Peking
Peking (iné názvy pozri nižšie) je hlavné mesto Čínskej ľudovej republiky.
| Peking | |
| mesto pod ústrednou správou, hlavné mesto Čínskej ľudovej republiky | |
 v smere pohybu hodinových ručičiek: brána nebeského pokoja, Chrám Nebies, biznis centrum a pekinský národný štadión Kuo-ťia tchi-jü-čchang
| |
| Oficiálny názov: 北京市 | |
| Štát |  Čína
|
|---|---|
| Nadmorská výška | 44 m n. m. |
| Súradnice | 39°54′50″S 116°23′30″V / 39,91389°S 116,39167°V |
| Rozloha | 16 801 km² (1 680 100 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 25 540 596 (2018) |
| Hustota | 1 520,18 obyv./km² |
| PSČ | 100000 – 102629 |
| Tel. predvoľba | 10 |
  Poloha mesta v rámci Číny
| |
| Wikimedia Commons: Beijing | |
| Webová stránka: www.beijing.gov.cn | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ako mesto pod ústrednou správou podlieha priamo ústrednej vláde. V Pekingu, ktorý je po stáročia správnym a kultúrnym centrom krajiny, sa nachádza známe námestie Tchien-an-men či Zakázané mesto, komplex palácov a chrámov odkiaľ v minulosti vládli čínski cisári. V roku 2008 Peking hostil Letné olympijské hry a Letné paralympijské hry.
Názov
upraviťČínsky názov mesta je čínskym písmom 北京 a znamená doslova "severné hlavné mesto". Slovo 北京 sa vyslovuje (vyjadrené pomocou znakov IPA) takto: [ pei˨˩tɕiŋ˥˥ ], čo znie takto 
vypočuť. Prepis tohto slova systémom pchin-jin je : Běijīng (resp. menej presne: Beijing). Jeho prepis slovenským systémom prepisu je: Pej-ťing.
Slovenské názvy tohto mesta sú: Peking (toto je v súčasnosti jediný normovaný a záväzný slovenský názov;[2][3] zastarano sa občas písal aj v podobe Pe-king),[4] Pekin (toto bol názov normovaný a záväzný v 50. rokoch 20. stor.);[5][6] zriedkavo alebo staršie: Pej-ťing[7][8] či Pej-Ťing.[6] Dnes sa občas vyskytne aj anglicizmus Beidžing, ktorý je úplne nesprávny.[9][10][11]
Slovenské prídavné meno znie pekinský (t. z. bez g),[12] v 50. a 60. rokoch 20. stor. (a dnes ešte často nesprávne) pekingský.[13]
Starší názov
upraviťV rokoch 1928 až 1949 sa mesto volalo (vyjadrené čínskymi znakmi) 北平, čo doslova znamená „severný mier“. V pchin-jine toto slovo znie Běipíng (resp. menej presne: Beiping) a v slovenskom prepise Pej-pching. Slovenské ekvivalenty tohto dobového názvu boli Pejpin (príd. meno pejpinský),[14] Pepin (príd. meno pepinský)[15] či Peiping (prípadne Pei-ping).[4][16]
Poloha
upraviťPeking leží na severovýchode Číny, takmer úplne obklopený provinciou Che-pej, iba na juhovýchodnej strane hraničí s mestom Tchien-ťin, ďalším zo štvorice štatutárnych miest, postavených na úroveň provincií. Vlastné mesto sa rozkladá v rovinatej krajine 150 km od pobrežia Pochajského zálivu, v priemernej nadmorskej výške 63 m. Stredná a juhovýchodná časť mestskej provincie je rovinatá, s najnižším miestom 44 m nad úrovňou mora, na západnom a severnom pomedzí sa dvíhajú hory, dosahujúce v Si-šan – „Západných horách“ – vrcholom Ling-šan 2 303 m. Vysoké sú aj ďalšie hory, napríklad Chaj-tchuo-šan na severozápade má 2 241 m a Wu-ling-šan na severovýchode 2 116 m.
Na rozdiel od ostatných významných čínskych miest Peking sám neleží na žiadnom veľkom vodnom toku. Z väčších riek na území provincie stojí za zmienku Jung-ting a najmä Čchao-paj, na ktorej bola 90 km severovýchodne od mesta vybudovaná priehradná nádrž Mi-jün, zásobujúca Peking pitnou vodou.
Prírodné podmienky
upraviťNapriek neveľkej vzdialenosti od mora je podnebie kontinentálne s mrazivou zimou, ktorú spôsobuje sibírska anticyklóna, suchou a prašnou jarou, horúcim vlhkým letom pod vplyvom južného monzúnu a suchou miernou jeseňou. Ročný priemer teploty je 11 °C (−4 °C v januári, 26 °C v júli), z priemerného množstva zrážok 620 mm spadne väčšina počas letných mesiacov. Najvhodnejšou dobou pre návštevu mesta je september a október.
Vážnym problémom je znečistenie ovzdušia. Aj keď sa s plošnou asanáciou starých prízemných domčekov, vykurovaných uhlím, znižuje množstvo emisií spôsobených vykurovaním, prudký rozvoj individuálneho motorizmu nedáva v tomto smeru veľa nádeje na celkové výrazné zlepšenie.
Dejiny
upraviť
 |
Táto sekcia si vyžaduje rozšírenie. Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a sekciu prosím doplňte. |
Hlavné mesto Číny prešlo búrlivou históriou, ktorej začiatky môžeme pozorovať už v polovici 3. tisícročí pred Kr. V 13. storočí bolo vydrancované vojskami Džingischána. Počas ďalších dvoch storočí sa mesto spamätávalo z porážky, aby sa v 15. storočí stalo najdôležitejším mestom celej Číny. K významným zmenám došlo najmä za posledné pol storočie. Komunisti významne pretvorili mesto na svoj obraz, strhli veľa oslavných oblúkov, zbúrali vonkajšie hradby, vystavali široké bulváre a moderné sídliská. Stará tradičná zástavba bola už z veľkej časti zlikvidovaná a v tomto trende sa stále ešte pokračuje. Prelomové v histórii mesta budú už spomínané Olympijské hry; vďaka nim sa rozhodol prebudovať veľkú časť Pekingu, vzniknú nové štvrte, nové trasy metra a samozrejme aj športoviská.
Doprava
upraviťŽelezničná
Peking je dôležitá železničná križovatka a má 2 železničné stanice: Hlavná stanica Peking (北京站, Pejcsing Csan) a Západná hlavná stanica (北京西, Pejcsing Hszi).[chýba zdroj] V predmestí sa nachádzajú ďalšie zastávky.
Mestom vedú trasy medzinárodných vlakov do Ruska i Severnej Korei.
Cesty a diaľnice
V Pekingu je deväť diaľníc.[chýba zdroj]
Mestská doprava
Pekingské metro premáva od roku 1969. V súčasnosti je sieť tvorená 18 linkami a 334 stanicami.[chýba zdroj] S celkovou dĺžkou 554 km je tak druhým najväčším metrom na svete.
Partnerské mestá
Galéria
upraviť-
Moderný Peking -
-
Námestie Tchien-an-men
Referencie
upraviť- ↑ Communiqué of the National Bureau of Statistics of People's Republic of China on Major Figures of the 2010 Population Census[1] (No. 2) [online]. . Dostupné online.
- ↑ [1]
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 1931, 1940 a od 1962 dodnes
- ↑ a b Peking. In: Masarykův slovník naučný 5, S. 593
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 1953 a 1957 (1962 už zmenené na Peking)
- ↑ a b HORŇANSKÝ, I. Prepis geografických názvov z nelatinkových systémov písma, č. 7, 1991 [2]
- ↑ Malý atlas sveta 1. slov. príručné vydanie. 1960
- ↑ Tento tvar je aj prepis čínskeho 北京 - pozri vyššie
- ↑ Peking [online]. marek.os.sk, [cit. 2020-06-30]. Dostupné online.
- ↑ Čínský jazyk [online]. chinatours.cz, [cit. 2020-06-30]. Dostupné online.
- ↑ TŘÍSKOVÁ, H. Do Pekingu, do Pej-ťingu, nebo do Beidžingu? Transkripce čínštiny. In: Nový Orient 53, 1998, str. 37–38
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu v roku 1940 a potom od r. 1967 dodnes
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu od roku 1953 do roku 1966
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 1940
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 1931
- ↑ Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 66.
