Saint-Quentin (Aisne)
| Saint-Quentin | ||
| mesto | ||
 Radnica
| ||
|
||
| Štát |  Francúzsko
| |
|---|---|---|
| Región | Hauts-de-France] | |
| Departement | Aisne | |
| Rieka | Somme | |
| Súradnice | 49°50′52″S 3°17′8″V / 49,84778°S 3,28556°V | |
| Najvyšší bod | ||
| - výška | 125 m n. m. | |
| Najnižší bod | ||
| - výška | 68 m n. m. | |
| Rozloha | 22,56 km² (2 256 ha) | |
| Obyvateľstvo | 55 971 | |
| Hustota | 2 480,98 obyv./km² | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 02100 | |
| INSEE | 02691 | |
  Poloha obce Saint-Quentin
| ||
 Mapa obce Saint-Quentin
| ||
| Wikimedia Commons: Saint-Quentin | ||
| Webová stránka: http://www.ville-saintquentin.fr/pages/accueil.asp?res=2 | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Saint-Quentin je francúzske mesto, ktoré sa nachádza v departemente Aisne, v regióne Hauts-de-France.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Saint-Quentin má rozlohu 22,56 km². Najvyšší bod je položený 125 m n. m. a najnižší bod 68 m n. m.[1] Nachádza sa 150 km na sever od Paríža. Mestom preteká okrem rieky Somme riečny kanál Saint-Quentin.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]- Cestná - mesto sa nachádza na križovatke ciest RN 29 et RN 44, ktoré spájajú Paríž, Amiens, Reims, Lille a Brusel. Autobusová sieť 6 liniek.
- železničná - „Gare de Saint-Quentin - gare de Paris-Nord“, rýchlovlaky TGV.
- riečna - kanál Saint-Quentin prechádza mestom a spája Chauny s Cambrai (okolo 93 km). Zlievajú sa doň vody riek Somme a Oise. Kanál má aj dva podzemné tunely.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Na mieste dnešného mesta bolo keltské oppidum, ktoré patrilo kmeňu Belgov menom „Viromandui“. Neskôr, po dobytí rímskym vojskom nieslo meno „Augusta Viromandorum“. Prvotné osídlenie vzniklo na mieste vtedajšieho brodu cez rieku Somme.
Na začiatku 9. storočia bolo mesto centrom grófstva Vermandois.
Od 10. storočia grófi de Vermandois (pôvodom z Karolovcov, potom Kapetovcov) dosiahli moc. Mesto sa rýchlo rozvíjalo: pred rokom 1080 dosiahla miestna buržoázia od Herberta IV. de Vermandois potvrdenie obecnej charty, ktorá zaručovala širokú autonómiu mesta.
Od 13. storočia je kráľovským mestom, čo umožnilo rozvoj obchodu, remesiel a textilnej výroby. Mesto ťažilo zo svojej polohy na obchodnej trase medzi krajom Champagne a Flámskom.
Počas Storočnej vojny sa ocitlo v epicentre konfliktu.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Saint-Quentin má 55971 obyvateľov (2009)[2].
Graf vývoja obyvateľstva:
Zdroje: INSEE[3]
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Bazilika
- Radnica z roku 1509, gotický štýl, 173 sôch. Renesančná sála, polychrómovaná, slúži sobášom. Poradná sála z roku 1925 je v štýle art-deco.
- mestské divadlo Jeana Villara z roku 1844, bombardované v Prvej svetovej vojne.
- Bekyne - sídla dobročinných žien, zo stredoveku.
- Palác Fervaques z 1911 postavený na mieste bývalého opátstva.
- Železničná stanica SNCF podľa plánu Gustave Umbdenstocka.
- Veľká pošta, v štýle art-deco.
- Pamätník obrancom mesta z roku 1557, ktorí bránili mesto proti španielskemu kráľovi Filipovi II. Renovovaný.
Ekonomika
[upraviť | upraviť zdroj]- Metalurgia, výroba motocyklov, lodných motorov (MBK /Yamaha)
- potravinársky priemysel
- stavebníctvo
- Chemický priemysel
- textilný priemysel
- zdravotníctvo
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Maurice Quentin de La Tour (* 1704 – † 1788), rokokový maliar - portrétista
- François-Noël Babeuf (* 1760 – † 1797), novinár
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Greiz, Nemecko- Kaiserslautern, Nemecko
Rotherham, Spojené kráľovstvo
San Lorenzo de El Escorial, Španielsko
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Répertoire Géographique des Communes [online]. Institut national de l'information géographique et forestière (IGN), [cit. 2012-03-23]. Dostupné online. Archivované 2011-05-02 z originálu. (po francúzsky)
- ↑ Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Résultat du recensement de la population 2008 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)
