Lačného téma
Lačného téma alebo Lačného cyklus, niekedy tiež skrátene Lačný, je téma niektorých skladieb kompozičného šachu, pomenované po československom šachistovi slovenskej národnosti Ľudovítovi Lačnom, ktorý ho prvýkrát zverejnil v roku 1949. V tejto téme sú rôzne varianty riešenia cyklicky prepojené.
S cyklickými témami zrejme ako prvý prišiel v 30. rokoch 20. storočia taliansky problemista Luigi Ceriani. Úlohy, ktoré publikoval v časopisoch Die Schwalbe a The Problemist, však vtedy nevzbudili príliš záujmu a niektoré z nich navyše neboli korektné. V roku 1949 zaslal Ľudovít Lačný úlohu s vlastnou verziou cyklickej témy do poľskej súťaže Przepiorkov memoriál, v ktorej úloha získala prvú cenu a tzv. Lačného téme sa dostalo veľkého ohlasu. Neskôr si téma získala mnoho priaznivcov a veľa Lačného nasledovníkov ju ďalej rozvíjalo.[1]
Princíp Lačného témy
[upraviť | upraviť zdroj]Všeobecne možno riešenie každej cyklickej úlohy zapísať do prehľadnej tabuľky:[2]
Obrana 1 | obrana 2 | obrana 3 | |||
1. fáza | úvodný ťah | hrozba | mat | mat | mat |
2. fáza | úvodný ťah | hrozba | mat | mat | mat |
3. fáza | úvodný ťah | hrozba | mat | mat | mat |
Podstatou Lačného cyklu je, že ak by sa čierny v počiatočnej pozícii bránil obranou a, biely by reagoval ťahom A, na čierneho obranu b by odpovedal ťahom B a na c ťahom C. V ďalšej fáze hry však biely svoje odpovede musí posunúť, takže na ťah a volí odpoveď B, na ťah b odpovedá C a na ťah c reaguje ťahom a. Tabuľka pre Lačného cyklus teda vyzerá nasledovne:[2]
a | b | c | |||
1. fáza | A | B | C | ||
2. fáza | úvodný ťah | hrozba | B | C | A |
Pôvodná Lačného úloha je zobrazená na diagrame vpravo. V prvej fáze, ktorej sa hovorí zdanlivá hra, sa čiernemu ponúkajú tri možné obrany:[3]
- 1. ... Jh2 [a] 2. Dd4 # [A]
- 1. ... c1D [b] 2. Jg2 # [B]
- 1. ... c3 [c] 2. De4 # [C]
Na ťahu je však biely a k riešeniu vedie ťah 1. Jd2! (s hrozbou 2. Jf1 #), po ktorom sa matujúce ťahy cyklicky posunú:
- 1. ... Jh2 [a] 2. Jg2 # [B]
- 1. ... c1D [b] 2. De4 # [C]
- 1. ... c3 [c] 2. Dd4 # [A]
V tabuľke vyzerá riešenie nasledovne:
Jh2 | c1D | c3 | |||
1. fáza | Dd4 # | Jg2 # | De4 # | ||
2. fáza | Jd2! | Jf1 # | Jg2 # | De4 # | Dd4 # |
Ako bolo povedané vyššie, prvá úloha tohto typu bola zostavená v roku 1949. Slovenský šachista Peter Gvozdják vo svojej knihe Cyclone 2 uvádza, že od tej doby bolo do roku 2009 zostavených celkom 839 úloh s klasickou Lačného témou.[4]
Rozšírená Lačného téma
[upraviť | upraviť zdroj]Základnú Lačného tému je možné ďalej rozšíriť dvoma spôsobmi: pridaním ďalšej možnosti čierneho obrany, alebo rozšírením o ďalšiu fázu, a tým aj uzavretím cyklu.
Štvornásobný Lačný
[upraviť | upraviť zdroj]Roku 1969 zorganizovali slovenské noviny Pravda k 20. výročiu zostavenia prvej úlohy s Lačného témou turnaj zameraný na dvojťažky s tou istou témou, a to v dvoch sekciách – skladby ortodoxného šachu a exošachové skladby. Súťaž v prvej menovanej sekcii vyhral sám Ľudovít Lačný, keď predstavil prvú úlohu s štvornásobným Lačného cyklom, ktorá podľa niektorých komentárov znateľne predbehla svoju dobu.[1] V prvej fáze zdanlivej hry možno na obrany čierneho a, b, c a d odpovedať matmi A, B, C a D, v ďalšej fáze hry potom je na rovnaké obrany nutné odpovedať matmi B, C, D a A. Úloha je zobrazená na druhom diagrame vpravo a riešenie je v nasledujúcej tabuľke:[5]
Sh7 | Sc3 | De3 | Vxe4 | |||
1. fáza | Jxc2 # | Dc5 # | Dd6 # | Vd6 # | ||
2. fáza | Jc3! | h8D # | Dc5 # | Dd6 # | Vd6 # | Jxc2 # |
Od tej doby boli zostavené aj ďalšie úlohy s päť- a viacnásobnou Lačného témou.[3]
Uzavretý cyklus
[upraviť | upraviť zdroj]Lačného cyklus tiež môže byť uzavretý zahrnutím tretej fázy, kedy na obrany čierneho a, b, c možno najprv odpovedať A, B, C, neskôr B, C, A a nakoniec C, A, B. Ako prví zostavili úlohy s uzavretým Lačného cyklom problemisti Štefan Sovík a Juraj Brabec, obaja v roku 1969. Jednalo sa však o úlohy exošachové a Štefan Sovík s ňou dokonca zvíťazil v exošachovej sekcii vyššie zmieneného výročného turnaja.[1]
Príkladom ortodoxného problému s kompletným Lačného cyklom môže byť dvojťažka Petra Gvozdjáka z roku 1985.[6] Úloha má tri varianty s mierne pozmenenými pozíciami, tzv. dvojníkmi. Pozícia 1 je znázornená na treťom diagrame vpravo. V pozícii 2 sú premiestnení pešiak (Pc3–c7) a veža (Vd3–d7). V pozícii 3 sú premiestnení strelci (Sa2–c2 a Sb8–e8). Cyklicky prepojené riešenie všetkých dvojníkov je v nasledujúcej tabuľke:[7]
Kd6 | Kd4 | Kf5 | |||
1 | Jd7! | + | Dxf4 # | Vxd5 # | Dxf6 # |
2 | Jd6! | + | Vxd5 # | Dxf6 # | Dxf4 # |
3 | Ve7! | + | Dxf6 # | Dxf4 # | Vxd5 # |
Uzavretého cyklu možno dosiahnuť tiež bez podobných variantných pozícií, keď jedna z fáz úlohy iba zavádza riešiteľa na zlú stopu. Niektoré varianty tohto riešenia úlohy síce tiež vedú k cieľu a dokonca sú cyklicky prepojené s ostatnými fázami, ale čiernemu ostáva jedna možnosť, ako sa útoku úspešne brániť, takže je nutné hľadať riešenie iné. Príkladom môže byť úloha Fjodora Davidenka a Vladimira Ričkova, ktorá získala prvú cenu na Olympijskom turnaji roku 1980. Úloha so zadaním matu 3. ťahom je zobrazená na štvrtom diagrame vpravo. Lačného cyklus, ktorý je súčasťou jej riešenia, je v nasledujúcej tabuľke, útok bieleho v druhej fáze je odmietnutý ťahom 1. ... Sb4.[7][8]
|
|||||||||||||||||||||||||
-Sb4! | |||||||||||||||||||||||||
Príbuzné témy
[upraviť | upraviť zdroj]Veľmi príbuznou témou je tzv. hrozbový Dombro-Lačného cyklus, tiež nazývaný Šedejov cyklus,[9] kedy biely hrozí matom A, pričom obrana a vedie k matu B a obrana b vedie k matu C, v ďalšej fáze potom biely hrozí matom B, pričom obrana a vedie k matu C a obrana b k matu A. Predtým sa podobné problémy tiež nazývali iba Lačný, neskôr ich však šachoví problemisti začali odlišovať.[5]
Okrem toho existujú aj ďalšie témy s cyklicky previazanými riešeniami v rôznych fázach hry, ako napríklad Kissov alebo Djuraševićov cyklus.[10]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c GVOZDJÁK, Peter. Cyclone 2 [DOC online]. Bratislava: 2010, [cit. 2016-12-20]. Kapitola Chronológia. Dostupné online.
- ↑ a b GVOZDJÁK, Peter. Cyclone 2 [PDF online]. Bratislava: 2010, [cit. 2016-12-20]. Kapitola Three white moves, s. 7. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b LÖRINC, Juraj. Lacny theme 1 [online]. 1999-11-01, [cit. 2016-12-20]. Kapitola Statistics – Problems. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ GVOZDJÁK, Peter. Cyclone 2 [PDF online]. Bratislava: 2010, [cit. 2016-12-20]. Kapitola Statistics – Problems, s. 47. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b LÖRINC, Juraj. Lacny theme 2 [online]. [Cit. 2016-12-20]. Kapitola Statistics – Problems. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Yet Another Chess Problem Database: Problem 259285 [online]. [Cit. 2016-12-20]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b GVOZDJÁK, Peter. Cyclone 2. Bratislava: 2010. Kapitola Complete Lačný cycle, s. 191. (anglicky)
- ↑ MESON Chess Problem Database [online]. . Kapitola 1st Prize, Olympic Ty., 1981. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ LÖRINC, Juraj; et al.. Skladateľské súťaže. In: GVOZDJÁK, Peter. International Chess Composition Festival. [s.l.] : Organizácia slovenského kompozičného šachu, 2010. Dostupné online. S. 110.
- ↑ LÖRINC, Juraj. Cyclone 2 [online]. [Cit. 2016-12-20]. Kapitola Themes, names and examples. Dostupné online. (anglicky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- GVOZDJAK, Peter. Cyclone: a Study of the Cyclic Chess Problem. Hull, Québec : Éditions de L'Apprenti Sorcier, 2001. ISBN 0968882854. (anglicky)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Ľudovít Lačný (po anglicky)
- Lačného úlohy na stránkach Juraja Lörinca (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lačného téma na českej Wikipédii.