Albert Kahn

Albert Kahn
americký architekt nemecko-židovského pôvodu
Narodenie	21. marec 1869 Rhaunen, Nemecko
Úmrtie	8. december 1942 (73 rokov) Detroit, Michigan, USA
Odkazy
Commons	Albert Kahn
Biografický portál

Albert Kahn (* 21. marec 1869, Rhaunen, Nemecko – † 8. december 1942, Detroit, Michigan, USA) bol americký architekt nemecko-židovského pôvodu.

Detstvo a mladosť

Albert Kahn sa narodil židovskej rodine, a bol najstarším synom z ich šiestich detí. V roku 1880 všetci emigrovali do USA. Albert Kahn študoval u michiganského architekta Georgea D. Masona, kde neskôr získal ako učeň profesionálne školenie za architekta. V roku 1891 získal ročné štipendium na cestovanie po Európe. Počas neho sa zoznámil s mladým architektom Henrym Baconom a spolu cestovali po Taliansku, Francúzsku, Nemecku a Belgicku.

Kariéra

V roku 1896 sa Kahn oženil s Ernestine Krolikovou a v tom istom roku vytvoril partnerskú spoločnosť s Georgeom W. Nettletonom a Alexandrom B. Trowbridgeom. Trowbridge ju však neskôr opustil a v roku 1900 zomrel aj Nettleton, preto do roku 1902 pracoval Kahn sám. Kahnova tvorba je svetoznáma vďaka práci pre oblasť priemyslu, tradičnejšie návrhy sú menej známe. Jeho firma je dodnes známa ako Albert Kahn a spoločníci.

Albert Kahn vykonával činnosť v Detroite a jeho kariéra sa postupne začala uberať smerom k narastajúcemu automobilovému priemyslu. V roku 1902 sa stretol s Henrym B. Joyom, ktorý ho neskôr menoval za architekta vlastnej spoločnosti Packard Motor Car Co. V rokoch 1903 - 1905 navrhol pre túto spoločnosť 9 tovární. Spočiatku jeho práca mala skôr konzervatívny charakter.

Budova Packard

Začiatkom 20. storočia po prvý raz použil nový stavebný materiál – železobetón, s ktorým sa zoznámil v Európe. Projektoval vtedy budovu Packard pre Henryho B. Joya na známom East Grand bulvári neďaleko Mount Elliot. Táto stavba stojí dodnes. Stavebný systém bol založený na výrobe a použití vhodných spevňujúcich tyčí - brat Alberta Kahna bol inžinierom a zaoberal sa ich výrobou, jeho tyč však na trhu neuspela. Napriek tomu skúsenosti s betónovými konštrukciami priniesli firme úspech.
Svetlá a štýlovo čistá budova Packard bola dokončená v roku 1905 a nadchla vtedy začínajúcich výrobcov áut, zoskupujúcich sa v Detroite.

Továrne

Nasledovalo mnoho objednávok z priemyselnej oblasti. Albert Kahn namiesto toho, aby prenechal návrhy mladšiemu personálu, starostlivo navrhol továrne za pomoci dizajnérov akým bol napríklad jeho kolega Ernest Wilby. Kahnove továrne mali ako prvé oceľové okenné rámy v budovách s betónovou konštrukciou. Kahn tiež pomáhal vytvárať budovy pre postupne sa posúvajúce montážne linky. Jeho továrne sú známe tým, že maximálne využívali prirodzené vonkajšie svetlo a ventiláciu použitím súvislých okenných stien, strešných monitorov alebo strešných okien. Albert Kahn sa stal priekopníkom v používaní dlhých oceľových nosníkov, ktoré vytvárajú veľké voľné plochy, pretože sú bez stĺpov.

Projektoval mnoho známych tovární:

• stavba pre spoločnosť Ford Motor v Highland Parku v Michigane (1909)
• budova pre Forda z roku 1918, vo vnútri s konzolovými balkónmi, ktoré umožňovali ľahší presun materiálov a súčiastok
• továrne pre spoločnosť Burroughs Adding Machine v Detroite (1919) a spoločnosť Fisher Body v Clevelande v Ohio (1921)

V roku 1917 začal Albert Kahn navrhovať závod „Ford River Rouge“ v Detroite. Po vojne bol celý komplex prebudovaný na automobilku a stal sa najväčším priemyselným strediskom na svete, rozkladajúcim sa na 1100 akroch. Komplex Fordovi umožňoval komplexnú kontrolu manufaktúrneho procesu od spracovávania kovu až po definitívnu podobu áut. Prvá z budov (budova B) bola približne 930 metrov dlhá a zastrešovala celú montážnu linku pre automobily.

Albert Kahn mal tiež veľký vplyv na prácu európskych architektov. V roku 1929 ho Sovietsky výbor požiadal, aby navrhol továreň na výrobu traktorov v Stalingrade. Spolupráca bola natoľko úspešná, že firma postavila v ZSSR počas dvoch rokov viac ako 500 tovární a vyškolila množstvo sovietskych inžinierov a technikov, ktorí asistovali na stavebných projektoch.

Neskorá tvorba

V roku 1936 navrhol Albert Kahn továreň pre spoločnosť Chrysler v Detroite, pričom využil veľké nosníky a sklené steny. V roku 1938 navrhol ďalšiu fabriku pre tú istú spoločnosť vo Warrene v Michigane a fabriku „Half Ton Truck“ pre divíziu Dodge. Jej súčasťou boli dlhé nosníky a strešné monitory ako aj sklené steny. Séria týchto budov bola, pokiaľ ide o dizajn, elegantná a využívala pokrokovú stavebnú technológiu.

Firma Alberta Kahna nenavrhla len objekty v priemyselnom odvetví, ale aj veľa ďalších budov. Sem patrí niekoľko stavieb pre Michiganskú univerzitu, úradné budovy ako napr. pre General Motors v Detroite a projekty luxusných rezidencií, špeciálne domov pre vedúcich pracovníkov automobilového priemyslu. V okolí Lake Saint Claire v Detroite Kahn projekoval „Edsel Ford“, jeden z obytných objektov. Domy v štýle anglického palácového typu sa dnes pri slávnostných príležitostiach využívajú ako divadelné priestory, obklopené záhradou. Osobitou súčasťou je exquisitný altánok , ktorý Kahn osobne navrhol pre Josephine Fordovú.

Diela Alberta Kahna z 2. svetovej vojny zahŕňali fabriky „Glen Martin“ v Baltimore a „Willow Run“ pre Ford na výrobu bombardérov, ktoré sa neskôr využívali na výrobu a montáž automobilov. Kvôli vojnovým nariadeniam bola druhá budova bez okien a umelo osvetlená. Kahnova schopnosť pracovať rýchlo bola v tomto období, počas premien automobiliek na továrne, produkujúce vojenský arzenál, veľmi významná. Rýchlosť a efektivita, s akou tieto projekty zavŕšil, mu priniesli ocenenia na úrovni hodnosti generála.

Albert Kahn pracoval nepretržite až do svojej smrti 8. decembra 1942, vo veku 73 rokov. Firma pokračuje pod názvom Spoločníci Alberta Kahna, Inc.

Porovnanie

Práce Alberta Kahna pri porovnaní s monumentálnymi dielami Petra Behrensa v Nemecku alebo s továrňou „Fagus Shoelast“ v Alfeld an der Liene Waltera Gropiusa a Adolpha Meyersa z roku 1911 dobre zobrazujú rozdiely medzi európskym a americkým prístupom k priemyselnej architektúre. Európske stavby boli dizajnérsky prepracovanejšie a detailnejšie, používali sa hlavne tehly a neoklasicistické tvary. Tento spôsob práce sa líšil od Kahnovej, ktorý priemyselné budovy vyvíjal bez prototypov alebo zaužívaných dizajnérskych postupov. V centre estetického záujmu bola vždy priemyselná budova, ako sa to odrazilo na Gropiusovom návrhu Bauhausu v Dessau v Nemecku z roku 1926. Najlepšie Kahnove diela naznačujú odlišnú estetiku založenú na jednoduchej konštrukcii, štandardných materiáloch a ľahkej výstavbe. V tomto zmysle išlo viac o výrobný produkt ako o symbolickú interpretáciu.

Význam

Albert Kahn podľa vlastných slov dosiahol všetko, o čom počas dlhoročnej kariéry priemyselného architekta sníval. Novou stavebnou technológiou očaril na prelome 19. a 20. storočia amerických automobilových magnátov. Automobilové podniky boli vtedy v adolescentnom veku motorového priemyslu väčšinou špinavé, stiesnené a tmavé. Kahn vo svojich nákresoch začal myslieť na ľudí, ktorí v nich budú pracovať a tým vlastne i na efektivitu ich práce. „Deväť desatín úspechu som dosiahol pretože som načúval požiadavkám ľudí a snažil sa ich napĺňať.“ Každý, kto sa po prvý raz ocitol v Kahnom navrhnutej novej továrni, žasol nad čistotou, vzdušnosťou, pohodlím, jednoduchosťou a vynikajúcou proporčnosťou. Kahn vyprojektoval a zrealizoval vyše 1000 budov pre Forda a stovky pre General Motors. Projektoval a realizoval aj administratívne priestory a banky.

Literatúra

• Federico Bucci: Albert Kahn - Architect of Ford, Princeton Architectural Press, 2003

Dokumentárny film

• Dieter Marcello: Albert Kahn - Architekt der Moderne, Dokumentarfilm, 1993 , 35mm/Video, ca. 80 Min. Farbe/s-w ; Kamera: Christian Lehmann.

Externé odkazy

• Fa. Albert Kahn, USA