Spojenci (druhá svetová vojna)

Spojenci alebo protihitlerovská koalícia bola protinacistická koalícia počas druhej svetovej vojny, ktorej hlavní členovia boli Spojené kráľovstvo, Sovietsky zväz, Spojené štáty a Čína a ďalšie krajiny. V užšom zmysle slova sú „Spojenci“ iba veľmoci, teda najmä menované štáty. Patrili sem ale aj Poľsko, Francúzsko, Juhoslávia a Grécko porazené a okupované Nemeckom.

Plagát z roku 1943 zobrazujúci vlajky mnohých spojeneckých národov druhej svetovej vojny

Hlavní predstavitelia Spojencov na teheránskej konferencii (zľava doprava J.V. Stalin, F.D. Roosevelt, W. Churchill).

Štátov, ktoré sa zaraďujú k Spojencom je viacero. Ku koncu vojny ich bolo viac než 50, vrátane štátov Južnej Ameriky. Niektoré boli súčasťou Britského domínia (India, Austrália, Kanada, Nový Zéland, Malajzia, Singapur...). Niektoré krajiny boli okupované, ale s pomocou Spojencov vytvorili svoje exilové armády (napr. Československo). Niektoré bojovali na strane Osi, a prešli na druhú stanu, alebo boli donútené kapitulovať (Fínsko, Bulharsko, Rumunsko, Taliansko...) a naopak, napr. neokupovaná časť Francúzska a kolónie, tzv. Vichystické Francúzsko.

Vznik a vývoj

Uniformy a označenia Spojeneckých vojakov počas druhej svetovej vojny. V ľavom stĺpci zhora: USA, ZSSR, Francúzsko, v pravom stĺpci zhora: Poľsko, Čína, Spojené kráľovstvo. Archív National Archives and Records Administration, U.S.A.

Európske štáty boli v predvečer druhej svetovej vojny spojené do dvoch koalícií. Samostatne mimo týchto koalícií stál Sovietsky zväz. Západné demokratické krajiny a hlavní víťazi prvej svetovej vojny Francúzsko a Spojené kráľovstvo tvorili základ protihitlerovskej koalície, ktorá sa neskôr stala známa ako Spojenci (angl. Allies; rus. Sojuzniki). Nacistické Nemecko vytvorilo koalíciu s fašistickým Talianskom (a mimo Európy aj Japonskom, ktoré v Ázii viedlo vojnu proti Číne) známu ako Os Berlín-Rím-Tokio.

K ozbrojeným stretom medzi vojskami ZSSR a cisárskeho Japonska došlo na prelome júla a augusta 1938 pri jazere Chasan. Jednalo sa o relatívne menšie ozbrojené stretnutie, s nie celkom jednoznačným výsledkom. Na jar 1939 vyvolali japonské vojská pohraničné zrážky s Mongolskom, ktorému však pomohol Sovietsky zväz a v lete 1939 v bitke pri rieke Chalchin odrazil japonský útok. Japonsko následne požiadalo ZSSR o prímerie a na jar 1941 uzavrelo so ZSSR pakt o neútočení.

V auguste 1939 Hitler uzavrel dohodu so Stalinom na spolupráci na základe tzv. paktu Ribbentrop-Molotov. Hitlerovské vojská následne napadli Poľsko 1. septembra 1939. Západné krajiny vstúpili 3. septembra 1939 do vojny proti Nemecku. Poľsku však fakticky nijak výrazne nepomohli. Na základe tajných dodatkov sovietsko-nemeckej zmluvy o neútočení 17. septembra 1939 napadol Poľsko aj Sovietsky zväz. Západní Spojenci však Sovietskemu zväzu vojnu nevyhlásili. Na prelome rokov 1939 a 1940 Sovietsky zväz napadol neutrálne Fínsko (tzv. zimná vojna).

V roku 1940 nacistické Nemecko napadlo neutrálne Dánsko a Nórsko a neskôr na jar obsadilo ďalším prekvapivým útokom aj neutrálne Belgicko, Holandsko, Luxembursko. Hitlerove vojská pokračovali cez Belgicko v útoku na nebránenú časť francúzskych hraníc cez Ardeny a napokon víťazstvom pri Sedane prinútili Francúzsko kapitulovať. Britské vojská museli bez ťažkej techniky ustúpiť cez belgický prístav Dunkerque (operácia Dynamo). Do napadnutia Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom v lete 1941 viedlo proti Nemecku a Taliansku vojnu osamotené Spojené kráľovstvo, ktoré v roku 1940 odrazilo nemecké letecké údery v bitke o Britániu; a viedlo pozemné boje v Severnej Afrike a námornú vojnu v Atlantiku. V roku 1941 Nemecko spolu s Talianskom, Maďarskom a Bulharskom nečakane napadlo a obsadilo Juhosláviu a neskôr aj Grécko.

Nemecká invázia ukončila sovietsku neutralitu v druhej svetovej vojne a priviedla Sovietsky zväz do spojenectva Spojeným kráľovstvom. Ideologicky boli západné mocnosti rovnako ďaleko od ZSSR ako od nacistického Nemecka. Stalinovi a Spojencom však nezostávalo nič iné, len spolupracovať. Ich prežitie záviselo od porážky Hitlera; rozdiely medzi Spojencami sa mali urovnať po vojne. Hlavnú ťarchu pozemnej vojny s Nemeckom na európskom bojisku od roku 1941 niesol Sovietsky zväz. V úvodnej fáze bojov nemecké vojská spôsobili Sovietskemu zväzu ťažké porážky a zajali veľké množstvá vojakov. V bitkách o Moskvu, Leningrad a pri Rostove nad Donom však boli nemecké vojská koncom roka 1941 zastavené a na viacerých úsekoch zatlačené späť. V roku 1942 Nemci po viacerých porážkach sovietskych vojsk na južnom fronte znovu získali iniciatívu a postupovali k Stalingradu, kde sa však ich ofenzíva znovu zastavila. Po bitke pri Kursku od leta 1943 systematicky zatláčané sovietskymi vojskami. Na stranu Spojencov neskôr prešlo aj Rumunsko. K Spojencom sa pridali aj odbojové exilové armády (Poľská, Francúzska, Československá, Belgická a iné), ktorých vojská bojovali na rôznych bojiskách.

Po napadnutí Pearl Harboru vstúpili do vojny aj Spojené štáty. Vojna v Pacifiku sa tak ešte rozšírila.

Spojené štáty Americké už predtým výrazne materiálne podporovali prostredníctvom programu lend-lease Spojené kráľovstvo (a predtým aj Francúzsko) a začali podporovať aj Sovietsky zväz, ktorý dovtedy za pomoc platil priamo. Pre vojnové úsilie Británie aj ZSSR bola táto pomoc dôležitá. Západní Spojenci sa v lete 1943 vylodili na Sicílií a neskôr aj v samotnom Taliansku. Ich postup však bol pomalý. Významnejšie prispeli k porážke Nemecka až otvorenie západného frontu, teda operácie západných Spojencov od leta 1944 (operácia Overlord, operácia Dragoon). V tej dobe však už Nemecko čelilo silnej defenzíve na východnom fronte. Definitívnu porážku nacistického Nemecka spôsobili porážky v Poľsku, Maďarsku a následný postup sovietskych vojsk z východu, ktorý bol spečatený obsadením Berlína v apríli 1945, kedy spáchal samovraždu aj Adolf Hitler. Krátko nato Nemecko podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu v Remeši (7. máj) a Berlíne (8. máj 1945).

Spojenci ešte následne pokračovali v spoločnom boji proti Japonsku. 9. augusta 1945 vstúpil do vojny proti Japonsku Sovietsky zväz. Japonsko kapitulovalo 2. septembra 1945. Akt kapitulácie bol podpísaný na lodi USS Missouri kotviacej v Tokijskom zálive.

Protihitlerovská koalícia po vojne prestala mať opodstatnenie a v dôsledku politických rozdielov došlo medzi bývalými Spojencami k eskalácii napätia, ktoré býva označované ako studená vojna.

Zoznam

Spojenci zelená farba, Os modrá farba, neutrálne štáty - šedá, zelený bod - prechod od Osi k Spojencom, modrý bod - prechod od Spojencov k Osi

Vypuknutie vojny

• Čína od 7. júna 1937 vo vojnovom stave s Japonskom
• Poľsko od 1. septembra 1939
• Spojené kráľovstvo od 3. septembra 1939
• Francúzsko od 3. septembra 1939
• Austrália, Nový Zéland a Kanada od 3. septembra 1939
• Nepál od 4. septembra 1939
• Južná Afrika od 6. septembra 1939

Rok 1940 a 1941

• Nórsko od 9. apríla 1940
• Belgicko od 10. mája 1940
• Luxembursko od 10. mája 1940
• Holandsko od 10. mája 1940
• Grécko od 28. novembra 1940
• Juhoslávia od 6. apríla 1941
• Sovietsky zväz od 22. júna 1941
• USA od 8. decembra 1941
• Česko-Slovensko (exilová vláda) od 16. decembra 1941

(Pozn.: deň uvedený pri danom štáte uvádza vstup do vojnového stavu s prvým zo štátov Osi, ak nebol vojnový stav vyhlásený súčasne viacerým napr. USA vypovedalo vojnový stav Tretej ríši až 11. decembra 1941, či ZSSR Japonsku až po ukončení vojny s Treťou ríšou)

Pozri aj

• Štáty Osi