Zadar

	Zadar
	tal. Zara
	chorvátske mesto
	Pohľad z katedrály do centra
	Erb
	Erb
Štát	Chorvátsko
Župa	Zadarská župa
Mesto	Zadar
Európska cesta	E 65
Nadmorská výška	0 m n. m.
Súradnice	44°7′13″S 15°13′50″V / 44,12028°S 15,23056°V
Rozloha	194 km² (19 400 ha)
Obyvateľstvo	75 082 (2011)
Hustota	387,02 obyv./km²
Primátor	Božidar Kalmeta
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	23000
Tel. predvoľba	+385(0)23
EČV	ZD
EČ lode	ZD
	Poloha mesta Zadar v rámci Chorvátska a Zadarskej župy
	Wikimedia Commons: Zadar
	Webová stránka: http://www.grad-zadar.hr
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 44°7′13″S 15°13′50″V / 44,12028°S 15,23056°V

Zadar (tal. Zara) je mesto v Chorvátsku pri Jadranskom mori. Žije tu asi 75 tisíc obyvateľov, pričom prevažnú väčšinu obyvateľstva tvoria Chorváti. Zadar je správnym centrom rovnomennej župy. Staré mesto bolo postavené na polostrove, ktorý obkolesujú mohutné staré hradby a počas tureckých nájazdov sa jeho obyvatelia chránili jednoduchým prekopaním šije, čím mesto oddelili od pevniny.

Meno

V najstarších časoch sa mesto nazývalo Iader (čo nesúvisí s menom mora), neskôr Diadora. Druhé -a- v slove Zadar je pohyblivé, takže v chorvátčine je do Zadru, v Zadru a pod. V minulosti sa Zadar po taliansky nazýval Zara.

Dejiny

Už v 9. storočí pred Kr. bol dnešný Zadar osídlený ilýrskym kmeňom Liburnov. V období tesne pred prelomom nášho letopočtu Zadar pripadol do správy Rímskej ríše, kde však mal svoju autonómiu. Po páde západorímskej ríše sa stal centrom Dalmáckej provincie vo Východorímskej (Byzantskej) ríši a sídlom jej správcu.

Na začiatku 11. storočia prišli do Zadaru prví Slovania – Chorváti – a rýchlo sa zmocnili vlády nad mestom. Neskôr v 12. storočí bojoval Zadar často s Benátkami, po niekoľkých útokoch, ale prehral a bol vyplienený vojskami Benátok a štvrtej krížovej výpravy. Nasledovalo niekoľko povstaní, ale aj tak bol Zadar pripojený pod uhorskú vládu. Tá ho o niekoľko storočí neskôr predala naspäť Benátčanom. Nová benátska vláda zrušila mestu jeho autonómiu, čo viedlo k stagnácii. Po páde Benátskej republiky na konci 18. storočia pripadol pod správu Habsburskej monarchie.

Po prvej svetovej vojne sa v roku 1920 stal podľa Rapallskej zmluvy súčasťou Talianska. Počas druhej svetovej vojny bol ako dôležitá fašistická pevnosť veľa razy bombardovaný britským a americkým letectvom. Po oslobodení v roku 1944 bol Zadar v rámci Chorvátska začlenený do Juhoslávie. Po vojne sa stalo mesto turistickým centrom. To však trvalo len do občianskej vojny v roku 1991, kedy bol ostreľovaný Juhoslovanskou ľudovou armádou, ktorá dva roky obliehala mesto. Po skončení občianskej vojny mesto pripadlo Chorvátsku. V súčasnosti je mesto vyhľadávaným turistickým letoviskom.

Pamiatky

V Zadare sú pozostatky z rímskeho obdobia, sú to najmä časti opevnenia, z ktorých bola väčšina zbúraná za čias rakúskej nadvlády. Zachovalo sa rímske fórum, chrám sv. Donáta z 9. storočia, vedľa neho veža a zvonica, bazilika sv. Anastázie z 12. storočia a niekoľko kostolov a kláštorov zo stredoveku.

Novodobé pamiatky sú najmä Morský organ a Pozdrav slnku. Morský organ sa nachádza na brehu mora v západnej časti mesta a sú to vlastne biele schody, ktoré ukrývajú rúrky a pri najmenšom pohybe vĺn a vetra vydávajú príjemnú a zvláštnu melódiu. Vedľa Morského organu, tiež na brehu mora sa nachádza umelecké dielo Pozdrav slnku od architekta Nikolu Bašiča. Táto zaujímavosť – kruh s priemerom 22 metrov, ktorý je zapustený do zeme - je postavená na základe hry svetla.