Stadionova ústava
Stadionova ústava alebo (marcová) oktrojovaná ústava alebo oktrojovaná ríšska ústava bola „Ríšska ústava“, ktorej tvorcom bol gróf Stadion, vydaná v Olomouci 7. marca 1849 (súčasne s rozohnaním Kroměřížského snemu). Bola prvou ústavou platnou na území dnešného Slovenska.
Išlo o prvú skutočnú - výrazne centralistickú - celorakúsku ústavu. Zákonodarnú moc mal podľa nej vykonávať cisár spoločne s dvojkomorovým ríšskym snemom. Dolná komora bola voliteľná priamo s vysokým daňovým cenzom a v hornej komore zasadali hlavne virilisti a zástupcovia volení zemskými snemami. Výkonná moc mala byť sústredená výhradne v rukách cisára, ríšska rada, ktorú menoval, bola len poradným orgánom. Ústava poznala iba spoločné rakúske štátne občianstvo (ríšske) a predpokladala jednotné colné a obchodné územie. Jednotlivé korunné krajiny pre ňu boli obyčajnými provinciami.
Súčasne bol zvláštnym patentom publikovaný i katalóg základných občianskych práv (tie boli však silne obmedzené a praktická cena všetkých 13 článkov tým teda bola výrazne spochybnená). Stadionova ústava v skutočnosti nenadobudla platnosť v celom rozsahu účinnosti a 31. decembra 1851 bola s návratom absolutizmu zrušená.