Volga
Volga | |
rus. Волга | |
rieka | |
Volga v Jaroslavli
| |
Štát | Rusko |
---|---|
Regióny | 13
|
Mestá | 26
|
Hlavné prítoky | |
- ľavostranné | Kama |
- pravostranné | Oka |
Zdrojnica | |
- poloha | Valdajská vrchovina, Tverská oblasť |
- výška | 225 m |
- súradnice | 57°15′31″S 32°28′22″V / 57,25861°S 32,47278°V |
Ústie | Kaspické more |
- poloha | Astrachánska oblasť |
- výška | –28 m |
- súradnice | 45°50′30″S 47°58′17″V / 45,84167°S 47,97139°V |
Dĺžka | 3 530 km |
Povodie | 1 361 000 km² (136 100 000 ha) |
Prietok | Volgograd |
- priemerný | 8 060 m³/s |
Wikimedia Commons: Volga | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Volga (rus. Волга, po tatársky İdel, İdil alebo İtil, po mordvicky Рав) je s dĺžkou 3 530 km (podľa niektorých odborníkov 3 430 km; pred výstavbou priehrad 3 690 km[1]) najdlhšia rieka Európy. V antike bola známa pod menom Atil, v gréckej podobe Rha.
Pramení vo Valdajskej vrchovine (po rusky Валдайская возвышенность) pri dedine Volgoverchovie, 228 metrov nad morom a ústi v Kaspickom mori (-28 m n. m.), má spád len 256 m.
Do Volgy vteká asi 200 riek, v jej povodí je 151 000 riek, potokov a sezónnych tokov na ploche 1 361 000 km². Ako vodná magistrála spája Volga severnú, strednú a západnú Európu s Kaspickým morom a strednou Áziou. Priemerný ročný prietok je 258 miliárd m³. Ale nemá úmorie, keďže ústi do Kaspického mora.
Priehrady na Volge
[upraviť | upraviť zdroj]Volga má najmä na strednom toku veľa priehrad:
- Rybinská priehrada
- Nižnonovgorodská priehrada
- Čeeboksarská priehrada
- Samarská priehrada
- Saratovská priehrada
- Volgogradská priehrada
Dôležité prítoky Volgy
[upraviť | upraviť zdroj]Mestá na Volge
[upraviť | upraviť zdroj]- Ržev
- Tver
- Dubna
- Kimry
- Rybinsk
- Jaroslavľ
- Kostroma
- Kinešma
- Nižný Novgorod
- Bor
- Kstovo
- Čeboksary
- Zelenodolsk
- Kazaň
- Uljanovsk
- Toljatti
- Samara
- Syzran
- Balakovo
- Saratov
- Marks
- Engels
- Kamyšin
- Volgograd
- Volžskij
- Astrachaň
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Volga
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Найденко В.В. Великая Волга на рубеже тысячелетий: От экологического кризиса к устойчивому развитию. Т. 1. Общая характеристика бассейна реки Волги. Анализ причин экологического кризиса. Н. Новгород, 2003. С. 9