Preskočiť na obsah

Korytnačka obrovská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Korytnačka obrovská
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Aldabrachelys gigantea
Schweigger, 1812
Synonymá
Geochelone gigantea
Geochelone dussumieri
Dipsochelys elephantina
Dipsochelys dussumieri
Testudo dussumieri
Testudo elephantina
Testudo gigantea
Megalochelys gigantea
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Aldabrachelys gigantea

Korytnačka obrovská (Aldabrachelys gigantea) je veľká suchozemská korytnačka z čeľade korytnačkovité, ktorá žije na Seychelských ostrovoch. Patrí medzi najdlhšie žijúce tvory na svete.

Dĺžka panciera dospelej korytnačky je až 120 cm, môže vážiť až 200 kg a dožíva sa až 160 rokov. Je tak druhou najväčšou suchozemskou korytnačkou. Karapax má hnedú farbu a tvar vysokej kopule. Mohutné nohy slúžia tiež ako opora ťažkého tela. Krk má veľmi dlhý, a veľmi veľký, čo pomáha korytnačke využiť vetvy až do jedného metra od zeme ako zdroje potravy. Aj keď sú typicky pomalé a opatrné, sú schopné značnej rýchlosti. Sú tiež vynikajúcimi plavcami.

V priebehu 18. a 19. storočia ich počet poklesol v dôsledku lovu a zberu vajec. Na niektorých ostrovoch boli už vyhubené. Dnes sú vyhubením ohrozené. V poslednej dobe sú na trhu so zvieratami stále viac k dispozícii. Môže byť vyžadované povolenie úradov.

Areál rozšírenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Žijú v suchých, skalnatých oblastiach Seychelských ostrovov a ostrova Aldabra v Indickom oceáne. Ďalšia izolovaná populácia druhu sa nachádza na ostrove Changuu, v blízkosti Zanzibaru a chované populácie žijú v ochranárskych parkoch na ostrovoch Maurícius a Rodrigues. Obývajú kamenité stepi a polopúšte a trávnaté územie s krovinami.[1] Vyskytujú sa ako individuálne, tak v stádach, ktoré majú tendenciu zhromažďovať sa predovšetkým na otvorených pastvinách. Vyhrabávajú si podzemné nory, alebo odpočívajú v močiaroch aby si zachovali chladnú hlavu počas horúceho dňa.

Najviac sú aktívne v nočných hodinách, kedy trávia čas hľadaním potravy. Živia sa prevažne listami, plodmi a výhonkami rastlín, občas aj živočíšnymi zvyškami, sú teda bylinožravce. Dlhý krk im umožňuje spásať konáre až vo výške 1 meter nad zemou. V ich prirodzenom prostredí je im dopriate len malé množstvo vody, väčšinu ju prijímajú z potravy, rovnako aj potrava je chudobná na živiny. V zajatí sú živené často ovocím ako sú jablká a banány, rovnako ako rastlinnými peletami.

Reprodukcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi februárom a májom samice kladú 9 až 25 mäkkých vajec do jamky v pôde, ktorú potom zahrabú a pôdu utlačia. Obvykle z menej než polovice vajec sa vyliahnu mláďatá. Znášok môže byť za rok viac. Inkubácia trvá 6 až 7 mesiacov.[1] K rozmnožovaniu korytnačiek obrovských v zajatí dochádza spravidla až vtedy, ak sú chované vo väčších skupinách o počte 11 a viac jedincov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b zoopraha.cz - želva obrovská[nefunkčný odkaz]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Želva obrovská na českej Wikipédii.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]