Východoslovenská nížina

Východoslovenská nížina je nížina, geomorfologická oblasť suprovincie Veľká dunajská kotlina. Leží v južnej časti východného Slovenska. Delí sa na Východoslovenskú pahorkatinu a Východoslovenskú rovinu.

Východoslovenská nížina
geomorfologická oblasť
Najnižšie položené miesto na Slovensku
Štát	Slovensko
Regióny	Košický, Prešovský
Okresy	Vranov n/Topľou, Michalovce, Trebišov, Sobrance
Nadradená jednotka	Veľká dunajská kotlina
Susedné jednotky	Matransko-slanská oblasť Nízke Beskydy Vihorlatsko-gutinská oblasť
Podradené jednotky	Východoslovenská pahorkatina Východoslovenská rovina
Súradnice	48°32′S 21°49′V
Najvyšší bod	Dúbravka
- výška	397 m n. m.
Najnižší bod
- výška	94 m n. m.
Poloha Východoslovenskej nížiny na mape Slovenska
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

     Východoslovenská rovina

     Východoslovenská pahorkatina

Južný okraj tvorí štátnu hranicu s Maďarskom, na východe ju ohraničuje štátna hranica s Ukrajinou, na západe prechádza do pohoria Slanské vrchy a na severe susedí s Beskydským predhorím a Vihorlatskými vrchmi.

Charakteristika

Východoslovenská nížina je rozsiahla rovinatá oblasť, ktorej nadmorská výška sa pohybuje okolo 150 – 200 metrov. Len ojedinele sa nad touto rovinou týčia vyššie kopce – napr. Tarbucka (277 m) a Veľký vrch (272 m). Výnimkou je vrchol neďaleko štátnej hranice s Maďarskom – Rozhľadňa, ktorý meria 469 m. Len o niečo málo južnejšie, pri obci Streda nad Bodrogom, sa nachádza najnižšie položené miesto Východoslovenskej nížiny a súčasne aj celého Slovenska, ktoré má nadmorskú výšku len 94 m.

Východoslovenská nížina má vďaka nadmorskej výške a z nej vyplývajúcemu podnebiu ideálne podmienky pre poľnohospodárstvo, ovocinárstvo a vinohradníctvo. Veľmi známou je tokajská vinohradnícka oblasť, ktorá má bohatú historickú minulosť a produkuje vynikajúce vína najvyššej kvality. Prevažnú časť územia pokrývajú úrodné lány, ovocné sady a záhrady. V povodí riek sa rozkladajú lužné lesy, z listnatých stromov tu prevláda dub.

Východoslovenská nížina je pretkaná množstvom riek. K najvýznamnejším patrí Ondava, Topľa, Laborec a Latorica, ktoré sa neďaleko hranice s Maďarskom zlievajú do rieky Bodrog. Podnebne sa radí Východoslovenská nížina medzi teplé oblasti. V zimných mesiacoch sa teploty pohybujú medzi −2 až −4 °C, v letných mesiacoch dosahujú priemerne 17 až 20 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou je 50 až 70, počet letných dní sa pohybuje okolo 50 až 70.

Chránené územia

Východoslovenská nížina nepatrí medzi chránené krajinné oblasti, ale aj napriek tomu sa môže pochváliť, hlavne jej najjužnejšia časť, celou radou chránených prírodných lokalít. Patria k nim prírodné rezervácie Kašvár, Latorický luh, Tajba, Veľké jazero, Zemplínska jelšina alebo Zatínsky luh. Na jednom z mŕtvych ramien rieky Bodrog bola vytvorená prírodná rezervácia Boľské rašelinisko. Je to rašelinisko so vzácnymi stromami a krovinami. Močiare sú obľúbenými hniezdiskami vzácnych vodných vtákov, vyskytujú sa tu tiež chránené druhy žiab. Pre vedecké účely slúži aj niekoľko chránených areálov a prírodných pamiatok. O niečo severnejšie leží veľmi známa národná prírodná rezervácia Senné rybníky. Bola vybudovaná v roku 1955 a rozšírená v roku 1974. Je to rozľahlá umelá vodná plocha nachádzajúca sa na migračnej ceste ťahov sťahovavých vtákov. Pre mnohé z nich je len miestom odpočinku na dlhej ceste, niektorí vtáci tu však majú svoje hniezdiská. Je taktiež zhromaždiskom divých husí a kačíc. Táto prírodná rezervácia patrí k medzinárodne evidovaným ornitologickým lokalitám. V dolnom toku riek Latorica a Laborec bola vyhlásená nová chránená krajinná oblasť Latorica. Zahrnuje sústavu mŕtvych ramien týchto riek s priľahlými lužnými lesmi a lúkami, ktoré poskytujú útočisko teplomilným obojživelníkom a plazom. K najvzácnejším patrí korytnačka močiarna.

Panoráma

Pohľad na Východoslovenskú nížinu z vrcholu Vihorlatu