Kresťanstvo v Egypte]]