Mnohoštetinavce (iné názvy pozri nižšie; lat. Polychaeta) sú taxón (trieda) obrúčkavcov.

Mnohoštetinavce

Rôznorodosť morských červov podľa M. J. Schleidena (1804 – 1881).
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Polychaeta
Grube, 1850
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Slovenské názvy tohto taxónu sú: mnohoštetinavce[1][2][3], mnohoštetinovce[4][5], zriedkavo mnohoštetinatce[6]; skôr neformálne: mnohoštetinavé [alebo mnoštetinaté] červy[7][8], polychéty[2]; staršie: červy mnohoštetinaté[9] [resp. červi mnohoštetinatí[10]], hustoštetinaté[11], červy hustoštetinaté[12].

Charakteristika

upraviť

Mnohoštetinavce sú fylogeneticky východiskovou skupinou obrúčkavcov; týka sa to hlavne radu Errantia s homonómnou segmentáciou. U ďalších radov je však homonómna segmentácia nahradená heteronómnou (Sedentaria), alebo pozorujeme druhotnú redukciu segmentácie (Archiannelida). Primárne je na každom somite (okrem akronu a pygidia) 1 pár parapódií so štetinami a zväčša i so žiabrovými príveskami. Väčšina druhov má 60 – 100 somitov, no niektoré morské druhy ich majú až 800. Extrémom na druhej strane sú niektoré Archiannelida, ktoré majú len 9 zanikajúcich somitov. Počet somitov u jednotlivých druhov nemusí byť konštantný. Sú väčšinou gonochoristy, ale aj hermafrodity; vývin prebieha cez trochofórovú larvu (u nemnohých sladkovodných druhov je toto štádium nezreteľné). Stavba orgánových sústav zodpovedá charakteristike kmeňa.

Systematika

upraviť

Systematika mnohoštetinavcov je sporná. Nasledujúce delenie je tradičné delenie:

trieda mnohoštetinavce (Polychaeta):

Novšie sa do mnohoštetinavcov zaraďujú ako ďalší rad aj olejovky (Aphanoneura/Aeolosomatida), ktoré sa predtým často zaraďovali do máloštetinavcov. Okrem toho sa do mnohoštetinavcov dnes zaraďujú aj nasledujúce taxóny, ktoré sa tradične uvádzali na iných miestach systému živočíchov: pogonofóry (Pogonophora), chobotničky (Echiura) a niekedy aj sipunkuly (Sipunculida) a myzostómy (Myzostomidae), i keď treba poznamenať, že chobotničky, sipunkuly a myzostómy sa (spolu s priapulidami) do obrúčkavcov niekedy zaraďovali aj napríklad už v polovici 20. storočia. Podľa novších zistení vývojovo do mnohoštetinavcov patria aj opaskovce (Clitellata; čiže máloštetinavce + pijavice). Zaradením opaskovcov do mnohoštetinavcov sa však mnohoštetinavce automaticky stávajú zhodnými s celými obrúčkavcami, preto sa pre lepšiu prehľadnosť systému opaskovce zvyknú naďalej zaraďovať oddelene od mnohoštetinavcov.[13]

V niektorých novších systémoch sa namiesto vyššie uvedeného delenia na zhruba tri rady používa delenie na veľké množstvo menších radov.

Referencie

upraviť
  1. Eva TIRJAKOVÁ, Peter VĎAČNÝ, Ľudovít KOCIAN. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV. 2015
  2. a b BURNIE, D et al. Zviera. Bratislava: Ikar. 2002. S. 534
  3. PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
  4. mnohoštetinovce. In: Malá slovenská encyklopédia. 1993. S. 456
  5. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor. 1975. S. 308-309
  6. afroditka. In: Malá slovenská encyklopédia. 1993. S. 22
  7. ELIÁŠ, P. Ekológia. 2003. S. 146
  8. NĚMEC, Bohumil; PYSTÝRIK, Ľudovít. Vs̆eobecná botanika. [s.l.] : Vyd. Slovenskej akadémie vied, 1963. 861 s. S. 32.
  9. Anglicko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1981 S. 82
  10. DANĚK, G. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha, Prešov. 1936. S. 48
  11. MASÁR, I. Niektoré dynamické črty zoologickej a botanickej nomenklatúry. In: Kultúra slova 1985. č. 9. S. 289 a nasl.
  12. FERIANC, O. Zoológia pre VII. a VIII. triedu slov gymnázií...1941. S. 63
  13. Pozri zdroje uvedené k systematike obrúčkavcov v článku obrúčkavce.

Iné projekty

upraviť