Hôľna Fatra
| Hôľna Fatra | |
| geomorfologický podcelok | |
 Hrebeň z Krížnej
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
| Okresy | Ružomberok, Turčianske Teplice, Banská Bystrica |
| Nadradená jednotka |
Veľká Fatra |
| Susedné jednotky |
Šiprúň, Lysec, Zvolen, Bralná Fatra, Revúcke podolie, Starohorské vrchy |
| Rieky | Turiec, Revúca |
| Súradnice | 48°54′04″S 19°04′55″V / 48,901°S 19,082°V |
| Najvyšší bod | Ostredok |
| - výška | 1 596 m n. m. |
| Geologické zloženie | vápenec |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Veľká Fatra | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hôľna Fatra je geomorfologický podcelok Veľkej Fatry.
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v centrálnej časti pohoria a zaberá tiež južnú časť liptovskej vetvy hlavného veľkofatranského hrebeňa. Obklopujú ho podcelky Veľkej Fatry, len južná hranica susedí so Starohorskými vrchmi. Západne sa nachádza Bralná Fatra, na severozápade podcelok Lysec, severne Šiprúň, východne Revúcke podolie a juhovýchodne Zvolen.[1]
Významné vrchy
[upraviť | upraviť zdroj]- Ostredok (1 596 m n. m.) – najvyšší vrch
- Frčkov 1 585 m n. m.
- Krížna 1 574 m n. m.
- Rakytov 1 567 m n. m.
- Suchý vrch 1 550 m n. m.
- Ploská 1 532 m n. m.
- Smrekovica 1 532 m n. m.
- Borišov 1 510 m n. m.
- Malá Smrekovica 1 485 m n. m.
- Skalná Alpa 1 463 m n. m.[2]
Významné sedlá
[upraviť | upraviť zdroj]- Ploskej
- Sedlo pod Čiernym kameňom
- Prašnické sedlo
- Východné Prašnické sedlo
- Južné Rakytovské sedlo
- Severné Rakytovské sedlo
- Rybovské sedlo
- Veľký Šturec[3]
Ochrana prírody
[upraviť | upraviť zdroj]Celé územie podcelku patrí do Národného parku Veľká Fatra, resp. jeho ochranného pásma. Z veľkého množstva maloplošných chránených území tu leží napr. národná prírodná rezervácia Kundračka, Skalná Alpa, Čierny kameň, Borišov či Suchý vrch, prírodná rezervácia Smrekovica a Biela skala a prírodná pamiatka Majerova skala.[4]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Centrálna časť Veľkej Fatry oplýva množstvom turisticky atraktívnych lokalít, ktoré sú prístupné značenými turistickými chodníkmi. Z dolín vedú na hrebeň a vrcholy značené turistické trasy, ktoré sú napojené na hlavné magistrály. Jednou z nich je Cesta hrdinov SNP, vedúca zo sedla Malý Šturec smerom na Donovaly cez Krížnu. Z jej vrcholu vedie severným smerom hlavná veľkofatranská magistrála, ktorá sa na vrchole Ploskej rozdeľuje a kopíruje hrebene turčianskej a liptovskej vetvy.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Dušan Kočický, Boris Ivanič. Geomorfologické členenie Slovenska 1:500 000, podľa Mazúr E., Lukniš M., 1986 [PDF]. ŠGÚDŠ, 2011, [cit. 2016-02-17]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online.