Ostrava

	Ostrava
	štatutárne mesto
	Pohľad na mesto
Vlajka	Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Moravsko-sliezsky (CZ080)
Okres (LAU 1)	Ostrava-město (CZ0806)
Historická krajina	Morava, Sliezsko
Rieky	Odra, Lučina, Opava, Ostravice
Nadmorská výška	260 m n. m.
Súradnice	49°50′30″S 18°17′30″V / 49,84167°S 18,29167°V
Najvyšší bod
- výška	334 m n. m.
Najnižší bod	hladina Odry
- výška	208 m n. m.
Rozloha	214,23 km² (21 423 ha)
Obyvateľstvo	295 653 (1. 1. 2014)
Hustota	1 380,07 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1229
Primátor	Jan Dohnal (ODS)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	702 00
Miestne časti	37
Zákl. síd. jednotky	265
Katastrálne územie	39
LAU 2 (obec)	CZ0806 554821
Adresa mestského; úradu	Magistrát města Ostravy; Prokešovo náměstí 8; 729 30 Ostrava
E-mailová adresa	[email protected]
	Poloha mesta v Česku
	Poloha obvodu Ostrava v rámci Ostravy (klikacia mapa) Obvody mesta Ostrava
	Wikimedia Commons: Ostrava
	Štatistika: ČSÚ
	Webová stránka: www.ostrava.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Český portál

Súradnice: 49°50′30″S 18°17′30″V / 49,84167°S 18,29167°V

Ostrava je tretie najväčšie mesto v Česku na hraniciach Moravy a Sliezska, pri hraniciach s Poľskom, v Ostravskej panve na sútoku Odry, Opavy a Ostravice. Ide o aglomeráciu pôvodne 33 samostatných obcí (postupne zlúčené 1924, 1941, 1957, 1960 a 1976), rozkladajúcu sa na 214 km². Mesto vytvára veľkú metropolitnú oblasť, kde žije až 1,164 milióna obyvateľov na ploche 3896 km². Od konca 18. storočia, kedy sa tu našlo kamenné uhlie, bola Ostrava v Česku centrom ťažby uhlia a ťažkého priemyslu.

Dejiny^[2]

Pôvodne malá osada vznikla nad riekou Ostrá (dnes Ostravice), ktorá jej dala meno a dodnes ju delí na dve základné časti, Moravskú a Sliezsku Ostravu. Poloha na zemskej hranici v mieste, kadiaľ prechádzala Jantárová cesta,^[3]^[4] viedla v stredoveku k rozvoju mesta; po tridsaťročnej vojne však význam Ostravy poklesol. V roku 1763 bolo v sliezskej časti Ostravy objavené bohaté ložisko kvalitného čierneho uhlia, čo predznamenalo výraznú premenu mesta. V roku 1828 založil majiteľ panstva, olomoucký arcibiskup Rudolf Jan, tzv. Rudolfové huty. Neskôr tieto huty prešli do majetku rodiny Rothschildovcov a získali názov Vítkovice. Stali sa jadrom rozsiahleho priemyselného rozmachu mesta, ktorého odrazom bola aj (v druhej pol 20. storočia) prezývka mesta: oceľové srdce republiky.

Po rozsiahlom útlme hutníckeho a chemického priemyslu v kombinácii so zatváraním baní (na území mesta sa od 30. júna 1994 neťaží) a rozsiahlymi investíciami do nápravy škôd na životnom prostredí sa Ostrava výrazne prečistila. Rozvíja sa najmä strojárska výroba. Ostrava sa stáva východiskovým bodom pre turistické regióny Jeseníkov a Beskydy. Vedľa stovky hektárov rekultivovaných plôch má mesto celý rad pôvodných prírodných lokalít, z ktorých je celá rada udržiavaných ako chránené územie. Jedná sa napríklad o oblasti Polanský les a Polanská niva, ktoré sú súčasťou chránenej krajinnej oblasti Poodří. K prírodným raritám na území mesta patria tiež bludné balvany zo švédskej žuly (pôvodom zo Škandinávie) a unikátom je halda Ema.

Významné historické udalosti

Ostrava v roku 1728, vtedy Moravská Ostrava.

od 8. storočia: slovanské osídlenie
10. storočie: doložené hradisko Holasicov
1229: spomenutá osada (Sliezska) Ostrawa v listine pápeža Gregora IX.
1267 (29. novembra): spomenutá osada (Moravská) Ostrava v závete olomouckého biskupa Bruna (1205? -1281)
Pred 1279: povýšenie Moravskej Ostravy na mesto, prvej písomnej zmienky o kostole svätého Václava
1297: prvýkrát sa písomne spomína Slezskoostravský kniežací hrad
1763: objav uhlia (údolie Burňa)
1828: založenie železiarní (Rudolfova huť, neskoršie Vítkovické železiarne)
1889: dokončená stavba kostola Božského Spasiteľa
1919: založené Národné divadlo moravskoslezské
1922: založený SK Slezská Ostrava
1924 (29. januára): vzniká Veľká Ostrava
1928: založený SSK Vítkovice
1930: postavená Nová radnica
1941 (1. júla): pokračovanie integračného procesu mesta - pripojenie 8 sliezskych a 4 moravských obcí k Moravskej Ostrave
1946 (28. júna): Moravská Ostrava sa výnosom ministerstva vnútra premenovala na Ostravu
1953: založená Vyššia hudobne pedagogická škola v Ostrave, od roku 1959 konzervatórium, roku 1996 prepožičaný názov Janáčkovo konzervatórium
1954: vznik Janáčkovej filharmónie Ostrava z rozhlasového orchestra
1955: ostravské štúdio Česko-slovenskej televízie vstupuje do vysielania ako druhé televízne štúdio na území Česko-Slovenska
1959: vznik Pedagogického inštitútu, z ktorého sa v roku 1964 stáva samostatná Pedagogická fakulta, od roku 1991 Ostravská univerzita; otvorené letiska Ostrava-Mošnov
1996: vznik ostravsko-opavskej diecézy bulou Ad Christifidelium spirituality
1997: stopäťdesiatročná povodeň na Odre, Opave a Ostravici zaplavila väčšinu nižšie položených častí Ostravy
2000: vznik Ostravského (od roku 2001 Moravskosliezskeho) kraja so sídlom v Ostrave
2007: okres Ostrava-město rozšírený o niektoré okolité obce

Turistické atrakcie

Ostrava nepatrí medzi najnavštevovanejšie české mestá. Pravdepodobne najznámejšou atrakciou je najväčšie banské múzeum v Česku, Hornické muzeum, kde je možné vidieť komplexnú expozíciu banskej techniky, ktorá sa používala na ťažbu uhlia. Ďalšou atrakciou je Stodolní ulice. Je to ulica a komplex okolitých uličiek s vysokou koncentráciou barov, klubov a iných podnikov, ktoré umožňujú nočný život v meste a po celý rok lákajú tisíce turistov. V súčasnosti sa tam nachádza okolo 60 podnikov a nočných barov. Každoročne sa v meste usporadúva niekoľko veľkých akcií, z ktorých najznámejší je letný hudobný festival Colours of Ostrava. Vyhliadková veža na mestskej radnici vo výške 85 metrov ponúka návštevníkom panoramatický pohľad na celé mesto a okolité hory.

Kultúra

V Ostrave sú 4 divadlá.

Národní divadlo moravskoslezské (má dve budovy Divadlo Antonína Dvořáka a Divadlo Jiřího Myrona)
Divadlo Petra Bezruče
Komorní scéna Aréna
Divadlo loutek
Divadlo Mír

Priemysel a baníctvo

V meste je jeden z najväčších českých priemyselných koncernov Vítkovické železiarne. Sústreďuje sa tu metalurgia a strojná výroba. Podnik bol založený v roku 1828 a v súčasnosti prebieha jeho veľká transformácia. Najstaršia časť koncernu, Dolní oblast, bola zatvorená. Nová huť, ktorá bola založená v roku 1951 a teraz patrí medzinárodnému koncernu ArcelorMittal, je ďalším dôležitým metalurgickým komplexom. Napriek tomu, že to väčšina ľudí nevie, Ostrava už nie je banské mesto. Všetky bane boli zatvorené krátko po Nežnej revolúcii.

Doprava

Bližšie informácie v hlavnom článku: Električková doprava v Ostrave

Železnica prišla do Ostravy v roku 1847. Bola to rakúska severná železnica cisára Ferdinanda, vedúca z Viedne cez Břeclav a Přerov do Krakova. V roku 1855 bola postavená trať do Opavy. Dnes existujú trate aj smerom na Frýdek-Místek – Valašské Meziříčí a Havířov – Český Těšín.

Medzinárodné letisko Leoša Janáčka v Mošnove je vzdialené asi 20 km od mesta. Väčšina turistov však prichádza do mesta vlakom^{[chýba zdroj]} z Prahy, čo trvá asi 3 a pol hodiny, z Brna asi 2 a pol hodiny, alebo z Olomouca, 75 minút. Pomerne blízko sa nachádzajú aj mestá Viedeň, Bratislava, Krakov a Varšava.

Cez Ostravu vedie diaľnica D1 z Prahy k poľskej hranici. Úsek, vedúci mestom, bol otvorený v roku 2007.

Cestovanie po samotnom meste je veľmi jednoduché vďaka rozvinutej mestskej hromadnej doprave, ktorá disponuje autobusmi, trolejbusmi aj električkami.

Šport

V Ostrave je druhá najväčšia hokejová hala v Česku, ČEZ Aréna, kde sa konali Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004, Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015 a Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2017.

Členenie mesta

Ostrava je rozdelená na 23 obvodov. Niektoré obvody zahŕňajú aj viac katastrálnych území.

Mestský obvod	Časti	Katastrálne územia
Hošťálkovice		Hošťálkovice
Hrabová		Hrabová
Krásné Pole		Krásné Pole
Lhotka		Lhotka u Ostravy
Mariánské Hory a Hulváky	Hulváky, Mariánské Hory	Mariánské Hory, Zábřeh-Hulváky
Martinov		Martinov ve Slezsku
Michálkovice		Michálkovice
Moravská Ostrava a Přívoz	Moravská Ostrava, Přívoz	Moravská Ostrava, Přívoz
Nová Bělá		Nová Bělá
Nová Ves		Nová Ves u Ostravy
Ostrava-Jih	Bělský Les, Dubina, Hrabůvka, Výškovice, Zábřeh	Dubina u Ostravy, Hrabůvka, Výškovice u Ostravy, Zábřeh nad Odrou
Petřkovice		Petřkovice u Ostravy
Plesná		Nová Plesná, Stará Plesná
Polanka nad Odrou		Polanka nad Odrou
Poruba		Poruba, Poruba-sever
Proskovice		Proskovice
Pustkovec		Pustkovec
Radvanice a Bartovice	Bartovice, Radvanice	Bartovice, Radvanice
Slezská Ostrava	Antošovice, Heřmanice, Hrušov, Koblov, Kunčice, Kunčičky, Muglinov, Slezská Ostrava	Antošovice, Heřmanice, Hrušov, Koblov, Kunčice nad Ostravicí, Kunčičky, Muglinov, Slezská Ostrava
Stará Bělá		Stará Bělá
Svinov		Svinov
Třebovice		Třebovice ve Slezsku
Vítkovice		Vítkovice, Zábřeh-VŽ

Osobnosti mesta

Vlastimil Brodský (* 1920 – † 2002), herec
Slávka Budínová (* 1924 – † 2002), herečka
Věra Chytilová (* 1929 – † 2014), filmová režisérka
Oldřich Daněk (* 1927 – † 2000), dramatik, spisovateľ, režisér a scenárista
Karel Fiala (* 1925), filmový herec, operný, operetný a muzikálový spevák-tenor
Ilja Hurník (* 1922 - † 2013), hudobný skladateľ a pedagóg, dramatik a spisovateľ* Věra Chytilová (* 1929 – † 2014), filmová režisérka
Lukáš Klimek (* 1986), český hokejista
Ivan Lendl (* 1960), tenista
Artur London (* 1915 – † 1986), komunistický politik, diplomat a publicista
Jaromír Nohavica (* 1953), folkový pesničkár textár, skladateľ a gitarista
Karel Reisz (* 1926 – † 2002), režisér
Marie Rottrová (* 1941), speváčka, hudobná skladateľka, textárka, klaviristka a moderátorka
Hana Zagorová (* 1946 – † 2022), speváčka, textárka, herečka a moderátorka
Vilém Závada (* 1905 – † 1982), básnik, spisovateľ a prekladateľ
Sergei Barracuda (* 1990), básnik, skladateľ, spevák