V2 (raketa): Rozdiel medzi revíziami

Raketa V-2
Celková dĺžka	14,00 m
Priemer	1,65 m
Vzletová hmotnosť	12 805 kg (max.)
Dolet	300 km
Hmotnosť bojovej hlavice	1 000 kg
Počet stupňov	1
Motory	1 × A-4
Ťah	270 kN
Doba funkcie	63 s
Okysličovadlo	kvapalný kyslík
Palivo	metanol
Rez raketou V-2
	Rez raketou V2; 1. bojová hlavica; 2. gyroskopický navádzací systém; 3. rádiový prijímač navádzania; 4. palivo (zmes alkoholu s vodou) ; 5. trup rakety; 6. okysličovadlo (kvapalný kyslík); 7. nádrž peroxidu vodíka; 8. nádrže stlačeného dusíka; 9. vyvíjač pary (z peroxidu); 10. palivové čerpadlo; 11. prívod paliva a okysličovadla; 12. rám motora; 13. spaľovacia komora motora; 14. stabilizačné krídla; 16. riadiace klapky (smer spalín); 17. riadiace krídelká

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 09:10, 11. august 2018

Raketa V2 (po nemecky: Vergeltungswaffe 2, zbraň odplaty, alebo A4 ako skratka z Aggregat 4, štvrtý typ rakety) bola raná balistická raketa použitá Nemeckom v 2. svetovej vojne proti Spojenému kráľovstvu a Belgicku na ostreľovanie vojenských a civilných cieľov (spolu s strelou s plochou dráhou letu V1 - Fieseler Fi 103). Išlo o jednu z tajných Hitlerových zbraní, ktorými chcel zvrátiť priebeh vojny. Zbraň však bola vyvinutá a nasadená príliš neskoro na to, aby ovplyvnila prebiehajúce boje. Celkovo usmrtili útoky rakiet v Londýne 2 754 ľudí a v Antverpách 1 736, ďalších viac ako 11 000 ľudí bolo zranených, čo je menej ako počet nútene nasadených, ktorí umreli pri ich výrobe. Časti (spaľovacie komory) sa krátko vyrábali aj na Slovensku a výroba bola plánovaná aj v Česku.

Raketa V-2 bola prvou kvapalinovou balistickou strelou s inerciálnou navigáciou nasadenou do boja. Úspešný vývoj rakety predstavoval obrovský skok na poli raketových a príbuzných technológií. Vývojový program financovaný nacistickým Nemeckom stál v prepočte viac ako 2 miliardy dolárov v cenách roku 1944.

3. októbra 1942 V-2 vystúpila do výšky 84,5 kilometra, čím prekonala stratosféru a dostal sa ako prvý objekt navrhnutý a vyrobený ľuďmi do mezosféry, teda s možnosťou letu do vesmíru ako ho definuje Medzinárodnou leteckou federáciou (nad 100 km nadmorskej výške).

Vývoj

Šéfom projektu bol generál Walter Dornberger. Ústredným členom vývojového tímu bol aj Wernher von Braun, ktorý neskôr okrem iného projektoval aj americkú raketu Saturn V pre program letov na Mesiac Apollo. Vývojové stredisko sa nachádzalo v dedinke Peenemünde na severovýchode Nemecka.

Ku koncu vojny mali obe strany spojencov snahu získať konštrukčné plány, či celé rakety V-2. Západným spojencom sa počas operácie Paperclip podarilo získať nielen kľúčový konštrukčný tím Wernhera von Brauna ale aj niekoľko desiatok kusov hotových rakiet. Sovieti oproti tomu získali celý rad menej významných odborníkov a museli svoje rakety postaviť z niekoľkých častí rôznych rakiet. Aj napriek tomu sa im podarilo postaviť cca 20 rakiet. Rakety boli neskôr na oboch stranách testované a použité ako predlohy pre ďalší vývoj vlastných rakiet.

Nepriamymi nasledovníkmi tejto rakety sú aj bojové rakety z rodiny známej pod názvom Scud.

Technické detaily

Navigačné zariadenie, založené na princípe gyroskopickej plošiny, umožňovalo dosiahnuť presnosť zásahu cieľa 17 km pri dolete rakety 300 km. Výškový dostup sa pohyboval okolo 85 km.

Pohon rakety, ktorej hmotnosť vrátane bojovej hlavice sa blížila k 13 tonám, zabezpečoval raketový motor na tekuté pohonné hmoty. Ako okysličovadlo využíval 4 900 kg kvapalného kyslíka, ako palivo potom 3 800 kg metanolu. Vyvíjaný ťah takmer 27 ton bol motor schopný poskytovať po dobu 68 sekúnd. Po ukončení činnosti raketového motora bola rýchlosť letiacej rakety 1 400 m/s.

Raketový motor bol vtedajším najvýkonnejším raketovým motorom a vrcholom raketovej techniky. Jeho hmotnosť, vrátane pomocných agregátov, bola 980 kg. Zásobovanie spaľovacej komory pohonnými hmotami z nádrží zabezpečovalo turbočerpadlo poháňané turbínou spaľujúcou peroxid vodíka. Pohonné hmoty boli do spaľovacej komory vstrekované sústavou 1 224 vstrekovacích trysiek.

Výroba rakiet

Hromadná produkcia rakiet V-2 sa začala v podzemní továrne Mittelwerk (tiež Dora Mittelbau) ukrytej pod horou Kohnstein blízko Nordhausenu v Durínsku. Išlo pritom o pobočku koncentračného tábora Buchenwald, odkiaľ pochádzala väčšina nasadených zajatcov.

Ku koncu roka 1943 bolo v príšerných podmienkach továrne Kohnstein nasadených okolo 10 500 robotníkov. Mnoho z nich v nacistických továrňach našlo svoju smrť. Iba medzi októbrom 1943 a marcom 1944 zomrelo pri výrobe rakiet 2 900 zajatcov. V najkrutejších obdobiach dosahovali denné straty až 100 robotníkov. Celkom tu malo zahynúť okolo 20 000 zajatcov^[1]. Najväčšiu časť robotníkov predstavovali ruskí, francúzski a poľskí Židia a ďalej vojnoví zajatci a nemeckí nútene nasadení pracovníci. Pretože sa rakety vyrábali v zajateckých pracovných táboroch, ich výroba zápasila s veľkým množstvom sabotáži. To sa prejavilo na pomerne veľkej bojovej poruchovosti rakiet - veľká časť sa ich po vypustení zrútila späť na štartovacie rampy.

Na jar v roku 1944 sa v Škodových závodoch v Dubnici nad Váhom, v tej dobe súčasti Hermann Göring Werke začali vyrábať spaľovacie komory motorov pre V-2. Bombardovanie továrne 7. júla 1944 a neskoršie prepuknutie povstania nakoniec pokračovanie výroby súčiastok pre rakety na Slovensku znemožnilo.^[2]

Bojové nasadenie

Celkom bolo v priebehu 2. svetovej vojny vyrobených viac ako 6 000 rakiet V-2, z ktorých na nepriateľské ciele bolo odpálených takmer 3 172. Medzi najčastejšie ciele rakiet V-2 patril Londýn, proti ktorému bolo vypálených 1 358 rakiet a ďalej belgické Antverpy, na ktoré bolo vypálených 1 610 rakiet, niekoľko desiatok rakiet dopadlo napr. aj na Paríž, Liège, či Maastricht. Aby boli spôsobené čo najvyššie škody s maximálnym zaskočením obyvateľstva, boli rakety odpaľované najčastejšie krátko po polnoci. V rámci skúšobných testov a výcviku bolo odpálených ďalších 1 000 až 1 750 rakiet. Prvé rakety V-2 boli na nepriateľské ciele vypustené 8. septembra 1944, posledné až 27. marca 1945.

Celkovo usmrtili útoky rakiet V-2 v Londýne 2 754 ľudí a v Antverpách 1 736, ďalších viac ako 11 000 ľudí bolo zranených. K vôbec najhoršiemu samostatnému útoku raketou V-2 došlo 16. decembra 1944 v Antverpách, keď raketa zasiahla preplnené kino a zabila 567 osôb. Historici sa v zásade zhodujú v tom, že bombardovanie raketami V-2 na sklonku vojny nemalo reálny bojový význam a jeho hlavným cieľom bolo len zastrašovanie a terorizovanie určené k demoralizovaniu civilného obyvateľstva.

Referencie

↑ Tieto údaje uvádza napr. renomovaný západonemecký týždenník Zeit, Die Hölle unter dem harz, In DIE ZEIT, č. 38, 14. október 2006, str. 42.
↑ Tvaroška, R., 2001, Výroba V-2 na Slovensku. Armáda, 11/2001, s. 27

Pozri aj

V1 - Fieseler Fi 103

Zdroje

Tracy Dungan: V-2: A Combat History of the First Ballistic Missile. Westholme Publishing ([1]) 2005, ISBN 1-59416-012-0

Letecký portál

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému V2 (raketa)

[1] Tieto údaje uvádza napr. renomovaný západonemecký týždenník Zeit, Die Hölle unter dem harz, In DIE ZEIT, č. 38, 14. október 2006, str. 42.

[2] Tvaroška, R., 2001, Výroba V-2 na Slovensku. Armáda, 11/2001, s. 27

[1]

[2]

@@ Riadok 65: / Riadok 65: @@
 Raketa '''V2''' ([[nemčina|po nemecky]]: ''Vergeltungswaffe 2'', zbraň odplaty, alebo '''A4''' ako skratka z ''Aggregat 4'', štvrtý typ rakety) bola raná [[balistická raketa]] použitá [[Nemecko]]m v [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] proti [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]] a [[Belgicko|Belgicku]] na ostreľovanie vojenských a civilných cieľov (spolu s strelou s plochou dráhou letu [[Fieseler Fi 103|V1 - Fieseler Fi 103]]). Išlo o jednu z tajných Hitlerových zbraní, ktorými chcel zvrátiť priebeh vojny. Zbraň však bola vyvinutá a nasadená príliš neskoro na to, aby ovplyvnila prebiehajúce boje. Celkovo usmrtili útoky rakiet v Londýne 2 754 ľudí a v Antverpách 1 736, ďalších viac ako 11 000 ľudí bolo zranených, čo je menej ako počet nútene nasadených, ktorí umreli pri ich výrobe. Časti (spaľovacie komory) sa krátko vyrábali aj na Slovensku a výroba bola plánovaná aj v Česku.
-Raketa V-2 bola prvou kvapalinovou balistickou strelou s inerciálnou navigáciou nasadenou do boja. Úspešný vývoj rakety predstavoval obrovský skok na poli raketových a príbuzných technológií. Vývojový program financovaný nacistickým Nemeckom stál v prepočte viac ako 2 miliardy dolárov v cenách roku 1944.
+Raketa V-2 bola prvou [[Raketový motor na kvapalné pohonné látky|kvapalinovou]] balistickou strelou s inerciálnou navigáciou nasadenou do boja. Úspešný vývoj rakety predstavoval obrovský skok na poli raketových a príbuzných technológií. Vývojový program financovaný nacistickým Nemeckom stál v prepočte viac ako 2 miliardy dolárov v cenách roku 1944.
-. októbra 1942 V-2 vystúpila do výšky 84,5 kilometra, čím prekonala [[Stratosféra|stratosféru]] a dostal sa ako prvý objekt navrhnutý a vyrobený ľuďmi do [[Mezosféra|mezosféry]], teda s možnosťou letu do vesmíru ako ho definuje [[Fédération Aéronautique Internationale|FAI]] (nad 100 km nadmorskej výške).
+. októbra 1942 V-2 vystúpila do výšky 84,5 kilometra, čím prekonala [[Stratosféra|stratosféru]] a dostal sa ako prvý objekt navrhnutý a vyrobený ľuďmi do [[Mezosféra|mezosféry]], teda s možnosťou [[kozmický let|letu do vesmíru]] ako ho definuje [[Medzinárodná letecká federácia|Medzinárodnou leteckou federáciou]] (nad 100 km nadmorskej výške).
 == Vývoj ==