Preskočiť na obsah

Ján Kuciak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Kuciak
slovenský investigatívny reportér,
novinár a univerzitný pedagóg
Pietna spomienka pod sochou sv. Jána Pavla II. v Prešove.
Pietna spomienka pod sochou sv. Jána Pavla II. v Prešove.
Narodenie17. máj 1990
Štiavnik, ČSFR (dnes Slovensko)
Úmrtie21. február 2018 (27 rokov)
Veľká Mača, Slovensko
Alma materUniverzita Konštantína Filozofa v Nitre
Profesiainvestigatívny reportér, externý univerzitný pedagóg
PartnerkaMartina Kušnírová
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ján Kuciak

Mgr. Ján Kuciak, PhD. (* 17. máj 1990, Štiavnik – † 21. február 2018, Veľká Mača)[1][2] bol slovenský investigatívny reportér, novinár a externý univerzitný pedagóg na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V stredu 21. februára 2018 bol spolu so svojou snúbenicou Martinou Kušnírovou zavraždený Miroslavom Marčekom, pričom najpravdepodobnejším motívom vraždy bola jeho investigatívna žurnalistická práca[3], čo potvrdil v septembri 2018 dozorujúci prokurátor.[4]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 17. mája 1990 v obci Štiavnik v okrese Bytča. Najprv začal študovať informatiku na STU[5] avšak absolvoval žurnalistiku na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde v štúdiu pokračoval ako doktorand v odbore masmediálnej komunikácie, pričom pôsobil najprv ako interný a potom ako externý pedagóg.[6][7]

Novinársky pôsobil okrem iného v redakcii denníka Hospodárske noviny, neskôr v redakcii spravodajského webu Aktuality.sk, kde sa venoval investigatívnej žurnalistike.[8] Zameriaval sa najmä na podozrenia z daňových podvodov, z ktorých niektoré boli spojené s vládnou politickou stranou SMER – sociálna demokracia (SMER-SD) vedenej predsedom vlády SR Robertom Ficom. V minulosti sa venoval aj obchodným spoločnostiam s nejasnou vlastníckou štruktúrou alebo podozreniam z podvodov pri čerpaní nenávratných finančných príspevkov z fondov Európskej únie.

V poslednom článku publikovanom pred jeho smrťou (9. februára 2018) sa zaoberal podnikateľom Mariánom Kočnerom,[9] známym napríklad pokusom o prevzatie TV Markíza (kauza Gamatex). Kočner sa začal Kuciakovi vyhrážať – oznámil mu, že „sa začne zaujímať o jeho rodičov a rodinu [...] že ak zistí ‚akúkoľvek špinu‘, tak ju zverejní“.[10] Kuciak preto v septembri roku 2017 podal na Kočnera trestné oznámenie.

Jeho posledný pripravovaný článok (publikovaný posmrtne 28. februára 2018) sa venoval talianskym podnikateľom (Carmine Cinnante, Antonino Vadala a i.), ktorí pôsobia na východnom Slovensku (Trebišov, Michalovce a okolie) ako zástupcovia štyroch rodín (Cinnanteovcov, Vadalovcov, Rodovcov a Catroppovcov) patriacich k zločineckej skupine ’Ndrangheta z Kalábrie v Taliansku, teda kalábrijskej vetve mafie. Kuciak poukázal na to, že Vadala mal prostredníctvom poslanca Národnej rady SR Viliama Jasaňa (SMER-SD) a hlavnej štátnej radkyne Márie Troškovej (asistentky predsedu vlády SR Roberta Fica) prepojenie na vedenie strany SMER-SD, Úrad vlády SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR i na Bezpečnostnú radu SR.[11] Denník Korzár Košice upozornil tiež na prepojenie Vadala s vedením mimoparlamentnej strany Šport do Košíc a na Východ, ktorej členovia kandidovali vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov v Košickom samosprávnom kraji (KSK) v roku 2017 a v zastupiteľstve KSK utvorili koalíciu s poslancami strany SMER-SD.[12]

Úmrtie

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

25. februára 2018 o 22:30 SEČ objavila hliadka z Obvodného oddelenia Policajného zboru v Sládkovičove pri previerke rodinného domu vo Veľkej Mači č. 558 telá dvoch zavraždených osôb – J. Kuciaka so strelným poranením na hrudi a M. Kušnírovú so strelným poranením na hlave. Podľa vyjadrenia prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara bola táto dvojnásobná úkladná vražda vykonaná „pravdepodobne s motívom, ktorý súvisí s jeho novinárskou investigatívnou činnosťou“.[13]

Dňa 13. januára 2020 sa v prípade začalo hlavné pojednávanie pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku.

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2018 – Cena Hanno R. Ellenbogenovej (HRE Citizenship Award)
  • 2018 – Špeciálna cena Novinárskej ceny 2017 a Fondu investigatívnej žurnalistiky in memoriam.[14]
  • 2018 – Čestné občianstvo mesta Žilina „za odvahu za zverejnenie informácií o pochybeniach vplyvných ľudí, za život v pravde a za osobný príklad toho, že na Slovensku je možné slušne a morálne žiť“.[15]
  • 2018 – Zlatá Viktória v kategórii sloboda tlače (Goldene Victoria 2018 – Pressefreiheit) in memoriam od Zväzu nemeckých vydavateľov periodickej tlače (Verband Deutscher Zeitschriftenverleger – VDZ).[16][17]
  • 2018 – Biela vrana in memoriam.[18]
  • 2018 – Pamätná plaketa Žilinského samosprávneho kraja in memoriam. Za odvahu, statočnosť a čestnosť pri svojej novinárskej práci.[19]
  • 2019 – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam „za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a o rozvoj v oblasti žurnalistiky“, prepožičaný prezidentom SR Andrejom Kiskom.[20]
  • 2022 – Štátna cena Alexandra Dubčeka in memoriam.[21]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Dátum a miesto narodenia podľa výpisu z listu vlastníctva č. 480 pre katastrálne územie Veľká Mača, okres Galanta, vytvoreného prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR 28. februára 2018. Pozri: Vyhľadávanie podľa vlastníka [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2018-02-28]. Dostupné online. .
  2. ↑ Dve nábojnice a žiadne stopy zápasu (celé vyhlásenie prokurátora). SME (Bratislava: Petit Press), 2018-03-26. Dostupné online [cit. 2018-03-26]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ Zavraždili investigatívneho reportéra Aktuality.sk Jána Kuciaka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-11-05].
  4. ↑ TASR. Vyšetrovanie vraždy J. Kuciaka sa zameriava na dva okruhy jeho práce. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-09-17. Dostupné online [cit. 2018-11-05].
  5. ↑ VAGOVIČ, Marek. Umlčaní : Príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. [s.l.] : [s.n.]. ISBN 978-80-89854-12-7.
  6. ↑ Externí spolupracovníci – Katedra žurnalistiky FF UKF v Nitre [online]. kzur.ff.ukf.sk, [cit. 2018-02-28]. Dostupné online.
  7. ↑ ČUNDERLÍKOVÁ, Jana. Skromný, pracovitý, čestný. Ján Kuciak očami jeho študentov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-02-28. Dostupné online [cit. 2018-02-28].
  8. ↑ CUPRIK, Roman; FILO, Jakub; KAPITÁN, Peter. Investigatívneho reportéra Jána Kuciaka zavraždili, zrejme v súvislosti s jeho prácou. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-02-28]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ TURČEK, Martin; KUCIAK, Ján. Ďalšie zvláštne prevody okolo Kočnera. Súd chce zmazať firmu s dlhom 10 miliónov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-02-09. Dostupné online [cit. 2018-02-28].
  10. ↑ BÁRDY, Peter. Kočner zastrašoval novinára. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2017-09-06. Dostupné online [cit. 2018-02-28].
  11. ↑ Talianska mafia na Slovensku. Jej chápadlá siahajú aj do politiky. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-02-28. Dostupné online [cit. 2018-02-28].
  12. ↑ VRÁBEĽ, Jaroslav; MACKO, Boris; JABRIK, Peter. Vadala fandil nielen Smeru, ale aj Športu do Košíc a na Východ. Korzár Košice (Košice: Petit Press), 2018-02-28. Dostupné online [cit. 2018-02-28]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ lm. Všetko, čo vieme o vražde novinára Jána Kuciaka. Šéf polície prezradil podrobnosti. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-02-28]. ISSN 1336-1996.
  14. ↑ Nadácia otvorenej spoločnosti ocenila najkvalitnejšie práce slovenských novinárov a spomínala na Jána Kuciaka. [online]. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti, 2018-05-03, [cit. 2018-05-15]. Dostupné online.
  15. ↑ KIRNÁG, Kristián Xaver. Ján Kuciak a Martina Kušnírová získali in memoriam čestné občianstvo mesta Žilina. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-07-04. Dostupné online [cit. 2018-07-04]. ISSN 1335-4418.
  16. ↑ VDZ zeichnet Daphne Galizia und Ján Kuciak postum mit der „Goldenen Victoria 2018 – Pressefreiheit“ aus [online]. Berlin: Verband Deutscher Zeitschriftenverleger, 2018-10-04, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online. Archivované 2018-11-06 z originálu. (po nemecky)
  17. ↑ TASR. Jánovi Kuciakovi udelili v Berlíne in memoriam cenu slobody tlače. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-11-05. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. ISSN 1335-4418.
  18. ↑ Biele vrany 2018 [online]. Aliancia Fair-play & VIA IURIS, [cit. 2018-11-18]. Dostupné online.
  19. ↑ Žilinská županka Erika Jurinová ocenila osobnosti kraja [online]. Žilinský samosprávny kraj, 2018-12-13, [cit. 2019-01-08]. Dostupné online. Archivované 2019-01-08 z originálu.
  20. ↑ Prezident udelil štátne vyznamenania 15 ženám a 15 mužom [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2019-01-08, [cit. 2019-01-08]. Dostupné online.
  21. ↑ TASR. Cenu Alexandra Dubčeka udelili ôsmim ľuďom, medzi nimi aj Zelenskému. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-27. Dostupné online [cit. 2022-03-28]. ISSN 1335-4418.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • VAGOVIČ, Marek, a kol. Umlčaní : Príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Bratislava : Ringier Axel Springer Slovakia, 2018. 304 s. ISBN 978-80-89854-12-7.
  • KUCIAK, Ján, a kol. Kuciak : Reportáže 2015 – 2023. Bratislava : Ringier Slovakia Media, 2023. 352 s. ISBN 978-80-974226-9-1.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Kuciak

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ján_Kuciak&oldid=7947391“