Tímúr

	Tímúre Lang
	Turko-mongolský dobyvateľ z Transoxánie
Pseudonym	Tamerlán
Štát pôsob.	Uzbekistan
Narodenie	8. apríl 1336; Shahrisabz, Čagatajský chanát (dnes Uzbekistan)
Úmrtie	18. február 1405 (68 rokov); Otrar, Tímúrovská ríša (dnes Uzbekistan)
Odkazy
Commons	Tímúr
	Biografický portál

Tímúr (ďalšie mená pozri nižšie; * 8. apríl 1336, Shahrisabz, Uzbekistan – † 18. február 1405, Otrar) bol stredoázijský dobyvateľ z kmeňa Barlas, ktorý bol pôvodne mongolský, ale medzičasom hovoril po turkicky (=turkotatársky), nebol nomád a mal pôvodne turkickú a moslimskú kultúru. Založil dynastiu Tímúrovcov. S legendárnou krutosťou vytvoril obrovskú ázijskú ríšu (Tímúrova/Timurova/Tamerlánova ríša) medzi Osmanskou ríšou a Indiou, ktorá sa po jeho smrti čoskoro rozpadla. Ríša zahŕňala strednú Áziu, územie dnešného Iránu, Iraku, Afganistanu, Sýrie a stredoázijských postsovietskych republík. Bol mimoriadne krutým dobyvateľom, za jeho armádou zostávala spálená zem a hromady mŕtvol.

Mená

Jeho turkicko-mongolské mená sú: Timur, Temür a podobne (čo znamená „železo“). Po čagatajsky a zrejme teda pôvodne sa volá Témór. Po perzsky sa volá Tímúr(e) Lang („Timur krívajúci“). Po svadbe sám seba označoval Tímúr(e) Gurkání. V Európe a USA sa zvykne označovať Tamerlán (po anglicky aj Tamberlaine), čo je skomolenina z Tímúr Lang. Jeho čestný titul, pod ktorým ho uvádzajú moslimské zdroje, je Amíre Kabír. Iné mená sú Tímúr/Timur Lenk, Tímúr/Timur(i) Leng; Timur Barlas, Timur bin Taraghaj Barlas (podľa jeho pôvodného kmeňa Barlas); Amír Timur/Tímúr/Temür, Aksak Timur/Tímúr; Tímúr/Timur Chán. Na Slovensku je známy najmä ako Tamerlán, Tímúr alebo Timur.

Život

Mladosť a počiatok kariéry

Narodil sa pri Samarkande v kmeni Barlas. Vyrástol v kultivovanej islamskej spoločnosti v Transoxiane. Tvrdil o sebe, že je potomkom legendárneho mongolského dobyvateľa Džingischána, je to však málo pravdepodobné. Viesť svoj pôvod až k zakladateľovi dovtedy najväčšej svetovej ríše siahajúcej od Čierneho mora k Tichému oceánu patrilo v tých časoch v lepších stredoázijských kruhoch jednoducho k bontónu.

Už ako mladík sa vďaka nesporným vojenským schopnostiam a odvahe presadil na dvore čagatajského chána, vládcu jednej z častí, na ktoré sa mongolská ríša rozdelila. V roku 1369 Timur chána zvrhol a rozhodol sa Džingischánovu ríšu vzkriesiť.

Ako sídelné mesto si vybral Samarkand, starobylé centrum bohatnúce z obchodu po Hodvábnej ceste. V záujme svojho cieľa začal desaťročia sústavných a aj na tie časy výnimočne krvavých vojenských výprav, ktorými si podmanil všetky okolité štáty.

Dobyvateľ Tímúr

Bližšie informácie v hlavnom článku: Tímúrovská ríša

Mapa Tímúrovej ríše v roku 1405.

Po smrti Timura

Po Timurovej smrti sa vnútorne nesúdržná ríša skoro rozpadla, jeho potomkovia Timúrovci však ešte sto rokov ovládali časť strednej Ázie a dnešného Afganistanu. Vynikol medzi nimi jeho vnuk a jeden z najväčších vedcov stredoveku Ulug-beg, ktorý zo Samarkandu na krátko vybudoval jedno z vedeckých centier sveta. Založil tu univerzitu a postavil slávnu hvezdáreň. Ríše sa rozpadnú, náboženstvá pominú, ako hmla, len veda žije a je večná, tvrdil podľa tradície mierumilovný potomok krvavého dobyvateľa.

Iný Timurov vzdialený potomok Bábur zopakoval v roku 1526 výpravu do Indie, kde založil Ríšu Veľkých Mughalov, ktorá pretrvala tristo rokov až do príchodu Britov.

Odkaz

Dnes je Tímúr polooficiálnym patrónom postsovietskeho Uzbekistanu, čo oficiálni dejepisci prezentujú ako priameho následníka jeho ríše a diktátorského prezidenta Islama Karimova ako novodobého Tímúra.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tímúr