Saverio Mercadante

	Saverio Mercadante
	taliansky, prevažne operný, hudobný skladateľ
Narodenie	16. september 1795; Altamura, Taliansko
Úmrtie	12. december 1870 (75 rokov); Neapol, Taliansko
Odkazy
Commons	Saverio Mercadante
	Biografický portál

Giuseppe Saverio Raffaele Mercadante (* 16. september 1795, Altamura, Taliansko – † 12. december 1870, Neapol, Taliansko) bol taliansky, prevažne operný, hudobný skladateľ.

Život

Narodil sa v Altamure v Apúlii, mestečku blízko Bari. V rokoch 1816 až 1820 študoval v Neapole u Niccolò Zingarelliho. Začínal ako skladateľ symfonickej a inštrumentálnej hudby, ale Gioacchino Rossini vycítil jeho operný talent a priviedol ho ku kompozícii opier. Pozornosť talianskeho publika na seba upútal najmä svojou siedmou operou Elisa e Claudio (1820), ktorú napísal v Rossiniho štýle.

V rokoch 1829 a 1830 žil vo Viedni, Madride, Cádize a Lisabone. Nezískal však trvalý angažmán, preto sa vrátil do Talianska. Stal sa kapelníkom katedrály v Novare, a toto postavenie zastával až do roku 1839. Na Rossiniho pozvanie strávil krátky čas aj v Paríži, kde uviedol niekoľko svojich opier. Tam spoznal diela Giacoma Meyerbeera a Halévyho, čo podnietilo jeho úvahy o zmysle opery. Na základe týchto úvah celkom zmenil svoj kompozičný štýl. Rozhodol sa zbaviť operu veľkooperných manierov a sústrediť sa viac na dramatickú zložku operného diela. Prvou operou, ktorú napísal v tomto „reformovanom“ štýle bola opera Il giurnamento uvedená roku 1837 vo vychýrenom Teatro alla Scala v Miláne. Tomuto spôsobu opernej skladby zostal verný až do konca svojho života.

V roku 1839 sa Mercadante stal riaditeľom Liceo musicale v Bologni a o rok neskôr vystriedal svojho učiteľa Zingarelliho vo funkcii riaditeľa konzervatória v Neapole, ktorú zastával až do konca svojej životnej dráhy.

V priebehu šesťdesiatych rokov mu postupne slabol zrak a roku 1863 celkom oslepol. Jeho opery, ktoré v čase svojho vzniku úspešne súťažili s operami Gaetana Donizettiho, Vincenza Belliniho a Giuseppe Verdiho sú dnes takmer zabudnuté. Občasné realizácie alebo nahrávky sú však veľmi úspešné.

Mercadante bol aj plodný skladateľ chrámovej hudby a jeho skladby boli veľmi obľúbené kvôli svojmu jemnému a elegantnému štýlu.

Operné dielo

L'apoteosi d'Ercole (19.8.1819 Teatro S. Carlo, Neapol)
Violenza e costanza, ossia I falsi monetari (19.1.1820 Teatro Nuovo, Neapol -ako Il castello dei spiriti, 1825, Lisabon)
Anacreonte in Samo (1.8.1820 Teatro S. Carlo, Neapol)
Il geloso ravveduto (10.1820 Teatro Valle, Rím)
Scipione in Cartagine (26.12.1820 Teatro Argentina, Rím)
Maria Stuarda regina di Scozia (29.5.1821 Teatro Comunale, Bologna)
Elisa e Claudio, ossia L'amore protetto dall'amicizia (30.10.1821 Teatro alla Scala, Miláno)
Andronico ( 26.12.1821 Teatro La Fenice, Benátky)
Il posto abbandonato, ossia Adele ed Emerico (21.9.1822 Teatro alla Scala, Miláno)
Amleto (26.12.1822 Teatro alla Scala, Miláno)
Alfonso ed Elisa (26.12.1822 Teatro Nuovo, Mantova - revidovaná verzia: Aminta ed Argira (1823, Reggio Emilia)
Didone abbandonata (18.1.1823 Teatro Regio, Turín)
Gli sciti (18.3.1823 Teatro S. Carlo, Neapol)
Costanzo ed Almeriska (22.11.1823 Teatro S. Carlo, Neapol)
Gli amici di Siracusa (7.2.1824 Teatro Argentina, Rím)
Doralice (18.9.1824 Karntnertortheater, Viedeň)
Le nozze di Telemaco ed Antiope (5.11.1824 Karntnertortheater, Viedeň)
Il podestà di Burgos, ossia Il signore del villaggio (20.11.1824 Karntnertortheater, Viedeň)
Nitocri (26.12.1824 Teatro Regio, Turín)
Ipermestra (29.12.1825 Teatro S. Carlo, Neapol)
Erode, ossia Marianna (12.12.1825 Teatro La Fenice, Benátky)
Caritea, regina di Spagna (Donna Caritea), ossia La morte di Don Alfonso re di Portogallo (21.2.1826 Teatro La Fenice, Benátky)
Ezio (3.2.1827 Teatro Regio, Turín)
Il montanaro (16.4.1827, Teatro alla Scala, Miláno)
La testa di bronzo, ossia La capanna solitaria (3.12.1827, súkromné divadlo barona di Quintella at Laranjeiras, Lisabon)
Adriano in Siria (24.2.1828 Theatre S. Carlos, Lisabon)
Gabriella di Vergy (8.8.1828 Theatre S. Carlos, Lisabon - revidovaná verse 1832, Janov)
La rappresaglia (21.2.1829 Teatro Principal, Cádiz)
Don Chisciotte alle nozze di Gamaccio (10.2.1830 Teatro Principal, Cadiz)
Francesca da Rimini (1831, zrejme nerealizované)
Zaïra (31.8.1831 Teatro S. Carlo, Neapol)
I normanni a Parigi (7.2.1832 Teatro Regio, Turín)
Ismalia, ossia Amore e morte (27.10.1832, Teatro alla Scala, Miláno)
Il conte di Essex (10.3.1833, Teatro alla Scala, Miláno)
Emma d'Antiochia (8.3.1834 Teatro La Fenice, Benátky)
Uggero il danese (11.8.1834 Teatro Riccardi, Bergamo)
La gioventù di Enrico V (25.11.1834, Teatro alla Scala, Miláno)
I due Figaro (26.1.1835 Teatro Principe, Madrid)
Francesca Donato, ossia Corinto distrutta (14.2.1835 Teatro Regio, Turín - revidovaná verzia 1845, Teatro S. Carlo, Neapol]
I briganti (22.3.1836 Théâtre Italien, Paríž)
Il giuramento (11.3.1837, Teatro alla Scala, Miláno)
Le due illustri rivali (10.3.1838 Teatro La Fenice, Benátky)
Elena da Feltre (1.1.1839 Teatro S. Carlo, Neapol)
Il bravo (La veneziana) (9.3.1839 Teatro alla Scala, Miláno)
La vestale (10.3.1840 Teatro S. Carlo, Neapol)
La solitaria delle Asturie, ossia La Spagna ricuperata (12.3.1840 Teatro La Fenice, Benátky)
Il proscritto (4.1.1842 Teatro S. Carlo, Neapol)
Il reggente (2.2.1843 Teatro Regio, Turín - revidovaná verse 11.11.1843, Terst)
Leonora (5.12.1844 Teatro Nuovo, Neapol)
Il Vascello de Gama (6.3.1845 Teatro S. Carlo, Neapol)
Orazi e Curiazi (10.11.1846 Teatro S. Carlo, Neapol)
La schiava saracena, ovvero Il campo di Gerosolima (26.12.1848 Teatro alla Scala, Miláno - revidovaná verse 1850 Teatro S. Carlo, Neapol)
Medea (I.3.1851 Teatro S. Carlo, Neapol)
Statira (8.1.1853 Teatro S. Carlo, Neapol)
Violetta (10.1.1853 Teatro Nuovo, Neapol)
Pelagio (12.2.1857 Teatro S. Carlo, Neapol)
Virginia (7.4.1866 Teatro S. Carlo, Neapol)
L'orfano di Brono, ossia Caterina dei Medici (nedokončené)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Saverio Mercadante

Externé odkazy

Diskografia Archivované 2006-10-15 na Wayback Machine
Kapelník, ktorý prežil epidémiu. Saverio Mercadante - Opera Slovakia