Ivana Hostova
Ivana Hostová (she/her): I am a researcher at the Department of Translation Studies at Constantine the Philosopher University in Nitra and Institute of Slovak Academy of Sciences and writes on various aspects of translation and literature within the Central European context. My recent papers include “Slovak poetry in English translation after the collapse of state socialism” (META, 2023), “Translated, transgressed, transported: A century of Whitman in Slovakia” (World Literature Studies, 2024, in print), and “Pre lásku lacanovskú (a básnickú): Feminizmy, psychoanalýza a básnický výskum subjektu a tela… [For the love of Lacan (and poetry): Feminisms, psychoanalysis, and poetic research of the subject and the body…]” (Slovenská literatúra, 2024). I have edited and co-edited multiple scholarly books and journals on poetry, translation, and world literatures, including Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of the European Context (VEDA, 2023; with Martin Djovčoš, Mária Kusá, and Emília Perez), Translation and Identity Trouble (Cambridge Scholars Publishing, 2017), as well as special issues of World Literature Studies journal and (co-)organized numerous academic events, including the series Translation, Interpreting, Culture held bi-annually in Slovakia. Her two books, Medzi entropiou a víziou [Between Entropy and Vision] (2014) and Haugovej Plathová, Plathovej Haugová [Haugová’s Plath, Plath’s Haugová] (2013) map contemporary Slovak poetry and contribute to Plath studies respectively. I am also a literary translator between Slovak and English.
Address: Bratislava, Slovakia
Address: Bratislava, Slovakia
less
Related Authors
InterestsView All (25)
Uploads
Papers by Ivana Hostova
-----------------------------------------------------------------------
Anketa (z r. 2018) Prežijú humanitné vedy? od I. Hostovej a V. Rácovej sa zaoberá súčasnými výzvami, ktorým čelia humanitné a spoločenské vedy v dôsledku ich rastúcej inštrumentalizácie a ekonomizácie. Autorky poukazujú na marginalizáciu základného výskumu a tlak na kvantitatívne kritériá hodnotenia, čo ohrozuje kvalitu vedy a lokálne špecifické disciplíny. Kritizujú súčasný systém financovania a hodnotenia, ktorý je nevhodne aplikovaný na malé akademické prostredia a zároveň zdôrazňujú potrebu reformy. Anketa zhromažďuje rôzne pohľady na problematiku a snaží sa prispieť k diskusii o udržateľnosti humanitných vied v meniacom sa akademickom prostredí.
-----------------------------------------------------------------------
Anketa (z r. 2018) Prežijú humanitné vedy? od I. Hostovej a V. Rácovej sa zaoberá súčasnými výzvami, ktorým čelia humanitné a spoločenské vedy v dôsledku ich rastúcej inštrumentalizácie a ekonomizácie. Autorky poukazujú na marginalizáciu základného výskumu a tlak na kvantitatívne kritériá hodnotenia, čo ohrozuje kvalitu vedy a lokálne špecifické disciplíny. Kritizujú súčasný systém financovania a hodnotenia, ktorý je nevhodne aplikovaný na malé akademické prostredia a zároveň zdôrazňujú potrebu reformy. Anketa zhromažďuje rôzne pohľady na problematiku a snaží sa prispieť k diskusii o udržateľnosti humanitných vied v meniacom sa akademickom prostredí.
Dobová reflexia literárneho diela celkom prirodzene odráža aktuálny stav myslenia o literatúre v danom kultúrnom priestore. V jej často explicitne neformulovaných hodnotiacich kritériách sa však neodráža len verbalizovaniu donekonečna unikajúci ideál estetickej hodnoty, ale aj jej vlastné postavenie v spoločnosti, vzťah k literárnemu životu, inštitúciám, hodnotám, ba – akokoľvek sme naučení pri poézii také veci prehliadať – i jej financovanie. V prítomných textoch sa okrem iného pokúšam tieto obmedzenia zviditeľňovať, no zbaviť sa ich celkom nie je možné a azda ani produktívne. Už napríklad samotný fakt, že som sa opakovane vyjadrovala k poézii písanej ženami či k textom básnikov (lebo poväčšine ide o mužov), ktorí pôsobia či pôsobili, podobne ako ja, na východe Slovenska, má vysokú výpovednú hodnotu. Nie nezaujímavé je isto i to, že často išlo o (redakciami časopisov) vyžiadané recenzie. To sa spätne odrazilo aj na kompozícii prítomnej knihy, ktorá i preto nepredstiera, že vo vzťahu k reflektovaným dielam podáva reprezentatívny obraz súčasnej slovenskej poézie. To dvojnásobne platí najmä o zbierkach, ktoré vyšli pred r. 2010. Kritika a interpretácia diela je teda i dobovým dokumentom. Z toho dôvodu som svoje texty do knižného vydania spätne upravovala len minimálne, ponechávajúc v nich aj niektoré prvky môjho meniaceho sa štýlu (konzistentnosť pri prechyľovaní, stupeň prítomnosti autorského ja a pod.).
Prítomným knižným vydaním chcem okrem naplnenia narcistickej túžby vidieť svoje texty v úhľadnej knižnej úprave a vyhovenia požiadavkám akademickej prevádzky prispieť k dôkladnejšiemu poznaniu istých aspektov poézie, ktorá vyšla v priebehu posledných siedmich rokov, a zvýšiť zároveň potenciál vzniku kritického dialógu. Texty sú modelované ako raz dôkladnejšie, inokedy letmejšie pohľady na jednotlivé zbierky, a z toho dôvodu by mohla byť (najmä) ich interpretačná časť užitočná aj pre záujemcov o poéziu z radov študentov/študentiek či širšej verejnosti. Zároveň ich však – napriek tomu, že kniha v prevažnej miere obsahuje texty ráznejšie alebo implicitnejšie kriticky zaujaté – sama nechápem ako agresívne pokusy o kanonizáciu istého čítania, ale skôr ako texty inšpirované; prepisujúce, no zároveň objekt neuzatvárajúce, práve naopak – ako texty, ktoré nabádajú k ďalšiemu čítaniu a k stále novému hľadaniu a definovaniu estetickej hodnoty.
Ponúkaný korpus vybraných recenzií, kritík a štúdií, ktoré vznikali v priebehu rokov 2009 – 2014, sa mi samovoľne rozpadol do štyroch kapitol. V prvej z nich, Text generation – preživší/preživšie, pozostalí/pozostalé, sa venujem básnickým zbierkam autorov a autoriek, ktorí buď sami boli vnímaní ako členovia/členky text generation, alebo na niektoré z aspektov poetiky tohto voľného zoskupenia nadväzujú. Druhá kapitola s názvom Štyri sa zameriava na reflexiu nových vydaní/novej poézie Anny Ondrejkovej, Mily Haugovej, Viery Prokešovej a Dany Podrackej, teda štyroch poetiek, dielo ktorých literárna história v istom momente ich tvorby označila za dostatočne prekonávajúce schematické videnie poézie, ako ho mladým záujemcom a (najmä) záujemkyniam o písanie takmer dekádu diktovali/podsúvali Mihálikova literárna rubrika Nového slova a Feldekovej príloha Nové slovo mladých. Tretia kapitola s mierne príznakovým názvom Outsideri sa zameriava na nové zbierky a súborné vydania básnikov – mužov, tvorba ktorých nikdy nebola v centre sústavnejšieho, resp. výraznejšieho literárnokritického záujmu, no estetická kvalita ktorej je na mnohých miestach neodškriepiteľná. V poslednej kapitole V dobrom i zlom sa – ako to už pri výberoch, zbierkach a kategóriách často býva – ocitli texty, ktoré nemožno s celkom čistým svedomím zaradiť do žiadneho z predchádzajúcich oddielov a ktoré sú viac zjednotené žánrom recenzie/kritiky. Sú v nej i pohľady na zbierky, ktoré obsahujú skutočnú poéziu, mraziacu do hĺbky kostí, no často v nej reflektujem i vyslovene slabé texty – aj vďaka tomu v poslednej kapitole do popredia viac vystupuje kritický aspekt. Recenzie týchto diel som sa do knihy rozhodla zaradiť jednak preto, že jasnejšie, ba miestami až nehanebne okato prezrádzajú hodnotové kritériá, s ktorými pracujem, a jednak preto, že dúfam, že ich odľahčený tón pobaví. Lebo tak, ako nesmie nudiť dobrá poézia, nemal by nudiť ani dobrý text o nej. Dúfam, že sa mi to aspoň na niektorých miestach podarilo.
V prítomnej monografii sa autorka primárne zameriava na analýzu prekladu básní Sylvie Plathovej, ktorého autorkou je Mila Haugová a ktorý bol publikovaný vo výbere Luna a tis (1989). Jednotlivé kapitoly práce sa z rôznych uhlov pozerajú na prekladové dielo a na základe čiastkových interpretácií sa sústreďujú na postihnutie prekladateľkinej koncepcie. Všímajú si najmä otázku výberu textov na preklad, spôsob tlmočenia tvarovej stránky básne a individuálne posuny vo významoch a motívoch a dosah týchto operácií na identitu a interpretáciu výsledného textu. Haugovej Plathová, Plathovej Haugová sa však na problém pozerá aj z druhej strany – postihuje príbuznosti a rozdiely autorských poetík americkej a slovenskej poetky (najmä vo vzťahu k motívu ženského tela a jeho funkcií v texte) a snaží sa o vyhmatnutie pôsobenia Haugovej prekladateľskej aktivity na jej pôvodnú tvorbu, siahajúc po nástrojoch korpusovej translatológie v kombinácii s kontextom poučenou interpretáciou. V závere sa autorka zameriava na komparáciu dostupných slovenských prekladov jednotlivých Plathovej básní (okrem prekladov Mily Haugovej i na preklady Jána Buzássyho a Milana Richtera) a porovnáva ich aj s českým prekladom, ktorého autorom je Jan Zábrana. Súčasťou práce je aj ponor do súčasnej situácie v slovenskej translatológii literárneho textu. Práca interpretačne poodhaľuje súvislosti, ruptúry a protirečenia v textoch prekladu, miestami diskurzom prekladovej kritiky, inokedy nocionálnejším diskurzom translatológie umeleckého textu.