Degu čilský
| Degu čilský | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Octodon degus Molina, 1782 | |
| Synonymá | |
| osmozub degu; osmák Degu | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Degu čilský (lat. Octodon degus) je juhoamerický hlodavec z čeľade osemzubovité (Octodontidae) ktorý pochádza z Čile.
Základné údaje
[upraviť | upraviť zdroj]- Rozšírenie: v strednom Čile, kde žijú od západného pobrežia až po Andy do 1 200 metrov nad morom
- Dĺžka tela: 25 – 31 cm (s chvostom)
- Dĺžka chvostu: 7,5 – 13 cm
- Dĺžka uší: 2,4 – 3,4 cm
- Váha: 170 – 300 g
- Telesná teplota: 37,9 °C
- Dĺžka života: v zajatí 5 rokov i viac
- Doba gravidity: 87 – 93 dní
- Počet mláďat: 3 – 10 (priemerne 4), 2 x ročne
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Degu čilský je andský hlodavec s dlhým chvostom, ktorý meria až 1/3 dĺžky tela, na jeho konci je výrazná štetinka chlpov. Je hnedočiernej farby, na bruchu a bokoch má krémovú alebo plavú farbu. Iné sfarbenia sú skôr výnimkou. Oči sú stredne veľké a má okolo nich svetlejšie krúžky. Uši sú pomerné veľké. Má dlhé fúzy a tmavooranžové zuby. Zadné nohy sú dlhšie ako predné a na každej je 5 osrstených prstov s malými pazúrikmi. Medzi našimi chovateľmi je zaužívaný český názov Osmák degu.
Starší názov „osmozub“ je odvodený z tvaru jeho zubov – stoličiek, ktoré majú tvar ležatej osmičky. Veľkosťou a váhou je ako menšie morča. Samčekovia sú obvykle väčší než samičky. Samičky pohlavne dospievajú vo veku 6 – 7 týždňov. Samce dospievajú o niečo neskôr. Pri párení degu vydáva čvrlikavé zvuky a trepe chvostom. Asi za 90 dní sa rodia mláďatá a sú úplne ochlpené a vidia. Ihneď prijímajú pevnú potravu ale pijú aj materské mlieko. Odstavujeme ich vo veku 5 – 6 týždňov.
Nikdy ich nechytáme za koniec chvosta – ako obranu pred prirodzenými nepriateľmi je totiž schopný pustiť koniec chvosta, ktorý už nikdy nedorastie. Aktívny je vo dne i v noci.
Chov
[upraviť | upraviť zdroj]Degu čilský je bylinožravec, ktorý nepotrebuje obohacovať stravu žiadnymi živočíšnymi bielkovinami. V prírode sa živí rôznymi cibuľkami a korienkami rastlín, hľúzami, úrodou na farmách, travinami, ohlodáva kôru stromov a kríkov, v zime hlavne suchými listami. Takúto stravu sa snažíme čo najviac napodobniť. Navyše berieme do úvahy, že degu by nemal mať v potrave veľa cukru, karbohydrátov a tukov, lebo má sklony k cukrovke. Potrava má byť pestrá a kvalitná. Kŕmime ich lúpaným ovsom, pšenicou, lesknicou, prosom, občas kukuricou, slnečnicou a konopným semenom, naklíčenou pohánkou, vetvičkami ovocných stromov, koreňovou zeleninou, čerstvým ovocím, púpavou, trávou, ďatelinou, lucernou, šalátom, granulovanými koncentrátmi a suchým chlebom. Občas im môžeme dať aj oriešky, no nie príliš často, lebo obsahujú veľa tukov. Nemalo by im chýbať seno či suché lístie. Napájanie nie je nutné ak podávame stále šťavnatú potravu. Stravu doplňujeme vápnikovými blokmi a pridávame aj prípravky Vitamix DH alebo Sera.
Chov týchto zaujímavých teráriových zvierat si vyžaduje pomerne veľké a dobre vetrané terárium plné halúzok, domčekov atď. Chovný pár by mal mať terárium aspoň 40x60x30 cm. Ako podstielku môžeme použiť hobliny alebo piesok miešaný s lignocelom. Úkryt pripravíme z pevného materiálu, ktorý degu nerozhryzie. Drevo je síce dobré, no má krátku životnosť. Chov je možný v pároch alebo v chovných skupinkách.
Okrem degu čilského patrí do rodu Degu aj degu andský (Octodon bridgesi) a degu mesačný (Octodon lunatus).
Degu čilský ako chovanec našich terárií je pre svoju nenáročnosť vhodný najmä pre mladých a začínajúcich teraristov.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Degu čilský
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Degu čilský