Pajštún

	Pajštúnsky hrad
	zrúcanina
	Pajštúnsky hrad, celkový pohľad
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský
Okres	Malacky
Mesto	Stupava
Pohorie	Malé Karpaty
Nadmorská výška	486 m n. m.
Súradnice	48°16′33″S 17°04′59″V / 48,275833°S 17,083056°V
Vznik	13. storočie
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Najľahší výstup	Borinka
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Bratislavského kraja
	Wikimedia Commons: Pajštún
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Slovenský portál

Súradnice: 48°16′33″S 17°04′59″V / 48,275833°S 17,083056°V

Pajštún (normovaný názov; iné názvy: Pajštúnsky hrad, Borinka, Stupavský kameň, Kvetov)^[1] je zrúcanina hradu na západnom Slovensku pri obci Borinka, v katastrálnom území mesta Stupava. Nachádza sa v prírodnej rezervácii Pod Pajštúnom.

Dejiny

Pajštún patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13. storočia funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Začiatky kráľovského hradu siahajú do 2. polovice 13. storočia. Doložený je v r. 1273. Najstarší majitelia mali spoločné panstvo so Stupavou, kam sa neskôr aj vrátili. Od 14. storočia patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka nepretržite až do r. 1526, keď rod vymrel a majetky sa dostali do rúk Serédyovcov a neskôr Salmovcov. V r. 1592 až 1867 patril Pálfiovcom, neskôr Károliovcom. Hrad vyhorel v polovici 18. storočia, čiastočne ho opravili a naďalej používali. Od roku 1809, keď ho demolovali napoleonské vojská, leží v ruinách.

Exteriér

Stredoveký hrad, z ktorého sa zachovali iba zvyšky muriva, podstatne prestavali v období renesancie. Zo 16. storočia pochádza na svoj čas moderné renesančné opevnenie, ktoré sa opieralo o mohutný rondel, na ktorom sa dali umiestniť delá. Opevnenie dokončili v r. 1550, ďalej ho zdokonaľovali v priebehu 17. storočia Pálfiovci, ktorí ukončili základnú prestavbu hradu a jeho rozšírenie už v r. 1619. Ešte väčšie zmeny nastali pri stavebných úpravách v polovici 17. storočia, keď nanovo prestavali obytné budovy a vybudovali ďalšie vonkajšie opevnenie.

Súčasný stav

Hradné budovy sa zachovali vo fragmentoch okolo ústredného nádvoria, ktorého plochu prekrýva násyp z poškodených murív. Najsúvislejšie je obvodové murivo palácov a opevnení vstavaných do masívu hradného brala, so zachovanými otvormi okien, arkierov, vstupov, v murive s odľahčovacími oblúkmi a stopami po klenbách. Najpôsobivejšie sú krakorce niekdajšej pavlače nad vstupom s neskororenesančnou výzdobou v podobe maskarónov z r. 1619, ktoré svojou rôznorodosťou dokumentujú nároky staviteľa na architektúru a jej umelecké stvárnenie.