Zoologická záhrada

Zoologická záhrada^[1] (iné názvy: hovorovo zoo^[2], zastarano zverinec^[3]) je špecializované zariadenie, v ktorom sa chovajú a vystavujú cudzokrajné a domáce živočíchy, s vedeckovýskumnou, kultúrno-osvetovou a rekreačnou funkciou.^[4] Ako zoologická záhrada sa často označuje aj príslušná inštitúcia.^[1]

Zoologická záhrada vo voľnej prírode resp. v podobe parku sa zriedkavo označuje aj ako zoopark.^[5]^[6]

Prvé zoo boli súkromné zverince, zvyčajne patriace kráľom. Kráľ Karol I. začínal so zoo s obrovským pytónom ako hlavnou atrakciou. Prvá verejná zoologická záhrada bola založená vo Viedni v roku 1752, keď sa Habsburgovci rozhodli sprístupniť verejnosti bývalý súkromný zverinec patriaci k zámku Schönbrunn, dnes nazývaná Tiergarten Schönbrunn. Po Francúzskej revolúcii bola otvorená pre verejnosť zoo v Paríži.^{[chýba zdroj]}

Poslanie zoo sa s dobou menilo, od jednoduchého predvádzania exotických zvierat, cez vedecké štúdie až po chov, v niektorých prípadoch ohrozených druhov, aj takých, ktoré už vo voľnej prírode nežijú. Prvá vedecká zoologická záhrada v modernom svete bola založená v Londýne v roku 1828. V tom istom roku bola otvorená pre verejnosť, ako spôsob podpory jej vedeckej práce. Londýnčania veľmi skoro skrátili „zoologické záhrady“ na „zoo“.

Väčšina moderných zoo sa snaží držať zvieratá v prostredí čo najpodobnejšom prostrediu, v akom žijú vo voľnej prírode. Mnoho zoo teraz má špeciálne budovy pre nočné zvieratá s tmavým červeným svetlom počas dňa, takže zvieratá môžu byť aktívne vtedy, keď sú tam návštevníci a jasným svetlom počas noci, keď nočné zvieratá spia.

Zoologické záhrady môžu byť veľmi odlišné. Od safari parkov až po malé potulné zverince. Vtáky môžu mať pristrihnuté krídla, aby nemohli lietať a mnohé zvieratá, ktoré vo voľnej prírode žijú vo veľkých skupinách sú držané osamotené alebo len v malých skupinkách. Prirodzená spolupráca pri love je eliminovaná pravidelným prísunom potravy. Niekedy opice nie sú oddelené od návštevníkov, napríklad v Apenheul Zoo v Apeldoorn. Pávy majú tiež často dovolené voľne sa pohybovať po zoo.

Skoro každé veľké mesto na svete má svoju vlastnú zoo, veľmi rôznej kvality a veľkosti. Moderné zoo sú veľmi dynamické, vždy chovajú zvieratá, podporujú ochranu prírody a pripravujú nové výbehy. Veľké zoo sú dôležitou turistickou atrakciou, vzhľadom na čo aj štát prispieva na ich prevádzku. Verejné financovanie je často určené vzdelávacou hodnotou a takéto zoo sú často cieľom školských výletov. Väčšina zoo je však financovaná z darov a vstupného.

Viac ako 135 miliónov ľudí každoročne navšívi zoo v Spojených štátoch a Kanade, ale väčšina zoo hospodári so stratou a musí hľadať spôsoby ako znížiť náklady alebo ako prilákať viac návštevníkov.

Petting zoo

Petting zoo je kombinácia domácich zvierat a niektorých divokých druhov, ktoré sú natoľko prítulné, že sa nechajú hladkať a kŕmiť. Takéto zoo sú veľmi obľúbené medzi malými deťmi. S ohľadom na zdravie zvierat je všetka strava pripravovaná v zoo a je dostupná priamo z kŕmiacich vozidiel alebo v neďalekých stánkoch. Existenciu nezávislých petting zoo (ktoré sa často nazývajú aj detské farmy) dopĺňajú veľké zoologické záhrady vlastnými časťami s týmto zameraním.

Najznámejšie zoo

Dve z najznámejších zoo sú v Spojených štátoch a to Bronx a San Diego Zoo. Bronx Zoo (spravovaná New York Zoological Society) sa rozkladá na 265 akroch (1,1 km²) a má viac ako 6 000 zvierat. Vedie čo do počtu zvierat pomyselný rebríček zoo. San Diego Zoo je domovom viac ako 4 000 zvierat a je to najznámejšia zoo na svete. Najväčšia zoo Spojených štátov čo do rozlohy je ale Severná Karolína Zoo s 535 akrami.

Zoo na Slovensku

Zoo na Slovensku akreditované Ministerstvom životného prostredia SR

uvedené zoo každoročne navštívi priemerne viac než 1 milión návštevníkov.

Iné

ZOO Stropkov

Referencie

↑ ^a ^b zoologický. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 959.
↑ zoo. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 959.
↑ zverinec. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Diel V. v – ž. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. 848 s. Dostupné online. S. 743.
↑ zoologická záhrada. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 814.
↑ ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 1323.
↑ zoopark. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Diel V. v – ž. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. 848 s. Dostupné online. S. 685.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zoologická záhrada

Externé odkazy

AtlasZoo Archivované 2009-11-09 na Wayback Machine najzaujímavejšie novinky zo ZOO v Česku
Zoo-Slovakia Archivované 2008-02-10 na Wayback Machine Zoologické záhrady na slovensku
Zoo in Europe Archivované 2008-08-02 na Wayback Machine Množstvo informácií o zoologických záhradách v Európe

[KSSJ-1] zoologický. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 959.

[2] zoo. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 959.

[3] zverinec. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Diel V. v – ž. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. 848 s. Dostupné online. S. 743.

[4] zoologická záhrada. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 814.

[5] ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 1323.

[6] zoopark. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Diel V. v – ž. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. 848 s. Dostupné online. S. 685.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]