Korytnačka obrovská
| Korytnačka obrovská | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Aldabrachelys gigantea Schweigger, 1812 | |
| Synonymá | |
| Geochelone gigantea Geochelone dussumieri Dipsochelys elephantina Dipsochelys dussumieri Testudo dussumieri Testudo elephantina Testudo gigantea Megalochelys gigantea | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Korytnačka obrovská (Aldabrachelys gigantea) je veľká suchozemská korytnačka z čeľade korytnačkovité, ktorá žije na Seychelských ostrovoch. Patrí medzi najdlhšie žijúce tvory na svete.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Dĺžka panciera dospelej korytnačky je až 120 cm, môže vážiť až 200 kg a dožíva sa až 160 rokov. Je tak druhou najväčšou suchozemskou korytnačkou. Karapax má hnedú farbu a tvar vysokej kopule. Mohutné nohy slúžia tiež ako opora ťažkého tela. Krk má veľmi dlhý, a veľmi veľký, čo pomáha korytnačke využiť vetvy až do jedného metra od zeme ako zdroje potravy. Aj keď sú typicky pomalé a opatrné, sú schopné značnej rýchlosti. Sú tiež vynikajúcimi plavcami.
V priebehu 18. a 19. storočia ich počet poklesol v dôsledku lovu a zberu vajec. Na niektorých ostrovoch boli už vyhubené. Dnes sú vyhubením ohrozené. V poslednej dobe sú na trhu so zvieratami stále viac k dispozícii. Môže byť vyžadované povolenie úradov.
Areál rozšírenia
[upraviť | upraviť zdroj]Žijú v suchých, skalnatých oblastiach Seychelských ostrovov a ostrova Aldabra v Indickom oceáne. Ďalšia izolovaná populácia druhu sa nachádza na ostrove Changuu, v blízkosti Zanzibaru a chované populácie žijú v ochranárskych parkoch na ostrovoch Maurícius a Rodrigues. Obývajú kamenité stepi a polopúšte a trávnaté územie s krovinami.[1] Vyskytujú sa ako individuálne, tak v stádach, ktoré majú tendenciu zhromažďovať sa predovšetkým na otvorených pastvinách. Vyhrabávajú si podzemné nory, alebo odpočívajú v močiaroch aby si zachovali chladnú hlavu počas horúceho dňa.
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]Najviac sú aktívne v nočných hodinách, kedy trávia čas hľadaním potravy. Živia sa prevažne listami, plodmi a výhonkami rastlín, občas aj živočíšnymi zvyškami, sú teda bylinožravce. Dlhý krk im umožňuje spásať konáre až vo výške 1 meter nad zemou. V ich prirodzenom prostredí je im dopriate len malé množstvo vody, väčšinu ju prijímajú z potravy, rovnako aj potrava je chudobná na živiny. V zajatí sú živené často ovocím ako sú jablká a banány, rovnako ako rastlinnými peletami.
Reprodukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi februárom a májom samice kladú 9 až 25 mäkkých vajec do jamky v pôde, ktorú potom zahrabú a pôdu utlačia. Obvykle z menej než polovice vajec sa vyliahnu mláďatá. Znášok môže byť za rok viac. Inkubácia trvá 6 až 7 mesiacov.[1] K rozmnožovaniu korytnačiek obrovských v zajatí dochádza spravidla až vtedy, ak sú chované vo väčších skupinách o počte 11 a viac jedincov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Želva obrovská na českej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korytnačka obrovská
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Korytnačka obrovská