Úbrež

Úbrež
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Sobrance
Región	Zemplín
Nadmorská výška	130 m n. m.
Súradnice	48°47′13″S 22°07′39″V
Rozloha	17,42 km² (1 742 ha)
Obyvateľstvo	1 090 (31. 12. 2023)
Hustota	62,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1337
Starosta	Martin Hvižďak (SME RODINA)
PSČ	072 42
ŠÚJ	523224
EČV (do r. 2022)	SO
Tel. predvoľba	+421-56
Adresa obecného úradu	Obec Úbrež, č. 169 072 42 Úbrež
E-mailová adresa	[email protected]
Telefón	+421 56 659 62 52
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Úbrež
Webová stránka: obecubrez.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Úbrež je obec na Slovensku v okrese Sobrance.

Polohopis

Obec leží v podvihorlatskej pahorkatine v nadmorskej výške 130 m. Do katastrálneho územia obce rozlohou 1 716 ha patrí 739 ha polí, 48 ha pasienkov, 28 ha vinohradov. Intravilán obce má rozlohu 586 ha. Územie obce je odlesnené, len v severnej časti sú listnaté lesy – Karna s výmerou 315 ha.

Obcou preteká potok Rika.

Dejiny

Stredovek

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1337, keď si jedna vetva šľachticov z Michaloviec rozdelila časť dedín panstva Michalovce a deľba sa vzťahovala aj na dedinu Úbrež. Názov obce je zaznamenaný v podobe Jezenew seu Obres, svedčí o tom, že úbrežské sídlisko vzniklo na mieste prv patriacom k pôvodnému chotáru Jasenova. Zložený názov sa vyskytuje len v písomnostiach zo 14. storočia. Jednoduchý názov Úbrež, pravda, vo viacerých maďarizovaných či pravopisných obmenách, sa vyskytuje od roku 1369 (Erbes, Vbres, Wbres, Obrys, Obres, Ubreš a od roku 1920 Úbrež). Názov obce korení v slovenskom slove breh a pôvodne ako chotárny názov označoval pozemky ležiace pri brehu potoka. Jeho tvar nepochybne svedčí o tom, že vznikol v slovenskom prostredí. Z uvedených poznatkov vyplýva, že Úbrež založili na majetku Jasenov pravdepodobne poddaní z Jasenova pred rokom 1337, možno už v 13. storočí.

Podľa ústneho podania pamätníkov zaznamenaného v obecnej kronike boli prvé domy postavené pri brehu potoka Rika. Ďalšia skupina domov bola postavená pod kopcom Debra v priestoroch okolo dnešného mlyna, zarastených brezami. Ponúka sa tu druhá alternatíva vzniku názvu obce (U briez). Osada U briez mala nedostatok vody, preto chcela prekopať kanál na severozápadnom okraji Karny z Riky do terajšieho mlynského potoka. To sa nepáčilo obyvateľom osady U brehu Riky a tak spor o vodu prerástol do tvrdého konfliktu, v ktorom nakoniec zvíťazila osada U briez a osada pri Rike zanikla.

Na kopci Debra (na terajšom starom cintoríne) si obyvatelia postavili drevený chrám, o čom je písomný záznam z roku 1374. Chotár obce bol väčšinou zalesnený. Dubové lesy rástli nielen v severnej a západnej časti chotára od zadných lúk a Fekišoviec až po neskoršie Jarmočisko, ale aj vo východnej časti v Drinovci a v južnej časti okolo hlavnej cesty. Podľa máp prvého vojenského mapovania v roku 1785 väčšia časť cesty Michalovce-Sobrance viedla cez súvislý les presvetlený chotármi obcí a lúkami. Išlo o dubové lesy. Tieto boli postupne zmenšené s cieľom získať poľnohospodársku pôdu. Úbrež patrila šľachticom z Michaloviec a Tibavy do začiatku 15. storočia a bola majetkovou súčasťou panstva Jasenov. Neskôr ho získali šľachtici zo Stredy nad Bodrogom, Stretavy, Drahňova, Šošovci, Daróciovci a napokon Stáraiovci. Gróf Stárai mal na svojom veľkostatku v Úbreži 2 mlyny a kaštieľ, ktorého pôvodná stavba sa zachovala do roku 1947. Obec bola oddávna známa svojimi jarmokmi, ktoré sa usporadúvali štyrikrát ročne až do skončenia 1. svetovej vojny. Obnovili sa v roku 1928, ale v tom istom roku aj zanikli.

Začiatkom 15. storočia obyvatelia chovali ovce. Podľa daňového súpisu z roku 1598 bola v tom čase Úbrež sídlom okresu. Okresy sa vtedy neoznačovali podľa sídla, ale podľa vedúceho predstaviteľa, tzv. slúžneho. Slúžnovský okres literáta Pavla z Úbreže sa rozprestieral od hrebeňa Vihorlatu po Laborec, na juh po Čečehov, Jastrabie, Blatné Remety, Porostov a na východ po Kolibabove. Obec dostala ponuku stať sa sídlom okresu aj v roku 1922, vedenie obce však túto ponuku neprijalo a tak sa sídlom okresu stali Sobrance.

Novovek

Roky 1723, 1726 a 1729 boli veľmi neúrodné, na dobytok prišiel mor a na poliach sa katastrofálne rozmnožili myši. V rokoch 1734 a 1735 boli veľké povodne, po nich nasledovalo sucho a veľké mrazy. V roku 1750 dal gróf Sztaray postaviť pod cintorínom mlyn. Neskôr mlyn vlastnil Horák, v roku 1880 ho odkúpil Macík, ktorý nahradil kamene valcami. Od roku 1933 vlastnil mlyn Macíkov zať Jánn Štec, ktorý ho pre nedostatok vody v roku 1939 prestaval na pohon uhlím a v roku 1947 ho zbúral. V roku 1949 postavil Štec na mieste starého nový mlyn na elektrický pohon, najmodernejší v okrese. Dlho si ho neužil, v roku 1950 mu bol znárodnený. Mlyn bol v prevádzke do roku 1963. Prvýkrát bola v obci zriadená pošta v roku 1880, žandárska stanica v roku 1900, hasičský zbor v roku 1926, prvý telefón v roku 1930. V roku 1934 mala obec možnosť elektrifikácie spolu s väčšími obcami a mestečka, nevyužila ju však a tak bola obec elektrifikovaná až v roku 1948. Zdravotné stredisko vzniklo v roku 1953.

Prvé sčítanie obyvateľov v Úbreži bolo v roku 1828. Predtým sa vývoj počtu obyvateľstva dal iba odhadnúť z daňových súpisov. Do 16. storočia sa daň platila od porty (brány), pričom v jednej bráne boli väčšinou dva domy. Od roku 1599 boli v daňových súpisoch uvedené počty obývaných domov. Už v roku 1427 bola Úbrež stredne veľkou dedinou (22 port). Neskôr sa väčšina obyvateľov odsťahovala. V roku 1567 zdanili 2 sedliacke domácnosti na celých a 8 na polovičných usadlostiach, teda od 6 port. V roku 1588 zdanili 11 sedliackych domácností na polovičných usadlostiach, spolu od 5,5 porty. Richtár, 8 želiarskych domácností, slobodník (mlynár) a 2 domácnosti, ktoré si stavali domy, daň neplatili.

V 2. polovici 16. storočia sa v Úbreži usadili aj poddaní rusínskeho pôvodu, v dôsledku čoho sa dedina opäť rozrástla. V roku 1599 bolo v Úbreži 37 obývaných poddanských domov. Koncom 16. storočia bola Úbrež na vtedajšie pomery veľkou dedinou. V 17. a začiatkom 18. storočia poddaných ubúdalo v dôsledku krvavých stavovských protihabsburských povstaní, moru, hladu a zlých životných podmienok. V roku 1715 bolo v Úbreži 6 sedliackych domácností, v roku 1720 9 a 1 želiarska domácnosť. V 2. polovici 18. storočia a v 19. storočí sa počet obyvateľov utešene rozrastal. Pri prvom sčítaní obyvateľov v roku 1828 bolo v Úbreži 103 domov a 709 obyvateľov. V roku 1869 žilo v obci 803 obyvateľov a počet narastal až do roku 1900, keď Úbrež dosiahla svoje historické maximum – 1025 obyvateľov. Bola to aj zásluha 18 českých rodín, ktoré sa do obce prisťahovali v 19. storočí.

Moderné dejiny

V 20. storočí počet obyvateľov postupne klesal až do roku 1991, keď dosiahol svoje historické minimum v ére sčítania obyvateľstva, a to 577 obyvateľov. Pokles začiatkom 20. storočia bol zapríčinený vysťahovalectvom najmä do USA, čiastočne aj 1. svetovou vojnou a epidémiou španielskej chrípky v októbri a novembri 1918, na ktorú zomrelo 14 obyvateľov obce. Počas 2. svetovej vojny boli z obce deportovaní židia, ktorých tu za 1.ČSR žilo 8 rodín. Po vojne sa vysťahovalo do českého pohraničia 8 rodín, presne 47 obyvateľov. Za éry socializmu odchádzali z obce najmä mladí vzdelaní ľudia, ktorí nenachádzali v Úbreži a blízkom okolí uplatnenie. Po roku 1991 počet obyvateľov opäť stúpa z dôvodu prisťahovania nových rómskych rodín do opustených domov.

V roku 1953 bolo z 821 obyvateľov 53 Cigánov, všetci žili v cigánskej osade. V roku 1979 cigáni kúpili v obci prvé 3 domy, dnes žijú okrem osady už v 18 domoch, kde ich žije 118 a v osade 82. Cigánska osada „Jaruška“ na juhozápadnom okraji Karny existuje už minimálne od 19. storočia. Úbrežskí Cigáni sa v 1. polovici 20. storočia zamestnávali výrobou válkov (nepálených tehál) a neskôr aj vypaľovaním tehál. Okrem toho vyrábali prútené metly, inými typickými cigánskymi remeslami sa nezaoberali. Boli medzi nimi aj muzikanti, mali svoju cigánsku kapelu. Po 2. svetovej vojne, keď sa vytvárali rôzne pracovné príležitosti, sa všetci zdraví Cigáni zamestnali. Dnes je väčšina Rómov nezamestnaná. Obyvatelia obce sa po stáročia zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lese. Neskôr sa rozvinuli nevyhnutné remeslá. Najpočetnejšou skupinou remeselníkov v 1. polovici 20. storočia boli stolári. Väčšina však po nástupe socializmu remeslo zanechala. Druhou skupinou remeselníkov, pracujúcich prevažne s drevom, boli tesári. Veľmi dôležitým remeslom bolo kováčstvo. Najuznávanejším kováčskym majstrom bol Michal Melničák, ktorý vykonával kováčske remeslo doma ja v USA. Zostalo po ňom niekoľko ohrádok hrobov na miestnom cintoríne, ako aj ohrádka kríža pred školou. Po rozšírení zváracích agregátov a likvidácií chovu koní kováčske remeslo zaniklo. Ďalšími zaniknutými remeslami boli kolárstvo, obuvníctvo ako aj remenárstvo. Dôležité stavbárske remeslo – murárstvo, nemalo v obci tradíciu, rozvinulo sa až po 2. svetovej vojne.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Gréckokatolícky kostol Zostúpenia sv. Ducha, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1854. Úpravami prešiel po požiari v roku 1900. Fasády chrámu sú členené lizénami a nárožnými skoseniami. Veža vystupuje z priečelia vo forme rizalitu, je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.

• Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1863. Úpravami prešiel po požiari v roku 1898 a v roku 1959. Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami a českou plackou. Nachádza sa tu hlavný oltár s obrazom Ružencovej Panny Márie od B. Bogdanského. Ostatné zariadenie kostola pochádza z doby jeho výstavby. Fasády sú členené lizénami a termálnymi oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami, v hornej časti má ochodzu s kovovým zábradlím, ukončená je ihlancovou helmicou.

Divadlo

Vo februári 1946 bol založený ochotnícky divadelný súbor „Vihorlat“, ktorý viedol gréckokatolícky farár Michal Fitz. 18- členný súbor si rýchlo získal popularitu v celom okolí. Za necelé 2 roky naštudoval 6 divadelných hier, z toho 2 režíroval dôstojný pán Fitz a 4 Jozef Melničák, riaditeľ ľudovej školy. Divadelný dorast z ľudovej školy po vedením pána Melinčáka naštudoval v rokoch 1946 a 1947 3 divadelné hry, usporiadal Mikulášsky večierok a program na Deň matiek. Ochotnícke divadlo fungovalo v obci do roku 1958 a bolo najúspešnejším počinom Úbrežanov v oblasti aktívnej kultúry.

V roku 1953 bolo vybudované kino, vytvoril sa priestor na vystúpenia rôznych profesionálnych aj amatérskych súborov, ale hlavne pre premietanie filmov. V obci boli prvýkrát premietnuté svetelné obrazy (diapozitívy) v roku 1936 v gréckokatolíckom chráme „Zo života sv. Terezky“. Neskôr, najmä v jesenných mesiacoch, prichádzali do obce súkromníci, ktorí premietali nemé celovečerné filmy. Prvý zvukový film bol premietnutý v roku 1952 v budove školy. Miestne kino bolo v prevádzke do konca roku 1990, jediným premietačom za necelých 38 rokov existencie kina bol Michal Marcin.

Hudba

• Folklórny súbor ÚBREŽANKA, ktorá bola založená v roku 2003 a dodnes vystupuje pri rôznych podujatiach v Úbreži a okolitých mestách a dedinách.

Školstvo

V súčasnom období, v rámci prenosu kompetencií zo štátu na samosprávy, sa obec stala zriaďovateľom plne organizovanej základnej školy (1. – 9. ročník), ktorú navštevuje 191 žiakov z Úbreže a okolitých obcí okresu Sobrance. V areáli školy je od roku 1988 v akcii „Z“ postavená telocvičňa, ktorá slúži žiakom ZŠ, ale aj miestnym športovcom najmä v zimnom období.

Obecná knižnica umiestnená v budove telocvične, poskytuje obyvateľom obce kultúrne vyžitie a študujúcej mládeži zabezpečuje potrebnú literatúru.

Šport

V oblasti športu sa prví aktivizovali futbalisti od roku 1936 a volejbalisti od roku 1940. V roku 1946 bol v Úbreži pri hájovni usporiadaný prvý okresný volejbalový turnaj.

V roku 1947 sa zásluhou riaditeľa meštianskej školy Jána Bogdana vybudovalo pod lesom Karna na kantorskej parcele futbalové ihrisko a v roku 1949 ľahkoatletická dráha. Na novom športovisku sa konali stredoškolské športové preteky, v ktorých zvíťazila úbrežská škola a medzi jednotlivcami Ľudovít Fecenko z Úbreže, ktorý skočil do výšky 150 cm, do diaľky 468 cm a v behu na 60 m vyhral bez merania času, pretože v celom Sobranskom okrese neboli ani jedny stopky.

Na jar 1949 bol založený prvý futbalový oddiel, ktorý sa zapojil do okresnej súťaže. V roku 1952 futbalisti postúpili do krajskej súťaže, v ktorej sa udržali len jednu sezónu, no aj napriek tomu to bol najväčší úspech úbrežského športu.

V súčasnom období futbalový oddiel TJ má A mužstvo a dorastencov pôsobiacich v I.A triede okresnej súťaže s ambíciou postúpiť do vyššej súťaže

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce