Vyšné Hágy
Vyšné Hágy (maď. Felsőhági, nem. Hochhagi, poľ. Wyżnie Hagi) sú jednou z najvýznamnejších kúpeľných osád vo Vysokých Tatrách a takisto sú časťou rovnomenného mesta. Ležia pod vyústením Batizovskej doliny do Popradskej kotliny pri križovatke Cesty Slobody s cestou II/539 medzi Štrbským Plesom a Starým Smokovcom, v nadmorskej výške 1125 metrov nad morom.
| Vyšné Hágy | ||
| Osada mesta Vysoké Tatry | ||
 Letecký pohľad na Vyšné Hágy z roku 2000
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Prešovský | |
| Okres | Poprad | |
| Historický región | Spiš | |
| Rieka | Malý Šum | |
| Nadmorská výška | 1 125 m n. m. | |
| Súradnice | 49°07′07″S 20°07′27″V / 49,11861°S 20,12417°V | |
| Najvyšší bod | ||
| - výška | Vodojem 1 180 m n. m. | |
| - súradnice | 49°07′27″S 20°07′29″V / 49,12404°S 20,124656°V | |
| Najnižší bod | ||
| - výška | Čistiaca stanica 1 025 m n. m. | |
| - súradnice | 49°06′51″S 20°07′42″V / 49,114196°S 20,128444°V | |
| Obyvateľstvo | 366 (2017) | |
| Vznik | 1881 | |
| Poslanec | Ľubomír Kravčák | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 059 84 | |
| Telefónna predvoľba | +421-52 | |
| ŠÚJ | 523933 | |
| EČV | PP | |
   Poloha v rámci Slovenska
| ||
 Poloha v rámci Tatier
| ||
| Wikimedia Commons: Vyšné Hágy | ||
| Webová stránka: http://www.hagy.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Najstaršia časť osady Vyšné Hágy ležala asi o tristo metrov nižšie od dnešnej stanice tatranskej elektrickej železnice. V súčasnosti sa osada rozkladá nad aj pod Cestou Slobody, s panorámou Končistej, Batizovského štítu a Gerlachovského štítu. Sídlisková časť Vyšných Hágov, ktorá sa nachádza pod Cestou Slobody sa nazýva Staré Hágy.[1]
Dominantou osady je Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie, ktorému je v podstate podriadený štýl života v osade. Súčasťou osady je tiež Horáreň Zbelovo, ktorá sa nachádza na pravom brehu Malého Šumu, nad traťou Tatranskej elektrickej železnice.
Dejiny
upraviťPočiatky osady sa datujú do roku 1881, keď v dolnej časti neskorších Vyšných Hágov postavil batizovský a markušovský veľkostatkár František Máriassy na svojich pozemkoch, asi 300 metrov poniže neskoršej trasy Tatranskej elektrickej železnice, jednoposchodový hotel s hosťovskými izbami, spoločnou nocľahárňou a reštauráciou. Bola to v tom čase malá osada, ktorá mala tri drevené vilky. V tom čase Vyšné Hágy ožívali len v letných mesiacoch, keď sem prichádza niekoľko turistov od Štôly a najmä majitelia kaštieľa na Starých Hágoch. Po prvých objektoch turistického charakteru si v najjužnejších miestach osady nechal Mariássy postaviť aj súkromný Poľovnícky dom (Vadászház, Jagdhaus). Budova bola postavená v švajčiarskom štýle s pozdĺžnou krytou verandou.[2] Neskôr mali majitelia ambície postaviť kúpele.
V roku 1897 sa majiteľom Vyšných Hágov a okolitých lesov stal pruský knieža Christián Kraft Hohenlohe von Öhringen, ktorý tu dal postaviť väčší zrubový hotel Erika (1897) a súkromný, verejnosti neprístupný poľovnícky kaštieľ(1898) slovenským architektom menom Gedeon Majunke. Vyšné Hágy sa dostali do prenájmu A. Polnischa staršieho, ktorý ich obhospodaroval celých 50 rokov. Dobudoval ich do stavu, aký mali pred výstavbou liečebne, a to v mieste dnešných starých Hágov.
K radikálnej zmene došlo v roku 1928, keď sa stal majiteľom osady štát a ten určil pre rodiace sa kúpele inú funkciu - čisto liečebnú. V roku 1935 tu Ústredná sociálna poisťovňa začala stavať veľké sanatórium pre liečbu tuberkulózy, sprístupnené verejnosti 2. júna 1941, v tom čase najväčšie v Strednej Európe. Popri moderne vybudovanej hlavnej budove vyrástli súčasne potrebné personálne byty a prevádzkové zariadenia. Robotníci, ktorí stavali mamutí komplex, štrajkovali roku 1938 za zlepšenie svojich sociálnych podmienok, ale aj na protest proti narastajúcemu fašizmu a jeho vojnovému štvaniu. Viacerí zo zaistených sa dostali do fašistických koncentračných táborov.
Liečba
upraviť
Od začiatku sa tu liečila pľúcna a mimopľúcna tuberkulóza. V čase od 17. marca do 15. júla 1945 slúžil ústav ako 1. československá odsunová nemocnica. Veľké zásluhy na rozvoji chirurgických oddelení mal MUDr. Karol Šiška, ktorý už 4. februára 1948 vykonal prvú resekciu pľúc na Slovensku. Resekčná liečba pre pľúcnu tuberkulózu kulminovala v roku 1958, keď bolo uskutočnených 268 operácií. V roku 1971 pribúdajú bronchoplastické výkony a spektrum diagnostických postupov sa rozširuje o mediastinoskopiu a parasternálnu mediastinotómiu. V roku 1988 bolo v ústave, na základe rozhodnutia vtedajšieho MZaSV SSR č.Z-6927-B/12, zriadené Centrum pre hrudníkovú chirurgiu.
Ústav vykonáva diagnostiku a diferenciálnu diagnostiku, konzervatívnu a chirurgickú liečbu tuberkulózy a respiračných ochorení, vrátane nádorov pľúc, ochorení v oblasti gynekológie, urológie a mimopľúcnej formy tuberkulózy, ambulantnú liečbu v odbore chirurgia, gynekológia, bronchológia, urológia a funkčné vyšetrenie pľúc.
V ústave sídli aj Centrum pre liečbu rezistentnej tuberkulózy a Národný register tuberkulózy na Slovensku. Aj v súčasnosti Ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie je na vysokej odbornej úrovni. Disponuje vyspelým personálom, modernou prístrojovou technikou, architektonicky účelne riešenými vnútornými i vonkajšími priestormi. Budova ústavu je chránený pamiatkový objekt.[3]
Osempodlažný 270 metrov dlhý objekt postavený v nadmorskej výške 1 130 m n. m. má takmer 2000 miestností (500 lôžok) a aj dnes patrí k architektonicky a funkčne skvele riešeným objektom. Tradične je tu kvalitné lekárske obsadenie a tak dnes špecializovaný ústav vykonáva veľmi náročné procedúry a zákroky, vrátane hrudnej chirurgie.
Zaujímavosti
upraviť
Osada Vyšné Hágy je verejnosti známa nielen ako kúpele, kde sa lieči tuberkulóza, i iné respiračné choroby, ale aj tým, že bola dejiskom medzinárodného volejbalového turnaja o Pohár SNP, ktorý sa každoročne organizoval v auguste.
Vo Vyšných Hágoch sa taktiež nachádza najvyššie položená základná škola na Slovensku, v nadmorskej výške 1 065 m n. m. a druhá najvyššie položená materská škola na Slovensku vo výške 1 055 m n. m..
Železničná vlečka a tunel
upraviťVo Vyšných Hágoch sa v areáli liečebného ústavu nachádza aj tunel na bývalej vlečke, ktorá viedla zo železničnej stanice Vyšné Hágy. Postavená bola spolu s tunelom v roku 1935 (kolaudácia prebehla 17. októbra 1939).[4] Tunel, ako aj vlečka patrili pod správu TEŽ. Samotný tunel slúžil na dopravu potravín a zásobovanie liečebného ústavu, kým vlečka hlavne na dopravu uhlia do kotolne. Tunel, rovnako ak aj celá vlečka prestala plniť funkciu potom, ako bola v roku 1971 kotolňa plynofikovaná (v kotolni dodnes slúžia pôvodné kotle, vyrobené v roku 1936 podnikom Vítkovické železárny - Kotlárna). Vlaky však do tunela prestali chodiť už skôr.[5]
Tunel sa nachádza na úvrati vlečky, ktorá zásobovala kotolňu uhlím. Vlečka s celkovou dĺžkou približne 500 metrov viedla oblúkom od železničnej stanice smerom do kotolne. Približne 20 metrov pred vstupom vlečky do budovy kotolne, úvraťou späť odbočovala 192 metov dlhá koľaj do pivničných priestorov sanatória z povrchu hĺbeným tunelom. Dĺžka tunelu je približne 170 metrov. Je najvyššie položeným železničným tunelom na Slovensku s nadmorskou výškou približne 1 110 m n. m..[6] Prvý pás tunela z celkovo štrnástich je v miernom pravotočivom oblúku, zvyšok tunelovej rúry vedie priamo. Tunelová rúra je v miernom stúpaní. V tuneli nemalo byť na rozdiel od vlečky trolejové vedenie, lebo mal menší profil a vozne tam mal pôvodne dopravovať akumulátorový rušeň (nebol vyrobený) a potom navijak. Po oboch stranách tunela sa nachádzajú aj bezpečnostné výklenky. Zánikom nákladnej dopravy na TEŽ funkcia tunela zanikla a dnes sa využíva na vývoz odpadu z liečebného ústavu vozidlom Multicar.[5][4] Z vlečky sa už veľa nezachovalo, v roku 2001 bola okrem úvraťovej výhybky, koľaje v tuneli a časti koľaje medzi tunelom a kotolňou, kompletne demontovaná. Ostala tak len slepá koľaj na železničnej stanici.[5][7]
Turistika
upraviť
Z Vyšných Hágov sa strmou, namáhavou žlto značenou turistickou trasou môžeme dostať až na Tatranskú magistrálu a k Batizovskému plesu a na druhú stranu vedie trasa na Nižné Hágy na okraji obce Štôla, kde pokračuje do Novej Polianky.
Takisto vo Vyšných Hágoch končí Chodník Zdravia, ktorý vedie z Tatranskej Lomnice paralelne s Cestou Slobody.
Osobnosti
upraviť- Gregor Mareš - slovenský rozhlasový a televízny moderátor
- Jozef Ambróz - paralympijský reprezentant, účastník POH v Sydney (6. miesto) a POH v Aténach (8. miesto)
Panoráma
upraviť
Pozri aj
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Štúdia kľúčových rozvojových projektov - HAGY RP UPN [online]. TASR, [cit. 2014-01-17]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ VYŠNÉ HÁGY [online]. Nostalgicketatry.sk, [cit. 2015-04-06]. Dostupné online. Archivované 2015-09-28 z originálu.
- ↑ Vyšné Hágy 1100 - 1125 m n.m. [online]. Vysoké Tatry, [cit. 2014-12-12]. Dostupné online.
- ↑ a b Miroslav Kožuch. Tunel vo Vyšných Hágoch [online]. rail.sk, 10. júl 2000, [cit. 2014-12-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c Mikuláš Čikovský. TUNEL V SUTERÉNE [online]. Slovakrail.sk, [cit. 2014-12-03]. Dostupné online. Archivované 2019-04-22 z originálu.
- ↑ Miroslav Kožuch. Zaujímavosti z tratí na Slovensku [online]. rail.sk, 25. apríl 2000, [cit. 2018-03-01]. Dostupné online.
- ↑ Pozůstatky po provozu »TEŽ« aneb našli jsme i tunel! [online]. prazsketramvaje.cz, 15. marec 2011, [cit. 2014-12-03]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyšné Hágy