Izobarický dej
Izobarický dej je termodynamický dej, pri ktorom sa nemení tlak termodynamickej sústavy. Pri izobarickom deji je teda , teda .
Ideálny plyn
[upraviť | upraviť zdroj]Zo stavovej rovnice možno pre ideálny plyn odvodiť Gay-Lussacov zákon
- ,
kde je objem a je termodynamická teplota plynu. Pri izobarickom deji je podiel objemu V a termodynamickej teploty plynu T stály.
Izobara
[upraviť | upraviť zdroj]Závislosť tlaku na objeme pri izobarickom deji je v p-V diagrame vyjadrená priamkou rovnobežnou s osou V, ktorá sa nazýva izobara.
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pri izobarickom deji sa s teplotou mení objem plynu, a preto plyn koná prácu. Podľa prvého termodynamického zákona sa dodané teplo spotrebuje na zvýšenie vnútornej energie i na vykonanie práce.
Podľa prvého termodynamického zákona je možné s využitím stavovej rovnice ideálneho plynu napísať
- ,
kde je látkové množstvo, je tlak, je objem, je termodynamická teplota, je univerzálna plynová konštanta reprezentuje molárnu tepelnú kapacitu pri stálom objeme a označuje molárnu tepelnú kapacitu pri stálom tlaku.
Vnútornú energiu možno pri izobarickom deji určiť pomocou mernej tepelnej kapacity ako
Z predchádzajúcich vzťahov je jasné, že práca konaná pri izobarickom deji je určená vzťahom
Ak dodáme sústave pri izobarickom deji rovnaké množstvo tepla ako pri izochorickom deji, bude prírastok teploty plynu pri izobarickom deji menší ako pri izochorickom deji. Pre molárne tepelné kapacity teda platí .
Vzťah medzi a určuje Poissonova konštanta a Mayerova rovnica.
Pre entropiu pri izobarickom deji platí