Preskočiť na obsah

Rozhlas a televízia Slovenska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z RTVS)
O iných významoch RTVS pozri RTVS (rozlišovacia stránka).

Súradnice: 48°09′14″S 17°06′51″V / 48,153949°S 17,114258°V / 48.153949; 17.114258

Rozhlas a televízia Slovenska
Logo spoločnosti
Logo spoločnosti
Právna formainá právnicka osoba zapísaná v obchodnom registri,
zriadená zákonom
Odvetvierozhlasová produkcia a vysielanie,
televízna produkcia a vysielanie
Založená1. január 2011
SídloMýtna 1,
817 55 Bratislava 15, Slovensko
VedenieĽuboš Machaj
Územný rozsahSlovensko
Výnosy141 555 965 € (2022)[1]
Prevádzkový príjem179 077 544 € (2022)[1]
Zamestnancov1 574 (2022)[1]
DivízieSlovenský rozhlas a Slovenská televízia
Dcérske spoločnostiMedia RTVS, s.r.o.,
STV Production & Technology, s.r.o,
STV Broadcasting, s.r.o,
PMT, s.r.o,
Slogan spoločnostiHodnoty budujú obsah
Webwww.rtvs.sk
www.rtvs.org
Zánik1. júla 2024
Budova Slovenského rozhlasu
na Mýtnej ulici v Bratislave, sídlo RTVS

Rozhlas a televízia Slovenska (skratka RTVS) bola slovenská verejnoprávna, národná, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá zabezpečovala poskytovanie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.[2] Ako taká zaisťovala verejnoprávne vysielanie.

Inštitúcia Rozhlas a televízia Slovenska vznikla dňa 1. januára 2011 zlúčením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Posledným generálnym riaditeľom RTVS bol od 2. augusta 2022 Ľuboš Machaj.[3] Jej nástupníckou organizáciou je Slovenská televízia a rozhlas, pôsobiaca od 1. júla 2024.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik

[upraviť | upraviť zdroj]

RTVS vznikla 1. januára 2011 zlúčením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ktoré dnes tvoria jej organizačné zložky, ktoré samostatne hospodária. S návrhom zlúčit inštitúcie do jednej prišiel koncom októbra 2010 minister kultúry Daniel Krajcer počas vlády Ivety Radičovej, kvôli veľkým dlhom STV.[4] V dôvodovej správe k návrhu ministerstvo oznámilo aj oficiálnu skratku ako RTS. Návrh rátal s ušetrením 1,6 milióna eur po zlúčení v administratívnej a ekonomickej oblasti.[5] 23. novembra 2010 Národná rada SR schválila zákon, ktorým sa inštitúcie zlúčili.[6] Už v januári 2011 sa miesto skratky RTS začala používať skratka RTVS, kvôli zhode skratky Srbského rozhlasu a televízie v Európskej vysielacej únii.[7]

Financovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

RTVS bola do roku 2023 financovaná z koncesionárskych poplatkov, ktoré platili domácnosti evidované ako odberatelia elektriny a zamestnávatelia s viac ako tromi zamestnancami. Povinnosť platiť poplatok nehľadela na to, či sa televízia alebo rozhlas na pracovisku alebo v domácnosti používa. V roku 2023 bola výška poplatku 4,64 eura mesačne.[8]

17. februára 2023 prijali poslanci NR SR novelu zákona o RTVS, ktorou zmenili spôsob financovania.[9] Od 1. júla 2023 boli koncesionárske poplatky zrušené a nahradené boli štátnym príspevokom, ktorý je vo výške 0,17 percenta z hrubého domáceho produktu.[10] V poslednom polroku vyberania koncesionárskych poplatkov mala RTVS vyšší príjem ako plánovala o približne 677-tisíc eur.[11]

Návrh o zrušení

[upraviť | upraviť zdroj]

Štvrtá vláda Roberta Fica v svojom Programovom vyhlásení vlády schválila rozdelenie RTVS na Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas.[12] Koncom decembra 2023 Andrej Danko tvrdil, že vláda SR sa definitívne rozhodla rozdeliť RTVS na samostatnú verejnoprávnu televíziu a rozhlas a informoval o pripravovanom zákone, ktorý mal byť predložený vo februári 2024.[13] Vo februári požiadala ministerka kultúry Martina Šimkovičová o vypustenie návrhu zákona o RTVS na marec pre aktuálne dianie v Národnej rade SR.[14]

Prvý návrh novely (STaR)

[upraviť | upraviť zdroj]

11. marca 2024 ministerstvo kultúry SR predstavilo návrh o novele RTVS, ktorý zaradilo do medzirezortného pripomienkového konania. Podľa neho mala RTVS nahradiť Slovenská televízia a rozhlas (STaR).[15] Novela mala zmeniť fungovanie kontrolnej rady, ktorá má dnes deväť členov, ktorých volia poslanci parlamentu jednoduchou väčšinou. znížením ich počtu na sedem členov. Troch z nich mal priamo menovať aj odvolávať minister alebo ministerka kultúry a jedného na návrh ministra financií. Rade STaR mala pribudnúť právomoc voľby generálneho riaditeľa verejnoprávneho média, o ktorom v súčasnosti rozhodujú poslanci parlamentu väčšinovým hlasovaním. Vyniknúť mala aj nová Programová rada, ktorá mala posudzovať a kontrolovať programu verejnoprávnej televízie a rozhlasu „z hľadiska dodržiavania verejnoprávneho charakteru vysielania“. Programová rada by podľa novely mala mať 11 členov, z toho deviatich by volili poslanci parlamentu. Zvyšných dvoch členov Programovej rady by si mali spomedzi seba zvoliť zamestnanci novej Slovenskej televízie a rozhlasu.[16] Takáto novela by bola v rozpore s európskou legislatívou pre verejnoprávne médiá, o ktorej deň po zverejnení novely rokoval Európsky parlament.[17]

14. marca mala ministerka kultúry Šimkovičová tlačovku k novele, na ktorej zaútočila na novinárov, ktorým odobrali mikrofón a napokon neumožnili ďalšie otázky. Namiesto vysvetľovania, prečo ministerstvo pripravilo novelu zákona, sa ministerka viac venovala kritike práce novinárov, umelcov, ktorí žiadajú jej odstúpenie, bývalej ministerky Natálie Milanovej či členky parlamentného výboru pre kultúru a médiá z PS Zory Jaurovej.[18] Deň na to vydali slovenskí novinári a novinárky vyhlásenie o podpore kolegov a kolegýň v RTVS, pod ktoré sa podpísalo viac ako 270 novinárov vrátane šéfredaktorov popredných novín.[19] Cez 1 200 zamestnancov a externých spolupracovníkov RTVS sa podpísalo pod vyhlásenie za verejnoprávnu RTVS, ktorým upozorňujú o návrhu zákona o RTVS, ktorý ohrozuje nezávislosť verejnoprávneho vysielania.[20] K nim sa pridali aj slovenské a české organizácie občianskej spoločnosti, ktoré tiež odmietajú zásah do nezávislosti RTVS, podpísaním výzvy adresovanej európskym inštitúciám a ďalším medzinárodným organizáciám.[21] Na novelu reagovali aj medzinárodné novinárske organizácie a skupiny na ochranu slobody médií vyzvali na stiahnutie návrhu zákona. Pod vyhlásenie sa podpísali Medzinárodný tlačový inštitút (IPI), Výbor na ochranu novinárov (CPJ), Európska vysielacia únia (EBU), Európske centrum pre slobodu tlače a médií (ECPMF), Európska federácia novinárov (EFJ), Free Press Unlimited (FPU), OBC Transeuropa (OBCT) a Reportéri bez hraníc (RSF).[22]

RTVS predložila do medzirezortného pripomienkového konania pripomienky k návrhu novely, ktorá bola v zásadnom rozpore s princípmi európskej ochrany nezávislosti verejnoprávnych médií a v nesúlade so schváleným Európskym aktom o slobode médií.[23] Po nátlaku verejnosti a odborníkov s 327 pripomienkami k návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase bol odložený, až do vyjadrenia Legislatívnej rada vlády SR.[24]

Druhý návrh novely (STVR)

[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda R. Fica 24. apríla schválila upravený návrh zákona o televízii a rozhlase, ktorý navrhli premiér Robert Fico a ministerka kultúry Martina Šimkovičová pre údajnú zaujatosť RTVS, ktorá je "v permanentnom boji s vládou".[25] Šéf služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala povedal, že dôvod novely RTVS je čisto politické rozhodnutie.[26] Oproti prvému návrhu ministerstvo zrušilo programovú radu a možnosť bezdôvodného odvolania riaditeľa, čo by bolo v rozpore s európskou legislatívou. V novele pribudlo vytvorenie nového orgánu etickej komisie. Desaťčlennú etickú komisiu má RTVS aj v súčasnosti, ale jej fungovanie neupravuje zákon, len štatút. Etická komisia má podľa návrhu mať deväť členov, ktorí budú menovaní na šesť rokov. Nominovať ich majú organizácie cirkvi, organizácie zastupujúce zdravotne postihnutých a menšiny, olympijský výbor, samosprávy, Slovenská akadémia vied a Matica slovenská. Úpravená novela mení aj kontrolnú Radu Slovenskej televízie a rozhlasu, ktorá volí riaditeľa. Rada by mala mať naďalej deväť členov volených na šesť rokov. Štyroch členov bude menovať a odvolávať ministerka kultúry, jedného na návrh ministerstva financií, a piatich budú voliť poslanci parlamentu.[27]

Aj napriek úpravám je novela stále v rozpore s Európskym aktom o slobode médií, podľa Karola Lovaša z Inštitútu komunikačných štúdií a žurnalistiky Univerzity Karlovej a Pavola Szalaia z Reportérov bez hraníc.[28] Zamestnanci RTVS v reakcii sformovali Koordinačný výbor iniciatívy zamestnancov RTVS za verejnoprávnosť a nezávislosť, cieľom ktorej je poukazovať na nevyhnutnú dôležitosť nezávislého a verejnoprávneho charakteru RTVS, ale aj postaviť sa na ochranu týchto princípov. Členovia sa zaviazali k ochrane verejnoprávnosti, slobody prejavu a súčasne vyzvali vládu k rešpektovaniu štyroch základných princípov, ktoré majú byť zachované pri akomkoľvek zásahu do zákona o RTVS.[29]

Televízne a rozhlasové stanice

[upraviť | upraviť zdroj]

Televízne stanice

[upraviť | upraviť zdroj]
Logo Stanica Zameranie
Jednotka televízia zameraná na spravodajstvo, relácie pre deti, seriály a zábavné show
Dvojka televízia zameraná na dokumenty, národnostné menšiny, magazíny a kvalitné európske filmy
Šport televízia zameraná na šport
:24 televízia zameraná na spravodajstvo a publicistiku v súvislosti s mimoriadnou situáciou spojenou s ruskou inváziou na Ukrajinu

Zaniknuté

[upraviť | upraviť zdroj]
Logo Stanica Zameranie
Trojka televízia zameraná na vlastnú tvorbu a archív

Rozhlasové stanice

[upraviť | upraviť zdroj]
Logo Stanica Zameranie
Rádio Slovensko rozhlas zameraný na spravodajstvo a publicistiku
Rádio _FM rozhlas zameraný na hudobné žánre s výrazným zastúpením slovenskej hudby
Rádio Devín rozhlas zameraný na literárno-dramatické relácie
Rádio Regina rozhlas zameraný na publicistiku a oldies hudbu
Rádio Patria rozhlas zameraný na pre národnostné menšiny a etnické skupiny na Slovensku v ich materinských jazykoch
Rádio Slovakia International rozhlas zameraný pre zahraničných Slovákov do celého sveta
Rádio Pyramída rozhlas zameraný na zaujímavé archívne nahrávky
Rádio Junior rozhlas zameraný na rozprávkové hry, monologické rozprávky, programy o hudbe a pesničky pre deti
Rádio Litera rozhlas zameraný na poéziu, prózu, drámu a publicistiku

Zaniknuté

[upraviť | upraviť zdroj]
Logo Stanica Zameranie
Rádio Klasika rozhlas zameraný na žánre artificiálnej hudby

Vedenie inštitúcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa zákona boli orgánmi inštitúcie rada a generálny riaditeľ. Radu tvorilo 9 členov a boli volení na 6-ročné obdobie, pričom sa tretina obmieňala každé dva roky. Generálny riaditeľ mal 5-ročné funkčné obdobie a bol rovnako ako kandidáti do rady volený väčšinovým hlasovaním poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.[2]

Riaditelia RTVS

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vzniku RTVS v roku 2011 bola generálnou riaditeľkou menovaná Miloslava Zemková, ktorá bola dovtedy riaditeľkou rozhlasu, od roku 2006. Už v tejto funkcii bola prvou ženou na riaditeľskom poste v histórii rozhlasu.[30] Po roku a pol bola z funkcie generálnej riaditeľky RTVS odvolaná z dôvodu toho, že nepredložila Rade RTVS zámer na prenájom mediálnych priestorov, čím mohol vzniknúť viac než 100-tisíc eurový záväzok. O takýchto záväzkoch musí generálny riaditeľ radu informovať. Poslanci opozície považovali náhle odvolanie riaditeľky za mocenskú snahu vládnuceho SMERu ovládnuť RTVS.[31]

Druhý generálny riaditeľ RTVS Václav Mika nastúpil do funkcie od 1. augusta 2012. Bol prvým generálnym riaditeľom, ktorý dokončil celý svoj mandát (vrátane riaditeľov Slovenskej televízie).[32] Organizačné zložky zastupovali pre rozhlas Radka Doehring a pre televíziu Tibor Búza.[33] Programovými riaditeľmi boli pre rozhlas Vincent Štofaník a pre televíziu Tibor Búza.[34]

Generálnym riaditeľom RTVS od 2. augusta 2017 Jaroslav Rezník.[35] Organizačné zložky, ako štatutári, zastupujú pre rozhlas Radka Doehring a pre televíziu Marek Knut.[33] Programovými riaditeľmi sú pre rozhlas Michal Dzurjanin a pre televíziu Anton Šulík. Radka Doehring bola poverená vedením ekonomickej sekcie RTVS, tak za rozhlas, ako aj za televíziu.[36]

30. júna 2022 Jaroslav Rezník po piatich rokoch skončil na poste riaditeľa RTVS. Verejnoprávny rozhlas a televíziu od augusta 2022 vedie Ľuboš Machaj. Rozhodli o tom poslanci NR SR v druhom kole voľby, do ktorej obaja postúpili. V prvom kole chýbali Machajovi na zvolenie dva hlasy, vďaka podpore OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí, ale aj nezaradených odídencov z OĽaNO (získal 67 hlasov). V druhom kole sa pridali aj poslanci SaS. Za Machaja nakoniec hlasovalo 89 zákonodarcov. Súčasného riaditeľa Rezníka volilo 29 poslancov. Na zvolenie stačila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Za Machaja okrem poslancov koalície z OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí hlasovali aj poslanci Matúš Šutaj Eštok a Ján Blcháč z Hlasu. Podporili ho aj nezaradení poslanci Miroslav Kollár (Spolu) a Tomáš Valášek (PS) či odídenci z OĽaNO ako Romana Tabák či Ján Krošlák.[37]

Kontroverzie

[upraviť | upraviť zdroj]

RTVS vo večernom spravodajstve dňa 4. apríla 2018 vystrihla zo záberov zábery na transparenty, ktoré kritizovali vládnucu politickú stranu SMER, pričom v správach o 16:00 ešte dané zábery odvysielala.[38]

Dramaturgia RTVS pri premiére filmu Baba z ľadu režiséra Bohdana Slámu vystrihla z filmu niektoré scény, čo režiséra filmu nepríjemne zaskočilo.[39] Podľa iných zdrojov mala byť z filmu vystrihnutá jedna sexuálna scéna preto, aby mohla byť premiéra filmu odvysielaná pred 22. hodinou.[40]
Film získal ocenenie Český lev za najlepší český film za rok 2017.[41]

Šéfka rozhlasového spravodajstva RTVS Petra Stano Maťašovská vypracovala v októbri 2018 dokument "Krátke spravodajstvo – pripomenutie zásad", ktorý zakazoval informovať o opozičných návrhoch, ktoré neprejdú do druhého čítania. Opozícia v ňom videla cenzúru strán, ktoré nie sú súčasťou koalície.[42][43] RTVS reagovala, že niektoré pasáže zverejneného textu, boli naformulované nevhodne, čo dalo priestor na ich rozsiahlu dezinterpretáciu. Po tejto kritike šéfka spravodajstva RTVS rezignovala zo svojej funkcie.[44]

Spravodajské relácie RTVS

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné

[upraviť | upraviť zdroj]
Logo Relácia Stanica Vysielanie Poznámky
Správy RTVS , Pondelok – Nedeľa 19:00 hlavné správy
Správy RTVS o 12 , Pondelok – Piatok 12:00
Správy RTVS o 16 , Pondelok – Piatok 16:00
Ranné správy RTVS , Pondelok - Piatok 07:00
Krátke správy RTVS Pondelok – Piatok 18:15
Svet :24 Pondelok – Piatok 10:30 správy z celého sveta
Správy a komentáre , Utorok – Štvrtok 19:45 a 20:20
Správy bez kravaty , Sobota 20:20
Národnostné správy , Pondelok 09:00
Hírek , rôzne správy v maďarskom jazyku
Správy RTVS v slovenskom posunkovom jazyku Pondelok – Nedeľa 20:00 správy pre nepočujúcich
Správy RTVS z regiónov , Pondelok – Piatok 17:10
Nočné správy RTVS Pondelok – Piatok 22:00
Góly - body - sekundy , , Pondelok – Nedeľa 20:00
Počasie , Pondelok – Nedeľa 20:20 v spolupráci so SHMÚ, je možnosť poslať fotku zachytávajúcu počasie na Slovensku na Facebookovú stránku relácie alebo na email a v prípade, že vyberú Vašu fotku, uvidíte ju ako pozadie v relácii
Interview :24 (nepravidelne ale zvyčajne) Pondelok – Piatok 17:30
Týždeň v ekonomike Piatok 16:45

Bývalé

[upraviť | upraviť zdroj]
Logo Relácia Stanica Poznámky
Prvé správy
Denné správy
Slovensko dnes regionálne správy
Detské správy
Ranný magazín

Relácie, šou a seriály

[upraviť | upraviť zdroj]
Názov seriálu Aktuálna séria Moderátor Vysielanie
Duel 31. séria Gregor Mareš Pondelok – piatok 17:45
Všade dobre doma naj 1. séria Martin Nikodým momentálne sa nevysiela
Čas nádeji 1. séria Daniel Žulčák, Dominika Morávková-Zeleníková, Zuzana Mauréry, Martin Šalacha, Matej Landl, Dana Košická, Judit Pecháček, Daniel Fischer, Peter Kočiš, Vladimír Hajdu, Marta Maťová, Katarína Krajčovičová, Róbert Sipos, Vladislav Plevčík, Ján Dobrík, Juraj Hrčka, Peter Ondrejička, Viktória Jurištová, Samuel Šimko, Viktória Sekerášová Od 7. januára 2024 o 20:30 na RTVS
Veľkou lyžicou 1. séria N/A Od 4. februára 2024 o 18:15 na RTVS

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Výročná správa o činnosti a hospodárení 2022 [online]. rtvs.org, apríl 2023, [cit. 2024-04-29]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 2010-12-15, [cit. 2024-04-29]. Dostupné online.
  3. ↑ Ľuboš Machaj nastúpil do funkcie generálneho riaditeľa RTVS [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-08-02, [cit. 2022-09-22]. Dostupné online.
  4. ↑ SITA. Vláda schválila zlúčenie STV a SRo. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2010-11-03. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1336-2674.
  5. ↑ SITA; TASR. Zlúčenie STV a SRo prešlo s výhradami. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2010-11-05. Dostupné online [cit. 2024-04-29].
  6. ↑ KERN, Miroslav; SITA. Televíziu a rozhlas zlúčia. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-11-30. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ KERNOVÁ, Mirka. Zemková skratku RTS nepoužíva. Používa názov vyberačov poplatkov. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2011-01-03. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1336-2674.
  8. ↑ VÝCHA, Daniel. Odkedy a kto nemusí platiť koncesionárske poplatky? [online]. peniaze.sk, 2023-01-18, [cit. 2024-04-29]. Dostupné online.
  9. ↑ TASR. Poslanci schválili vetovaný zákon, vypustili z neho zdanenie plynovodu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-02-17. Dostupné online [cit. 2024-04-29].
  10. ↑ TASR. Poslanci schválili nový model financovania RTVS. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-06-20. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ TASR. Príjem RTVS z koncesií v prvom polroku prevýšil predpoklady. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2023-09-07. Dostupné online [cit. 2024-04-29].
  12. ↑ TASR. PVV: Z RTVS by mala vzniknúť Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-11-13. Dostupné online [cit. 2024-04-29].
  13. ↑ RTVS. RTVS sa definitívne rozdelí. Zákon by mal prísť do NR SR vo februári, tvrdí A. Danko [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2023-12-27, [cit. 2024-04-29]. Dostupné online.
  14. ↑ Rozdelenie RTVS zatiaľ nie je súčasťou legislatívneho plánu vlády. Toto je dôvod. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-02-05. Dostupné online [cit. 2024-04-29].
  15. ↑ HAJČÁKOVÁ, Daniela; KATUŠKA, Michal. Koniec RTVS aj nezávislosti. Vláda predstavila návrh, ako ovládne verejnoprávne médium. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-03-11. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1335-4418.
  16. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Šimkovičovej návrh na ovládnutie RTVS: Nový názov, koniec Machaja, vplyv ministerstva a dozor nad programom. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-03-11. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1339-844X.
  17. ↑ ČTK. Návrh zákona o zrušení RTVS je v rozpore s európskym aktom o slobode médií, varuje prezidentka. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2024-03-15. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1336-2674.
  18. ↑ KATUŠKA, Michal; HAJČÁKOVÁ, Daniela. Urážali novinárov, obmedzili otázky. Ako sa zvrhla tlačovka Šimkovičovej k RTVS. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-03-14. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1335-4418.
  19. ↑ SME.SK. Vyhlásenie novinárok a novinárov: Podporujeme kolegov a kolegyne v RTVS. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-03-15. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1335-4418.
  20. ↑ SITA. Vyhlásenie RTVS podpísalo už viac ako 1 200 zamestnancov a externistov. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-03-17. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1335-4418.
  21. ↑ SITA. Slovenské a české organizácie odmietajú zásahy do nezávislosti RTVS. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-03-18. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1335-4418.
  22. ↑ SITA. Medzinárodné novinárske organizácie odmietajú návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-03-19. Dostupné online [cit. 2024-04-30]. ISSN 1335-4418.
  23. ↑ SITA. Je v rozpore s princípmi ochrany nezávislosti médií, RTVS pripomienkovala návrh zákona. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-03-19. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1335-4418.
  24. ↑ TASR. Šimkovičová odkladá kritizovaný zákon o zmenách v RTVS. Hovorí o veľkom počte pripomienok. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2024-03-25. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1336-1996.
  25. ↑ TASR. Vláda schválila zákon o RTVS, vznikne Slovenská televízia a rozhlas. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-04-24. Dostupné online [cit. 2024-04-30]. ISSN 1335-4418.
  26. ↑ KATUŠKA, Michal. Šimkovičovej ministerstvo na rušenie RTVS odpovedá univerzálne: Politické rozhodnutie. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-03-22. Dostupné online [cit. 2024-04-30]. ISSN 1335-4418.
  27. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan; OSVALDOVÁ, Lucia. Šimkovičová prerobila návrh o RTVS: nie STaR, ale STVR, namiesto programovej rady etická komisia s členom od Matice. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-04-22. Dostupné online [cit. 2024-04-30]. ISSN 1339-844X.
  28. ↑ RTVS. Vláda si neuvedomuje, že tvorí niečo, čo raz môže kritizovať. Odborníci reagujú na návrh zákona o STVR [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-04-24, [cit. 2024-04-30]. Dostupné online.
  29. ↑ SITA. Zamestnanci RTVS vyzvali politikov na rešpektovanie princípov verejnoprávnosti. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-03-27. Dostupné online [cit. 2024-04-30]. ISSN 1335-4418.
  30. ↑ Zoznam osobností Miloslava Zemková. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2024-04-29].
  31. ↑ Generálnu riaditeľku RTVS Miloslavu Zemkovú odvolali z funkcie. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2012-06-26. Dostupné online [cit. 2024-04-29].
  32. ↑ Mika ako prvý riaditeľ dokončil celý mandát. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-06-20. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1336-1996.
  33. ↑ a b Rozhlas a televízia Slovenska. In: Obchodný register na internete [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2019-02-19]. Dostupné online.
  34. ↑ Organizačný web RTVS [online]. rtvs.org, rev. 2016-11-18, [cit. 2019-02-19]. Dostupné online. Archivované 2016-11-18 z originálu.
  35. ↑ TASR. Je rozhodnuté. Novým šéfom RTVS bude Jaroslav Rezník. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-06-20. Dostupné online [cit. 2017-12-17]. ISSN 1336-1996.
  36. ↑ Organizačná štruktúra [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2017-12-17]. Dostupné online.
  37. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Rezník na čele RTVS končí. Kto je a čo pred voľbou sľuboval nový riaditeľ Ľuboš Machaj [online]. Denník N, 2022-06-30, [cit. 2022-09-22]. Dostupné online.
  38. ↑ MIROSLAVA, Kernová. RTVS transparenty kritizujúce Smer z večerných Správ vystrihla [online]. Bratislava: omediach.com, 2018-04-05, [cit. 2024-04-29]. Dostupné online.
  39. ↑ KÚDELOVÁ, Kristína. Vystrihnutý sex. Režiséra Slámu šokovalo, že RTVS zasiahla do filmu Baba z ľadu. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-04-05. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1335-4418.
  40. ↑ Bába z ledu [online]. Česko-slovenská filmová databáza, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  41. ↑ čtk. Nejlepším filmem Českých lvů je Bába z ledu [online]. echo24.cz, 2018-03-10, [cit. 2024-04-29]. Dostupné online. (po česky)
  42. ↑ Interný dokument RTVS: Krátke spravodajstvo – pripomenutie zásad [online]. Bratislava: omediach.com, 2018-10-11, [cit. 2018-10-16]. Dostupné online.
  43. ↑ Ladislav Bariak ml.. Šéfka rozhlasového spravodajstva RTVS zakázala informovať o opozičných návrhoch. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-10-11. Dostupné online [cit. 2018-10-16].
  44. ↑ Šéfka rozhlasového spravodajstva RTVS odchádza. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-10-15. Dostupné online [cit. 2018-10-16].

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok týkajúci sa televízie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rozhlas_a_televízia_Slovenska&oldid=7880870“