Hrabovec nad Laborcom
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Hrabovec nad Laborcom | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Humenné |
| Región | Horný Zemplín |
| Vodný tok | Laborec |
| Nadmorská výška | 212 m n. m. |
| Súradnice | 49°05′42″S 21°56′21″V / 49,0949°S 21,9391°V |
| Rozloha | 13,54 km² (1 354 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 500 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 36,93 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1379[3] |
| Starosta | Anton Kulan[4] (KDH) |
| PSČ | 067 01 (pošta Radvaň nad Laborcom) |
| ŠÚJ | 520225 |
| EČV (do r. 2022) | HE |
| Tel. predvoľba | +421-57 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hrabovec nad Laborcom 156 |
| E-mailová adresa | [email protected] |
| Telefón | 057/779 73 46 |
| Fax | 057/779 73 46 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Hrabovec nad Laborcom | |
| Webová stránka: obechrabovec.estranky.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hrabovec nad Laborcom je obec na Slovensku v okrese Humenné.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Leží v Nízkych Beskydách v doline horného Laborca. Mierne zvlnený až členitý povrch chotára tvoria flyšové súvrstvia a riečne náplavy. V chotári Polonka sa nachádza i sírny prameň. Rozloha obce je 1347 ha. Stred obce je 212 m n. m., chotár 200-500 m n. m. Podnebie obce je mierne. Prvé mrazy nastávajú v prvej polovici, silnejšie koncom novembra, posledné okolo 10. apríla.
Podnebie a vegetácia podmieňujú faunu a flóru v obcí a okolí. Dominantné sú listnaté stromy, prevláda lesný porast buk a breza, no v okolitých lesoch sa nachádzajú aj ihličnaté stromy. Okolité lesy boli v minulosti bohaté na divú zver. Viaceré druhy, ako napr.: diviak, vlk, líška, srnčia zver, zajace, a i. sa tu vyskytujú i dnes. Z vtáctva sa tu vyskytuje jastrab, sova, vrabec, lastovička, kukučka, slávik, sýkorka, škovránok, vrana, divá hus, divá kačica. Lesy sú bohaté na huby. Uprostred dediny majú na nefunkčnom elektrickom stĺpe hniezdo bociany, ktorý sem pravidelne každoročne prilietajú.V roku 2015 prišli vojaci z radarom zachytávať ukrajinskych pašerakoch v lietadlach.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Počiatky a názvy obce
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa prvýkrát spomína v roku 1463, patrila viacerým zemepánom. Do 17. storočia to bolo panstvo Izbugyaiovcov. V 19. - 20. storočí vlastnili tunajšie majetky Dessewffyovci. V roku 1715 mala dedina mlyn a 16 domácností.[3] V obecnej kronike sa z rozprávania starých ľudí spomína existencia židovského kúpeľa a synagógy, avšak tieto informácie nie sú podložené.
Názov obce prešiel mnohými zmenami. V roku 1463 Hrab, Felsewhrab, 1773 Zbucky Hrabowecz, 1920 Zbudský Hrabovec, 1927 Hrabovec, 1946 Hrabovec nad Laborcom, maďarsky Izbugyahrabóc.
O histórii názvov sa dozvedáme len z ústneho podania starousadlíkov. Prívlastok Zbudský údajne pochádza od mena Zbúdza. Okolité lesy a majetky boli určitý čas vo vlastníctve grófa Jegyho zo Zbúdze. Meno Hrabovec zas odôvodňujú takto: v Nižnom Hrabovci, ktorý je staršou usadlosťou, sídlil gróf Malaway, ktorý mal majer na mieste terajšieho Hrabovca nad Laborcom. Pretože pán pochádzal z Nižného Hrabovca, menovali ho na okolí Hrabovským a tak pomenovali jeho majer Hrabovec. Tento názov Povereníctvo SNR pre vnútro v Bratislave premenovalo v decembri roku 1946 osobitou vyhláškou v Úradnom nevoľníku na Hrabovec nad Laborcom.
Obdobie pred druhou svetovou vojnou
[upraviť | upraviť zdroj]V obci bola organizovaná Hlinkova garda, ktorá mala asi 30 členov.
Druhá svetová vojna
[upraviť | upraviť zdroj]Informácie o priebehu vojny a jej dôsledkoch na život obce nie sú známe. V miestnej kronike sa píše až o prvých partizánoch: „V obci sa prvý raz objavili v auguste 1944. Prišiel jeden partizán – Rus do Jozefa Židzika, obecného komisára a pýtal si chlieb. Oni mu dali, ale len s veľkým strachom, lebo v obci boli ubytovaní Nemci a často spali aj v ich stodole. Druhý raz prišli do Jána Katany - nemého. Tam potom chodili často. A potom sa k ním pripojil aj jeho syn, tiež Ján Katana, ale len vtedy keď už malo obyvateľstvo evakuovať. On potom vydržal až do prechodu frontu.” V kronike sa uvádzajú aj tieto nepríjemné udalosti: „Raz prišli z Vyšnej Radvane dvaja Nemci rabovať do potravinového družstva. Partizánom ľudia oznámili a títo potom Nemcov v družstve zajali. Museli pri tom vhodiť do miestnosti družstva ručný granát, lebo Nemci sa nechceli vzdať. Raz tiež jedného nemeckého zverolekára zabili partizáni u Juhasa v dvore. Pustili naňho paľbu z guľometa. Spadol z koňa a kôň ostal živý.”
Slovenské národné povstanie
[upraviť | upraviť zdroj]O povstaní sa v obci veľa nevedelo.
Evakuácia v obci bola nariadená 26. októbra 1944. Ľudia neevakuovali podľa nariadenia, ale utekali do hôr a do susednej obce Hrubov. Prvý raz do dediny prišli Nemci 15. novembra 1944. Na okraj obce postavili guľomety, obec vyrabovali a čiastočne vypálili.[5] tak ako aj susedný Hrubov. Evakuácia postupovala smerom k Humennému. Tam každý evakuant dostal evakuačnú legitimáciu, ktorá bola vystavená až do Ružomberka. Evakuanti postupovali smerom cez Vranov k Prešovu, no niektorí ďalej cez Spiš až na Liptov. Mnohí odišli až na dolnú Oravu, k Ružomberku a okoliu. Obec sa prakticky kompletne vyľudnila.
V roku 1945, po úspešnom postupe ruskej armády, sa začalo do obce evakuované obyvateľstvo vracať.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]Poľovnícke združenie Jariabok
[upraviť | upraviť zdroj]Terajšie poľovnícke združenie obhospodaruje 2820 ha pôdy, z toho 830 ha lesa. Patrí medzi najlepšie v okrese.
Telovýchovná jednota
[upraviť | upraviť zdroj]Jej počiatky siahajú do roku 1950, kedy bol v dedine založený MS Sokol. Mal okolo 50 členov. Ako prvý bol založený futbalový oddiel, neskôr lyžiarsky a volejbalový. V tom istom roku bolo založené futbalové ihrisko pri rieke.
V roku 1974 sa telovýchovná jednota s názvom TJ Slovan zmenila na TJ Družstevník Krosna. Futbalisti v tomto roku dosiahli najväčší úspech v histórii obce. Dorastenci sa umiestnili na 1. mieste a postúpili do II. triedy.
10. júla 1977 bolo slávnostne otvorené nové futbalové ihrisko „ Pod Brehom“.
Úspešne si viedli aj lyžiari. Telovýchovná jednota bola poverená Krajským výborom Československého zväzu telesnej výchovy vykonaním I. kola krajských kvalifikačných pretekov dorastu. Lyžiarsky oddiel v súčasnosti už neexistuje.
Stolnotenisový oddiel v ročníku 1976-77 skončil na prvom mieste a bol jasným favoritom na postup do krajskej súťaže, čo sa však neuskutočnilo. Jeho činnosť bola ukončená v roku 2006.
Najlepším lyžiarom v histórii lyžiarskeho oddielu TJ Hrabovec nad Laborcom bol Pavol Duda, ktorý patril k bežeckej špičke východoslovenského kraja. V roku 1981 a 1982 bol vyhlásený za najlepšieho športovca humenského okresu.
V roku 1980 si telovýchovná jednota pripomenula 30. výročie svojho založenia. Mala tri oddiely: futbalový, lyžiarsky a stolnotenisový.
V roku 1983 sa po prvý raz obecným futbalistom podarilo prebojovať do krajskej súťaže. Futbalisti sa umiestnili na 6. mieste. V neskoršom období bolo futbalové mužstvo účastníkom piatej ligy krajskej súťaže, no pre nedôstojné správanie bolo z tejto súťaže vylúčené. V súčasnosti (2007) v obci pôsobí futbalový oddiel v druhej triede okresnej súťaže, no umiestňuje sa na posledných priečkach.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ a b ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 171 – 172.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 36.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrabovec nad Laborcom