Francúzska nová vlna
Francúzska nová vlna je pojem vo francúzskej kinematografii typický pre roky 1958 až 1973.[1][2][3][4] Ide o voľné časové obdobie, ktorého začiatok ale najmä koniec nemusia mať striktne uvedené ohraničenie.
Vlna vznikla v prostredí filmových kritikov, ktorí začali tvoriť filmy.[3] Hlavnou témou je kritika žánrového klišé.
Novú vlnu rozprúdilo televízne vysielanie a v rokoch 1959 až 1960 prinieslo 67 nových francúzskych režisérov a debutovalo približne 160 tvorcov.[5]
Definícia
[upraviť | upraviť zdroj]Hnutie vzniklo koncom 50. rokov a veľmi rýchlo sa rozšírilo do celého Francúzska v 60. rokoch. Ide o najslávnejšie obdobie francúzskeho filmu kedy nový tvorcovia začali porušovať doterajšie zvyky a tradície filmovania. Istý režiséri ako Jean-Luc Godard, François Truffaut, Alain Resnais, Éric Rohmer, Jacques Rivette či Claude Chabrol[6] začali tvoriť a experimentovať s tzv. umeleckými, autorskými až experimentálnymi filmami. Do popredia teda vstúpila skupina tvorcov (pôvodne filmových kritikov), združených okolo časopisu Cahiers du cinéma. Mladí Turci, ako bývajú niekedy označovaní, prišli s novou, radikálne deklarovanou víziou kinematografie.[5] Hercami daného obdobia boli Jean-Pierre Léaud, Anna Karina, Jean-Louis Trintignant, Jean Seberg, Jeanne Moreau, Michel Piccoli či Jean-Paul Belmondo.[7][8]:167
Vo filmoch novej generácie prevládal ostrejší štýl, rebelskosť, drsnosť, radikálnosť[9] ale aj umeleckosť, poetickosť a prípadná psychologická autentickosť. Ďalším typickým znakom sú neštudíjne podmienky a nízkorozpočtové náklady. V niektorých typoch filmoch bolo zvykom aj bezprostrednejší štýl rozprávania, nedejovosť alebo neprofesionálni herci.[10] Začiatkom 70. rokoch bolo hnutie už na ústupe a to najmä pre menšiu konzistentnosť a súdržnosť spôsobenú polarizovaním Francúzska politickými dôvodmi. Dôsledkom tohto obdobia vzniklo viac odvážnejších projektov, ktorých by realizácia v minulosti nebola možná. Tým pádom bolo možné nakrúcanie a distribuovanie filmov akými boli erotické, super-drsné alebo tzv. vandalské.[8]:167
Typické filmy
[upraviť | upraviť zdroj]- Výťah na popravisko (1958)
- Milenci (1958)
- Krásny Serge (1958)
- Bratranci (1959)
- Hirošima, moja láska (1959)
- Nikto ma nemá rád (1959)
- Na dva západy (1959)
- Na konci s dychom (1960)
- Žena je žena (1961)
- Vlani v Marienbade (1961)
- Znamenie leva (1962)
- Jules a Jim (1962)
- Cleo od piatej do siedmej (1962)
- Rampa (1962)
- Antoine a Colette (1962)
- Žiť svoj život (1962)
- Tereza Desqueyrouxová (1962)
- Pohŕdanie (1963)
- Bludička (1963)
- Dáždničky zo Cherbourgu (1964)
- Alphaville (1965)
- Šťastie (1965)
- Week-End (1967)
- Číňanka (1967)
- Ukradnuté bozky (1968)
- Rodinný krb (1970)
- Percival Galský (1978)
- Láska na úteku (1979)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Une histoire du cinéma : La nouvelle vague [online]. www.cineclubdecaen.com, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
- ↑ French New Wave : Complete Guide [online]. www.newwavefilm.com, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
- ↑ a b The French New Wave: Revolutionising Cinema [online]. Culture Trip, 2012-10-23, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Movie movements that defined cinema: the French New Wave [online]. Empire, 2016-08-08, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Francúzska nová vlna a premena [online]. CITYLIFE.SK, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online.
- ↑ Nouvelle Vague | enciclopedia.cat [online]. www.enciclopedia.cat, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online.
- ↑ Francouzská nová vlna [online]. issuu, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c SMITH, Ian Haydn. Stručný příběh filmu. 8020. vyd. London : Laurence King Publishing Ltd., 2019. ISBN 978-80-271-1258-6. S. 224.
- ↑ Francúzska nová vlna a premena: Na konci s dychom [online]. www.aic.sk, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online.
- ↑ WWW.NOLIMIT.SK, nolimit|DEVELOPERS. Francúzska nová vlna / Vypracované otázky / Zadania-seminarky.sk [online]. www.zadania-seminarky.sk, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Príbeh filmu (8): Nová vlna šesťdesiatych rokov [online]. kultura.sme.sk, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online.
