Vtáčnik (pohorie)
Vtáčnik je pohorie (a zároveň geomorfologický celok) geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie.
Vtáčnik | |
pohorie geomorfologický celok | |
Centrálna časť pohoria
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Banskobystrický, Trenčiansky |
Okresy | Prievidza, Partizánske, Žiar nad Hronom, Žarnovica |
Nadradená jednotka |
Slovenské stredohorie |
Susedné jednotky |
Hornonitrianska kotlina Tribeč Pohronský Inovec Štiavnické vrchy Žiarska kotlina Kremnické vrchy |
Podradené jednotky |
Vysoký Vtáčnik Nízky Vtáčnik Župkovská brázda Raj |
Súradnice | 48°37′26″S 18°38′02″V / 48,624°S 18,634°V |
Najvyšší bod | Vtáčnik[1] |
- výška | 1 346 m n. m. |
- súradnice | 48°37′28″S 18°38′3″V / 48,62444°S 18,63417°V |
Geologické zloženie | andezity |
Wikimedia Commons: Vtáčnik | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNa západe, severe a severovýchode ho ohraničuje Hornonitrianska kotlina, na východe Kremnické vrchy a Žiarska kotlina. Južným smerom susedia Štiavnické vrchy a Pohronský Inovec, západným smerom pohorie Tribeč.[2]
Veľmi orientačne hranica pohoria prechádza od Novák po Žiar nad Hronom približne po trase cesty I/9, ďalej údolím Hrona po Žarnovicu, odtiaľ po trase cesty II/512 cez Veľké Pole a Oslany k rieke Nitra, ktorá tvorí západnú hranicu až po Nováky.
Rozdelenie
upraviťPohorie Vtáčnik sa delí na 4 podcelky, ktoré zahŕňajú 5 časti:[2]
Geológia
upraviťVtáčnik predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Andezity sú výlevnými ekvivalentmi dioritu. Hlavnými minerálnymi zložkami sú plagioklasy, konkrétne andezín a farebné minerály (biotit, amfibol, pyroxény), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. Kremeň a draselné živce sa vyskytujú len ako akcesórie, alebo chýbajú[3].
Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. Vulkanická aktivita na strednom Slovensku trvala od spodného badenu po panón (16,5 – 8,5 miliónov rokov)[4]. Kremnické vrchy a Vtáčnik majú komplikovanú stavbu zloženú z viacerých štruktúrnych jednotiek. Dominantnou štruktúrou v západnej časti Vtáčnika je kremnický graben sformovaný vo vrchnom badene[4]. Pre oblasť mimo grabenu je charakteristická stratovulkanická stavba s prevahou epiklastických brekcií nad lávovými prúdmi.
Spodnú štruktúrnu etáž v Kremnických vrchoch predstavujú relikty badenského stratovulkánu (pyroxenický, amfibolicko-pyroxenický andezit a príslušné vulkanoklastiká), v spodnom a strednom badene táto oblasť zasahovala do oblasti Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny[4]. Do tohto priestoru zasahoval aj okraj distálnej vulkanickej zóny štiavnického stratovulkánu. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných zlepencov s pieskovcami a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku uhoľných slojov ako sú Handlová a Nováky, ktoré sú badenského veku.
Stredná štruktúrna etáž vo vrchnom badene je vlastne výplň kremnického grabenu. Na začiatku vývoja sa v oblasti Vtáčnika aktivoval explozívno-extruzívny vulkanizmus hyperstenicko-amfibolických andezitov, došlo k výstupu extruzívnych dómov v okrajových zlomoch grabenu na západnej strane[4]. Spodná časť grabenu je tvorená lávovými prúdmi bazaltických, pyroxenických a leukokrátnych andezitov, autochtónnych a redeponovaných pyroklastík ako aj epiklastík (ich hrúbka sa pohybuje od 350 do 500 m). Vyššia časť výplne je tvorená 500 metrov hrubým komplexom lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických a biotiticko-amfibolicko-pyroxenických andezitov. Najmladšie výplne sú roztrúsené extrúzie biotiticko-amfibolických andezitov.
Vrchná štruktúrna etáž prekrýva okrajové zlomy[4]. Je zložená z niekoľkých menších stratovulkánov pyroxenických andezitov. Stratovulkány pri západnom a severozápadnom okraji grabenu (aj vtáčnický stratovulkán) budujú od stredu k okrajom uložené lávové prúdy, pyroklastické brekcie a aglomeráty v oblasti centrálnej a blízkej vulkanickej zóny.
Referencie
upraviť- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ http://www.mineraly.sk (Online) prístup: 26.12.2008
- ↑ a b c d e Konečný, V., Lexa, J., Šimon, L., Dublan, L., 2001: Neogénny vulkanizmus stredného Slovenska. Mineralia Slovaca 33, s. 159 – 178
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vtáčnik.