Ústava

	Právo
	Odvetvia práva
	Verejné právo:; Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné ; Súkromné právo:; Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
	Deľba moci
	Výkonná moc:; Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo; Zákonodarná moc:; Parlament · Senát · Národná rada SR; Súdna moc:; Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
	Právne predpisy
	Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Uznesenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
	Ďalšie pojmy
	Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
	z • d • u

O iných významoch výrazu Ústava pozri Ústava (rozlišovacia stránka).

Ústava alebo zastarano konštitúcia (spolu s ostatnými ústavnými zákonmi) je základný zákon štátu. Ide o zvláštnu, najvýznamnejšiu formu zákona a právny výraz existencie štátu.

Titulná strana Americkej ústavy - najstaršej ústavy na svete

Ústava je vo väčšine krajín základným normatívnym aktom, čiže normatívnym aktom najvyššej sily.

'Pod-ústavné' (t. j. všetky ostatné) zákony a predpisy nesmú svojím obsahom ústave odporovať, pretože sú normatívnymi aktami nižšej sily.

V dnešných krajinách na prijatie ústavy alebo ústavného zákona nestačí zvyčajná nadpolovičná väčšina poslancov parlamentu (alebo obdobného zboru), ale je potrebná väčšia väčšina (tzv.kvalifikovaná väčšina), najčastejšie 3/5-nová alebo 2/3-nová väčšina.

Prvé ústavy vznikali so zánikom absolutistických monarchií (koniec 18.- 19. stor.) a so vznikom parlamentarizmu.

Na Slovensku a v mnohých iných krajinách na dodržiavanie ústavy a na rozpory iných zákonov s ňou dohliada Ústavný súd (v Košiciach).

Podľa Aristotela ústava je štátne zriadenie vytvárané deľbou mocenských pozícií medzi zložkami spoločnosti (poľnohospodármi, remeselníkmi a kupcami, chudobnými a bohatými, urodzenými a neurodzenými) a deľbou činností v oblasti riadenia spoločenských záležitostí. Podla toho, ktorá sociálna zložka v systéme štátneho zriadenia prevláda a aké záujmy sledujú vládcovia, možno rozoznať šesť foriem štátnej moci, pričom základom členenia nie sú rozdiely profesionálne, ale majetkové. Najlepšou formou ústavy je politeia, ktorá vychádza z demokratických princípov, ale nesmeruje proti bohatým. Cieľom dobrého štátu je zabezpečenie blaženého života otrokárov a slobodných občanov.

Obsah

Určuje základnú organizáciu štátnej moci a základné zásady spoločenského, politického, štátneho a hospodárskeho zriadenia. Okrem toho zakotvuje základné práva a povinnosti občanov a spôsob zákonodarného procesu v krajine.

Dnešné ústavy majú spravidla päť častí:

Preambula
Forma štátu; deľba moci; zásady politického systému, samosprávy (napr. obcí) a štátneho občianstva; štátne symboly
Základné práva, slobody a povinnosti občanov
Jednotlivé ústavné orgány (prezident, vláda atď.), ich voľba, vzťahy medzi nimi; Orgány samosprávy
Prechodné a záverečné ustanovenia

Členenia

Obraz z roku 1891 zobrazujúci prijatie Ústavy 3. mája (1791) v Poľsku, najstaršej ústavy v Európe a druhej vôbec (po USA)

Flexibilná ústava: Na jej prijatie sa vyžaduje rovnaký alebo obdobný zákonodarný proces ako pre iné zákony.
Rigidná ústava: Na jej prijatie sa vyžaduje náročnejší spôsob príjimania.

Písaná ústava: Ústava vyjadrená formou zákonnej normy.
Faktická ústava: Ústava vyjadrená inou formou; čiže organizovaná štátna moc existuje aj bez úpravy zákonnu normou.

Reálna ústava: Zásady v nej zakotvené sú zabezpečené ďalšími ekonomickými a právnymi zárukami života spoločnosti.
Fiktívna ústava: Zostáva iba v podobe proklamácií.

Slovenská ústava je rigidná, písaná a reálna. Príkladom faktickej ústavy je Veľká Británia, ktorá dodnes písanú ústavu nemá. Prvá písaná ústava je Ústava USA z roku 1787.

Pozri aj

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.