Sasko-Anhaltsko: Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 101 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q1206) |
d commons:Category -> commonscat |
||
| Riadok 228: | Riadok 228: | ||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{ |
{{Projekt|commonscat=Saxony-Anhalt}} |
||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
Verzia z 07:14, 28. august 2013
| Sasko-Anhaltsko (Sachsen-Anhalt) | |||
| Spolková krajina | |||
 Letecký záber mesta Weißenfels
| |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Nemecko
| ||
|---|---|---|---|
| Hlavné mesto | Magdeburg | ||
| Rozloha | 20 445,26 km² (2 044 526 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 2 373 485 (31.12.2003) | ||
| Hustota | 116 obyv./km² | ||
| Premiér | Reiner Haseloff (CDU) | ||
| Kód ISO | DE-ST | ||
| Wikimedia Commons: Saxony-Anhalt | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Sasko-Anhaltsko (nem. Sachsen-Anhalt) je jednou zo 16 spolkových krajín Nemecka. Jej hlavným mestom je Magdeburg. Na severozápade a západe hraničí s nemeckou spolkovou krajinou Dolné Sasko, na juhozápade a juhu s nemeckou spolkovou krajinou Durínsko, na juhovýchode s nemeckou spolkovou krajinou Sasko, na východe a severovýchode potom s nemeckou spolkovou krajinou Brandenbursko. V súčasných hraniciach a rozlohe existuje od 3. októbra 1990. Územím Saska-Anhaltska pretekajú rieky Labe, Sála, Unstrut a ďalšie. Na juhozápade sem zasahuje pohorie Harz.
Mestá
- Významné mestá v Sasku-Anhaltsku:
- Dessau – historická metropola Anhaltska
- Halberstadt
- Halle (Saale) – druhé najväčšie mesto Saska-Anhaltska
- Lutherstadt Wittenberg – bývalé hlavné mesto Saska-Wittenbergu a neskoršia metropola Saského kurfirstva
- Magdeburg – hlavné a súčasne najväčšie mesto spolkovej krajiny Saska – Anhaltska
- Naumburg
- Quedlinburg
- Stendal
- Weißenfels
Dejiny
Dejiny do roku 1944/1945
pozri Anhaltsko, Provincia Sasko, Prusko, Brunšvicko
Obdobie od 1.júla 1944 do jari 1945
1. júla 1944 rozdelil nacistický režim dosiaľ jednotnú pruskú provinciu Sasko, skladajúcu sa z 3 vládnych obvodov (Magdeburg, Merseburg a Erfurt) na provincie Halle-Merseburg a Magdeburg. Vládny obvod Erfurt bol v ten istý deň pričlenený k Durínskemu ríšskemu miestodržiteľstvu.
Obdobie od jari 1945 do 22. júla 1952
Po spojeneckom obsadení Nemecka je územie neskoršieho Saska-Anhaltska začlenené do Sovietskej okupačnej zóny Nemecka. V jej rámci sú 23. júla 1945 obe provincie (s výnimkou Hornburgu, Wolfsburgu, Hehlingenu a niekoľkých ďalších obcí, ktoré sa stali súčasťou Britskej okupačnej zóny Nemecka), ďalej potom Anhaltsko, okrajové územia Brunšvicka (enkláva Calvörde; mestá Hessen, Pabstoff, a východné oblasti okresu Blankenburg s mestami Blankenburg, Rübelland, Hasselfelde, Hüttenrode, Heimburg, Stiege, Tanne) spolu s durínskou enklávou Allstedt začlenené do novo vytvorenej provincie Sasko-Anhaltsko.
V roku 1947 je potom rozhodnutím spojencov oficiálne zrušený pruský štát a status Saska-Anhaltska sa 21. júla 1947 mení z provincie na krajinu. Vtedajšie krajiny boli podstatne väčšie ako dnes a mali rozlohu 24 576 km². Jej vtedajším hlavným mestom bolo Halle.
Dňa 7. októbra 1949 vzniká na území sovietskej okupačnej zóny Nemecka nový socialistický štátny útvar Nemecká demokratická republika (NDR). Zo začiatku išlo o Federáciu 6 autonómnych krajín. Jednou z nich bolo aj Sasko-Anhaltsko.
Obdobie od 23. júla 1949 do roku 1990
Dňa 23. júla však dochádza k premene NDR na centralistický štát a ku zrušeniu krajín, ktoré boli rozdelené medzi novo vzniknuté kraje. Územie dovtedajšieho Saska-Anhaltska bolo rozdelené medzi kraje Magdeburský, Halleský, Postupimský, Cottbuský, Lipský, malé časti území sa stali súčasťou Erfutského kraja a kraja Gera. Kraje sa potom ďalej členili na okresy a mestské okresy. Tento stav trval až do roku 1990.
Obdobie od roku 1990 do súčasnosti
Po protikomunistických búrkach v roku 1989 potom 3.10.1990 dochádza ku zjednoteniu NDR so Spolkovou republikou Nemecko a k obnoveniu krajín na území dovtedajšej NDR. Ich hranice sa už však nedržali pôvodných krajinských hraníc z rokov 1945 – 1952, ale boli vytvorené narýchlo z hraníc dovtedajších okresov z rokov 1952 – 1990. Znovuvytvorená krajina Sasko-Anhaltsko bola vymedzená územím celého dovtedajšieho Magdeburského kraja; ďalej potom Halleským krajom bez okresu Artem; k tomu ešte pristupoval okres Jessen z Cottbuského kraja. Rozlohou je menší ako pôvodná krajina.
Časti územia pôvodnej krajiny z rokov 1945 – 1952, ktoré v rokoch 1816 – 1944 tvorili súčasť pruskej provincie Saska sa naraz ocitli v Brandenbursku. Ide o územia v dovtedajších okresoch Rathenow (územie západne od rieky Havel s obcami Steckelsdorf, Großwudicke, Zollchow, Bützer, Milow, Nitzahn), Brandenburg (západná časť okresu s obcami Bensdorf, Zitz, Wusterwitz, Wenzlow, Ziesar, Wollin, Gräben), Belzig (obec Görzke), Jüterbog (južná časť okresu s obcami Marzahne, Blönsdorf, Seehausen, Oehna), Herzberg (celý okres), Bad Liebenwerda (celý okres), Senftenberg (severozápadná časť okresu s mestom Lauchhammer a obcou Grünewalde). Časti územia pôvodnej krajiny (celé okresy Torgau, Eilenburg, Delitsch, a západné okraje okresu Leipzig) sa stali súčasťou Saska, ku ktorému tieto oblasti patrili do roku 1815 (potom v rokoch 1815 – 1944 súčasť pruskej provincie Saska). Malá časť pôvodnej krajiny na juhu a juhozápade (Schkölen s okolím; severovýchodná časť okresu Sömmerda s mestom Kölleda a obcami Ostramondra, Großmonra; časť okresu Nordhausen s obcami Heiringen, Auleben; východná časť okresu Artem s mestom Artem a obcami Wiehe, Roßleben, Donndorf, Bottendorf, Schönewerda, Reinsdorf, Voigtstedt, Bretleben, Helldrungen, Oberhelldrungen) boli začlenené do Durínska. Naopak bola do Saska-Anhaltska začlenená malá časť brandemburskej oblasti Prignitz (najsevernejšia časť okresu Havelberg s mestom Havelberg a obcou Nitzow) a malá časť pôvodného Durínska (územie juhozápadne od mesta Naumburg).
1. júla 1994 potom došlo ku správnej reforme, členenie na 37 krajinských okresov a 3 štatutárne mestá z dôb NDR bolo nahradené 21 krajinskými okresmi a 3 štatutárnymi mestami. Tento stav trval do roku 2007 keď sa počet okresov zredukoval na 11.
Predsedovia vlád krajiny Saska-Anhaltska
- 21. júl 1947 – 13. august 1949: Dr. Erhard Hübener
- 13. august 1949 – 23. júl 1952: Werner Bruschke
V rokoch 1952 a 1990 bola krajina Sasko-Anhaltsko zrušená.
- 28. október 1990 – 04. júl 1991: Dr. Gerd Gies CDU
- 04. júl 1991 – 28. november 1993: Profesor Dr. Werner Münch CDU
- 02. december 1993 – 21. júl 1994: Dr. Christoph Bergner CDU
- 21. júl 1994 – 16. máj 2002: Dr. Reinhard Höppner SPD
- 16. máj 2002 – 19. apríl 2011: Profesor Dr. Wolfgang Böhmer CDU
- Od 19. apríl 2011: Reiner Haseloff CDU
Administratívne členenie
Bývalé vládne obvody
Do roku 2003 sa Sasko-Anhaltsko členilo na 3 vládne obvody (Regierungsbezirke):
K 1. januáru 2004 boli tieto vládne obvody zrušené. Pôsobnosť všetkých 3 úradov zrušených vládnych obvodov prešla na na krajinský správny úrad so sídlom v Halle.
Krajinské okresy
Pri prvej správnej reforme 1.júla 1994 bolo dovtedajších 37 krajinských okresov nahradené 21 novými krajinskými okresmi. Ďalej tu z predchádzajúceho členenia zostali zachované 3 mestá bez okresu.
V súčasnosti prebieha v Sasku-Anhaltsku politická debata týkajúca sa ďalšej prípadnej správnej reformy.
Pred rokom 2007 malo Sasko-Anhaltsko 21 krajinských okresov (po 2007 boli zredukované na 11):
Mestá bez okresua 3 mestá bez okresu:
|
 |
Po roku 2007
Mestá bez okresua 3 mestá bez okresu:
|
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sasko-Anhaltsko
Externé odkazy
| Spolkové krajiny |  | |
|---|---|---|
| Spolkové mestské štáty | ||
