Preskočiť na obsah

Simónides z Keu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Simónides
starogrécky básnik
Simónides z Keu
Narodenieokolo 557 pred Kr.
Keós
Úmrtieokolo 468 pred Kr.
Akragas
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Simónides z Keu

Simónides (starogr. Σιμωνίδης) (* cca 557 pred Kr., Keós – † cca 468 pred Kr., Akragas) bol starogrécky lyrický a elegický básnik.[1][2][3][4]

Preslávil sa básňami ospevujúcimi víťazstvo, žalospevmi, hymnami a epigramami.[4] Pokladá sa za objaviteľa mnemotechniky.[2][5]

Biografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Simónides pochádzal z kykladského ostrova Keós. Bol strýkom básnika Bakchylida. Ako básnik pôsobil na mnohých miestach starovekého Grécka, mnoho času strávil na dvore aténskeho tyrana Hipparcha,[6] na dvore macedónskeho kráľa Alexandra I.[7] a v Syrakúzach na dvore tyrana Hieróna I. (asi od roku 476 pred Kr. až do svojej smrti).[3][8] Ako dvorný básnik skladal často básne, ktoré si u neho mocní objednávali. Simónides si už veľmi skoro získal slávu a uznanie na básnickych súťažiach, kde mal príležitosť, okrem iného, nastúpiť aj ako Pindarov súper. Pokladajú ho často za jedného z prvých „intelektuálov“, lebo ovplýval nadpriemernou schopnosťou vyjadrovania sa a hojnosťou duchovných hodnôt. (hovorilo sa, že bol spoločenský gavalier a šikovný Ión).[2] Rímsky rečník Cicero v Tuskulských rozhovoroch uvádza, že Simónides sa ani vo svojom vysokom veku neprestal zaujímať o vedu a umenie.[9] Zomrel okolo roku 468 pred Kr. v Akragante na Sicílii.[2]

Diela

[upraviť | upraviť zdroj]
Mramorová pamätná tabuľa v Thermopylách s epitafom: Pútnik, zvestuj Lakedaimonským, že my tu mŕtvi ležíme ako zákony kázali nám

Simónides ovládal takmer všetky druhy zborovej lyriky.[2] Skladal hymny, skólia, enkómia, epinikiá a elégie, ale preslávil sa hlavne svojimi žalospevmi a náhrobnými epigramami (možno všetky boli zložené pre náhrobné kamene a iné pamätníky). Okrem iných náhrobných nápisov pochádza od neho i epitaf pre Aténčanov padlých v bitke pri Maratóne, ktorý bol viac cenený než epitaf Aischylov,[3] alebo slávny epitaf venovaný Sparťanom, padlým v bitke pri Termopylách.[4]

Simónides napísal aj vyše pol stovky epinikií, oslavných piesní (básní) na víťazov v gymnických hrách, napr. na slávneho krotónskeho siláka Milóna, viacnásobného víťaza v zápasení alebo na boxera Glauka a iných.[10] Z jeho tvorby sa však zachovali už len fragmenty.[3]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 1277.
  2. ↑ a b c d e Vlasta Jaksicsová, Tatiana Meravá, Monika Gúčiková. Turistický sprievodca - Baedeker, Grécko. Bratislava : Gemini, 1992. ISBN 80-85265-23-0. S. 73.
  3. ↑ a b c d Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 296.
  4. ↑ a b c HRABOVSKÝ, Jozef. Malá encyklopédia starovekej gréckej a rímskej literatúry. Bratislava : Veda, 2003. 179 s. ISBN 978-80-224-0762-5. S. 91.
  5. ↑ Cicero. Tuskulské hovory. Praha : nakladatelství Svoboda, 1976. 25-068-76. S. 422.
  6. ↑ Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 94.
  7. ↑ Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 114.
  8. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 22.
  9. ↑ Cicero. Tuskulské hovory. Praha : Nakladatelství Svoboda, 1976. 25-068-76. S. 268-269.
  10. ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 173.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Simónides_z_Keu&oldid=7470406“