Revúca (mesto)
Revúca | |
mesto | |
Mestská Reduta
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Revúca |
Región | Gemer |
Vodné toky | Muráň, Zdychava |
Nadmorská výška | 318 m n. m. |
Súradnice | 48°40′59″S 20°06′48″V / 48,683056°S 20,113333°V |
Rozloha | 38,87 km² (3 887 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 10 958 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 281,91 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1243 |
Primátor | Július Buchta[3] (nezávislý) |
PSČ | 050 01 |
ŠÚJ | 526142 |
EČV (do r. 2022) | RA |
Tel. predvoľba | +421-58 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Revúca Námestie slobody 13/17 050 80 Revúca |
E-mailová adresa | [email protected] |
Telefón | 058 / 28 688 88 |
Fax | 058 / 28 120 11 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Revúca | |
Webová stránka: revuca.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Revúčan[4]
|
Revúca (maď. Nagyrőce, do roku 1863 Nagy-Rőcze, nem. Groß-Rauschenbach)[5] je okresné mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Revúca sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, na pomedzí Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny, pod majestátnym Kohútom. Nachádza sa na sútoku vodných tokov Zdychava a Muráň. Mestom vedie cesta II/532, ako aj železničná trať Plešivec – Muráň. Revúca je vzdialená 19 km východne od Tisovca, 11 km severozápadne od Jelšavy, 41 km západne od Rožňavy a (cez Tisovec) 56 km severne od Rimavskej Soboty.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Revúčka leží oddelene asi 1 km severne od mesta. V obci sa zlieva Slianový potok a riečka Zdychava.
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2011[6])
- Slováci – 85,34 %
- Rómovia – 2,81 %
- Maďari – 1,47 %
- Česi – 0,35 %
- Ukrajinci – 0,30 %
- Nemci – 0,03 %
- nezistení – 9,48 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
- rímski katolíci – 36,87 %
- bez vyznania – 29,87 %
- evanjelici a. v. – 15,28 %
- grécki katolíci – 1,09 %
- nezistení – 13,63 %
a iní
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Budova prvého slovenského patronátneho gymnázia, jednopodlažná dvojtraktová neskorobaroková kúria na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z druhej polovice 18. storočia.[7] Fasády s nárožným zaoblením sú členené lizénovými rámami a oknami so šambránami, strecha je pokrytá šindľom. V súčasnosti tu sídli múzeum a turistická informačná služba.[8]
-
Prvé slovenské gymnázium
-
Pamätná tabuľa na budove
- Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca, jednoloďová neskorogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytériom a predstavanou vežou, z druhej polovice 15. storočia. Kostol prešiel renesančnou úpravou v 17. storočí a neogotickou úpravou v roku 1892.[9] Svätyňa je zaklenutá gotickou hviezdicovou klnebou. Hlavný oltár je neogotická práca rezbára Júlisa Fuhrmanna, na ktorom sú osadené gotické tabuľové obrazy z obdobia okolo roku 1500 zobrazujúce život sv. Quirina. K ďalšiemu zariadeniu kostola patrí gotické pastofórium z 15. storočia a baroková krstiteľnica z červeného mramoru z 18. storočia. Neogotický organ z roku 1897 je dielom C. L. Wegensteina z Temešváru.[10] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s osteniami ukončenými lomeným oblúkom. Veža kostola dostala svoju súčasnú podobu pri úprave v roku 1875, je ukončená priebežnou ochodzou a korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. Okolo kostola sa nachádza obranný múr z polovice 15. storočia.[11]
-
Kostol sv. Vavrinca
-
Interiér kostola
- Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1784–1785. Staviteľom kostola bol A. Rozmus z Revúcej. Veža bola dokončená dodatočne v roku 1788. 16. septembra 1862 bolo v kostole slávnostne otvorené Slovenské evanjelické gymnázium, čo pripomína pamätná tabuľa pri vstupe do kostola. V interiéri sa nachádza rokokový oltár a kazateľnica z roku 1784 od jelšavského rezbárskeho majstra Jána Reisigera. Pred oltárom je kovaná mreža z roku 1795. Mramorová krstiteľnica je neorománska z roku 1904. V interiéri sa nachádza typická protestantská empora. Súčasťou inventára kostola je aj bohatá historická seniorátna knižnica.[12] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Veža s nárožným zaoblením je členená kordónovými rímsami a pilastrami. Ukončená je priebežnou arkádovou ochodzou a barokovou helmicou s laternou.
-
Evanjelický kostol
-
Interiér kostola
- Mestský dom, budova radnice, dvojpodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z roku 1809. Priečelie je členené stredný trojosovým rizalitom a bočnými jednoosovými rizalitmi so segmentovými atikami s latinskými nápismi s chronogramom v tympanóne. Stredný rizalit je členený pilastrami, polkruhovo ukončené okná majú dekoratívne kazety s festónmi. Ukončený je stupňovitou atikou.[13]
- Mestská reduta, bývalý hostinec Kohút, dvojpodlažná trojtraktová reprezentatívna stavba na pôdoryse písmena U s neoklasicistickým tvaroslovím z rokov 1858–1861.[14] Priečeliu doinuje trojosový prevýšený rizalit s arkádami v parteri, na poschodí s polkruhovo ukončenými oknami a dekoratívnou atikou s erbom mesta. Fasády sú členené kordónovou rímsou a pilastrami.
- Novšia budova prvého slovenského patronátneho gymnázia, dvojpodlažná neoklasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1872.[15] Fasády budovy sú členené kordónovou rímsou, okná majú profilované šambrány. Priečeliu dominuje trojosový rizalit lemovaný pilastrami s polkruhovo ukončenými oknami a trojuholníkovým štítom s tympanónom.
-
Mestská reduta
-
Radnica
-
Druhá budova patronátneho gymnázia
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Gymnázium Martina Kukučína
- Prvé slovenské literárne gymnázium
- súkromná stredná odborná škola
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci Slovenska možno tento región zaradiť medzi zaostalejšie aj preto, že mesto nie je vybavené dostatočnou dopravnou infraštruktúrou. Neprechádza ním totiž žiadna rýchlostná cesta. Iné mestá nachádzajúce sa v Revúckom okrese, Jelšava a hlavne Tornaľa, majú lepšie riešenú cestnú sieť ako samotné okresné mesto. Revúcej chýba lepšie cestné spojenie najmä so severom Slovenska. Prístupnosť do krajského mesta, ktorým je Banská Bystrica, je dnes tiež viac ako otázna. Komplikuje ju aj relatívne náročný terén, najmä Slovenské rudohorie. Mesto má síce vybudované aj železničné spojenie (trať č. 165), ale to je od roku 2011 pre osobnú dopravu zrušené a tak v Revúcej neexistuje vlaková doprava. Na jednej strane trať smeruje totiž len po neďaleký Muráň a na druhej strane len po Plešivec. Prípadný budúci rozvoj mesta teda bude pravdepodobne závislý od zlepšenia súčasnej dopravnej infraštruktúry.
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Gustáv Reuss (* 1818 – † 1861), lekár, botanik a polyhistor, autor prvej botaniky Slovenska a zakladateľ slovenskej vedeckej fantastiky
- Rudolf Homola (* 1822 – † 1899), evanjelický kňaz, pedagóg a publicista
- Samuel Ormis (* 1824 – † 1875), pedagóg, ľudovýchovný pracovník a spisovateľ
- Fedor Ormis st. (* 1871 – † 1924), evanjelický kňaz a národnokultúrny pracovník
- Oľga Textorisová (* 1880 – † 1938), pedagogička a spisovateľka
- Ľudovít Čech (* 1888 – † 1946), maliar a pedagóg
- Karol Viest (* 1844 – † 1903), pedagóg, profesor revúckeho gymnázia a učiteľ cirkvi myjavskej
- Ivan Viest (* 1882 – † 1963), železničný inžinier a protifašistický bojovník
- Rudolf Viest (* 1890 – † 1945), veliteľ povstaleckej armády na Slovensku počas Slovenského národného povstania a jediný slovenský generál počas predvojnovej ČSR
- Karolína Brocková (* 1903 – † 1982), pedagogička
- Ľuba Hornoveská (* 1926 – † 1987), redaktorka, publicistka, spoluzakladateľka Lúčnice
- Ivan Brndiar (* 1944 – † 2005), politik, bývalý poslanec Slovenskej národnej rady zvolený za Demokratickú stranu
- Jela Mlčochová (* 1959), spisovateľka, vydavateľka a prekladateľka
- Marián Milčák (* 1960), básnik, prekladateľ a literárny vedec
- Andrej Danko (* 1974), politik, 9. predseda NR SR, predseda Slovenskej národnej strany
- Michal Breznaník (* 1985), futbalista
- Norbert Gyömbér (* 1992), futbalista
- Ema Kapustová (* 2002), biatlonistka
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Samuel Reuss (* 1783 – † 1852), evanjelický farár, folklorista, etnograf, historik, v roku 1822 založil v Revúcej prvú knižnicu, Pavol Dobšinský sa uňho zamestnal po skončení štúdii
- Ivan Branislav Zoch (* 1843 – † 1921), učiteľ, polyhistor, fyzik, na revúckom gymnáziu vybudoval bohaté fyzikálno-chemické zbierky
- František Hajný (* 1901 – † 1972), štátny úradník a známy entomológ – koleopterológ
- Bystrík Muránsky (* 1907 – † 1972), básnik a katolícky kňaz
- Ján Gallo (* 1922 – † 2008), historik a pedagóg, čestný občan mesta Revúca
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- DUBOVSKÝ, Dušan: Biografický lexikón mesta Revúca. Revúca : Mestské kultúrne stredisko, 2000. 292 s. ISBN 80-967687-5-1
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Revúčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-04-10]. Dostupné online. Archivované 2014-07-14 z originálu.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Kultúrne pamiatky a pamätihodnosti Revúcej [online]. Mesto Revúca. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ ANDREJ ŠTAFURA. Historické organy stredného Gemera. Revúca : Quirinus, O.Z., 2016. ISBN 978-80-972541-0-0. Kapitola Revúca, s. 52-56.
- ↑ Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona [online]. TIC Revúca. Dostupné online.
- ↑ Evanjelický kostol v Revúcej [online]. Najkrajší kraj. Dostupné online.
- ↑ Revúca - Radnica [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Revúca (mesto)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka mesta
- Virtualne.sk- informačný portál o meste
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v meste