Preskočiť na obsah

ČEPS

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°08′42″S 17°08′39″V / 48,144868°S 17,144181°V / 48.144868; 17.144181

ČEPS
ČEPS
Právna formaakciová spoločnosť
OdvetvieEnergetika
Založená20. august 1998
SídloElektrárenská 774/2
101 52 Praha 10[1], Česko
PôvodČesko
VedenieJan Kalina
(predseda predstavenstva)[2]
Územný rozsahČesko
ProdukciaPrenesená elektrická energia: 65,570 GWh (2015)[3]
Vlastník100 % Česká republika
Slogan spoločnostiVedeme elektřinu nejvyššího napětí
Webwww.ceps.cz

ČEPS, a. s. je energetická spoločnosť, ktorá zaisťuje prenos elektrickej energie z a do zahraničia a medzi výrobcami a distribútormi.[4] Základom skratky je Česká energetická přenosová soustava[5] ČEPS vlastní a prevádzkuje 5 610 km elektrických vedení.[6] V roku 2015 spoločnosť preniesla 65,570 GWh elektrickej energie.[3]

Podľa zakladacej listiny je dátum založenia spoločnosti 20. august 1998.[1] Vlastníkom spoločnosti je cez Ministerstvo priemyslu a obchodu Českej republiky.[7] Predsedom predstavenstva je od 1. apríla 2016 Jan Kalina.[2]

Prenosová sústava

[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba chrbtice prenosovej sústavy bola prakticky ukončená v 80. rokoch. Vedenia 220 kV boli stavené do začiatku 70. rokov, od tej doby sa stavajú len 400 kV vedenia a vedenia 220 kV slúžia ako doplnkové.[8]

Prenosová sústava obsahuje 3 618 km vedení v hladine 400 kV, 1 909 km vedení 220 kV a 84 km vedení 110 kV.[6] 41 rozvodní obshuje 71 transformátorov.[8] Hlavný dispečing prenosovej sústavy je v Prahe, záložný v Ostrave.[9]

So Slovenskou prenosovou sústavou je napojená týmito 400kV vedeniami: vedenie V424 Sokolnice - Križovany, V497 Sokolnice - Stupava, V404 Nošovice - Varín. 220kV vedeniami: V280 Sokolnice - Senica a V270 Lískovec - Považská Bystrica.[10][11] Slovenské a české prenosové sústavy (vtedy v Československu) boli prepojené v roku 1953 220kV vedením Bystričany - Lískovec.[12] Vedenie zo Sokolníc do Senice existuje od 70. rokov, vtedy priamo pokračovalo do Križovian.[13]

Svoju prenosovú sústavu kontroluje od roku 2013 dronami. Podľa riaditeľa Sekcie riadení údržby, Milana Sedláčka, „Drony používáme nejčastěji třeba při kontrole izolátorů na stožáru nebo při poruše způsobené úderem blesku do vodiče“.[14] Vedenie môže pri obhliadke ostať pod prúdom. Použitím dronov firme ročne ušetrí asi dva milióny korún.[14]

V septembri 2019 ČEPS dokončilia zaústenie vedenia V413 Řeporyje – Prosenice do rozvodne Mírovka pri Havlíčkovom Brode. Z najdlhšieho vedenia ČEPSu v dĺžke takmer tristo kilometrov sa po investícii približne 800 mil. Kč a vytvorení zaústenia v dĺžke približne 23 kilometrov stali vedenia dve: V413 Řeporyje – Mírovka a V416 Mírovka – Prosenice. Investícia zlepší stabilitu Prenosovej sústavy a zásobovanie Kraja Vysočina. Najdlhšie vedenie je po novom vedenie z Hradca u Kadaně do Mírovky dlhé 209,6 km.[15]

15. februára 2021 dosiahla česká prenosová sústava nový rekord v spotrebe, o 8:50 bola spotreba: 12 226MW. Predošlý rekord z 28. februára 2018 bol 12 058MW. Rekord bol spôsobený hlavne chladným počasím.[16]

Trh s elektrinou

[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2013 sa plánovalo prepojenie denných trhov s elektrinou piatich štátov: Slovensko (SEPS), Česko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko. Prvé tri z nich sú už prepojené od septembra 2012.[17] Začiatkom apríla 2014 bolo potvrdené, že prepojenie trhov sa očakáva od obchodného dňa 11. novembra 2014.[18]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Stanica Opočínek
    Stanica Opočínek
  • Stanica Praha-západ
    Stanica Praha-západ
  • Rozvodňa Hradec v severných Čechách
    Rozvodňa Hradec v severných Čechách
  • Vedenie č. 412 Hradec–Řeporyje
    Vedenie č. 412 Hradec–Řeporyje
  • Vedenie č. 405 pri Novom Jičíne
    Vedenie č. 405 pri Novom Jičíne

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Kontakty [online]. Praha: ČEPS, [cit. 2017-02-18]. Dostupné online. Archivované 2017-01-28 z originálu.
  2. ↑ a b Představenstvo [online]. Praha: ČEPS, [cit. 2017-02-18]. Dostupné online. Archivované 2017-02-19 z originálu.
  3. ↑ a b Zajímavá čísla [online]. Praha: ČEPS, [cit. 2017-02-18]. Dostupné online. Archivované 2017-02-11 z originálu.
  4. ↑ Akcionáři [online]. Praha: ČEPS, [cit. 2017-02-18]. Dostupné online. Archivované 2017-02-19 z originálu.
  5. ↑ JIRKŮ, František; REMEŠ, Michal. S plánem na dostavbu Temelína mohou padnout i obávané dráty na Vysočinu [online]. idnes.cz, 2014-04-25, [cit. 2015-04-27]. Dostupné online.
  6. ↑ a b Údaje o PS [online]. Praha: ČEPS, [cit. 2017-02-18]. Dostupné online. Archivované 2013-01-26 z originálu.
  7. ↑ Profil [online]. Praha: ČEPS, [cit. 2017-02-18]. Dostupné online. Archivované 2017-02-19 z originálu.
  8. ↑ a b Technická infrastruktura [online]. Praha: ČEPS, [cit. 2017-02-18]. Dostupné online. Archivované 2017-02-19 z originálu.
  9. ↑ Dispečink ČEPS [online]. Praha: ČEPS, [cit. 2017-02-18]. Dostupné online. Archivované 2017-02-19 z originálu.
  10. ↑ Schéma sítí [online]. Praha: ČEPS, [cit. 2017-02-18]. Dostupné online. Archivované 2017-10-01 z originálu.
  11. ↑ Prenosová sústava Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, rev. 2015-12-31, [cit. 2017-02-18]. Dostupné online. Archivované 2020-06-30 z originálu.
  12. ↑ História spoločnosti [online]. Žilina: Stredoslovenské elektrárne, [cit. 2011-03-20]. Dostupné online. Archivované 2016-04-17 z originálu.
  13. ↑ REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 8.
  14. ↑ a b Elektřina je neuškvaří a ušetří miliony. Drony si poradí i v extrémních podmínkách. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2021-08-27. Dostupné online [cit. 2021-09-01].
  15. ↑ ČEPS dokončila zaústění nejdelšího vedení zvn [online]. ceps.cz, 2019-09-13, [cit. 2019-09-16]. Dostupné online.
  16. ↑ Spotřeba elektřiny v ČR dnes překonala rekord [online]. ceps.cz, [cit. 2021-02-18]. Dostupné online.
  17. ↑ Poľsko a Rumunsko rozšíria CZ-SK-HU Market Coupling [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 30.01.2013, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2014-04-26 z originálu.
  18. ↑ 4M Market Coupling - Spustenie plánované na 11. novembra 2014 [online]. Bratislava: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 09.04.2014, [cit. 2014-04-25]. Dostupné online. Archivované 2014-04-26 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému ČEPS

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=ČEPS&oldid=7730444“