Kálnica
Kálnica | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trenčiansky kraj |
Okres | Nové Mesto nad Váhom |
Región | Považie |
Vodný tok | Kalnický potok |
Nadmorská výška | 223 m n. m. |
Súradnice | 48°45′46″S 17°55′52″V / 48,762778°S 17,931111°V |
Rozloha | 26,4 km² (2 640 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 006 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 38,11 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1396 |
Starosta | Milan Borcovan[3] (HLAS-SD) |
PSČ | 916 37 |
ŠÚJ | 506109 |
EČV (do r. 2022) | NM |
Tel. predvoľba | +421-32 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Kálnica | |
Webová stránka: kalnica.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Kálničan[4]
|
Kálnica je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza východne od Nového Mesta nad Váhom na západných svahoch Považského Inovca v ústí Kalnickej a Prostrednej doliny. Susedí s miestnou časťou Kočoviec – Rakoľuby. Obcou preteká Rybnícky a Kalnický potok.
Prírodné podmienky
[upraviť | upraviť zdroj]V katastrálnom území obce Kálnica na priľahlých svahoch Považského Inovca sa nachádza ložiskovo zaujímavá uránová mineralizácia. Je viazaná na vrchnú časť seleckého súvrstvia obalu tatrika. Ide o vrchnokarbónsku až permskú vulkanosedimentárnu formáciu, tvorenú ryolitovými vulkanitmi a ich pyroklastikami. Polygenetickú mineralizáciu tvoria uraninit, torbernit a brannerit viazané na základnú hmotu starších vulkanoklastík a sedimentov. Mineralizácia je tiež bohatá na galenit a pyrit. Odhadované zásoby uránu sú 1600 t, pri obsahu 0,069% U v rude.[5]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1396, no o staršom osídlení svedčia nálezy zvyškov popolníc i najväčší hromadný nález rádiolaritových čepelí, slúžiacich pravekému obyvateľstvu. Obyvatelia sa živili prevažne poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Významné bolo i domáce tkanie plátna a výroba krojov. Bohaté lesy poskytovali príležitostnú prácu pri ich ošetrovaní i drevárskom spracovaní. Zo záznamov urbáru je zrejmé, že ešte v roku 1512 bolo v obci 12 rybníkov, z ktorých polovica sa ešte v tej dobe užívala. Zaujímavý je nález pustovne – základov kláštora františkánov v Kňažej doline, kde stál v minulosti kaštieľ rodiny Pongrácovcov.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]V obci je aktívna kultúrno-športovo-spoločenská i divadelná činnosť, čomu napomáha moderný kultúrny dom i vybudovaný športový areál TJ Zavažan. Významná je piesňová a folklórna tradícia. V Kálnici sa prvé divadlo hralo po slovensky už v roku 1906.
Historický ráz pripomínajú dodnes zachované hlinené sedliacke tzv. „domy s výškou“. Ovocné sady umožňujú výrobu kvalitných ovocných destilátov, z ktorých najznámejšia je Kálnická slivovica. Je zaujímavé, že vinohrad poľnohospodárskeho družstva je najsevernejšie položeným veľkovýrobným vinohradom na Slovensku.
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa do povedomia dostáva zvyšujúcim sa cestovným ruchom a podujatiami presahujúcimi rámec obce v športe, chovateľstve a kultúre. Sústava horských ciest ponúka dobré podmienky pre turistiku a cykloturistiku s možnosťou, po turistickej značke, i výstupu na horský hrebeň. Pri výstupe na horský hrebeň je možné prenocovať vo voľne prístupnom turistickom zrube „Izbe“, ktorý sa už stal vyhľadávaným útočišťom turistov idúcich po horskom hrebeni.
Lesy sú vyhľadávanou a známou lokalitou pre zber nielen liečivých rastlín, ale hlavne húb. Prevažne bukové a dubové lesy dávajú dobré predpoklady i na veľkovýrobu kvalitného drevného uhlia, ktoré sa v Kálnici vyrába. Známe sú i prekrásne lokality viacerých druhov orchideí.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Milan Ivana (*1983), futbalista
- Milan Stano (*1949), maliar, grafik, karikaturista a ilustrátor
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Kálničan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Štimmel, I., Novotný, L. a Miháľ, F. 1984: Záverečná správa o geologicko prieskumných prácach v oblasti Považského Inovca v rokoch 1965–1983. Manuskript, Bratislava, Archív ŠGÚDŠ, 220 s.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ŠICKO, Štefan a kol. Kálnica. Kálnica : Obecný úrad v Kálnici, 1996. 140 s. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kálnica