Melbourne

	Melbourne
	Mesto
	Erb
	Erb
Štát	Austrália
Teritórium	Viktória
Nadmorská výška	31 m n. m.
Súradnice	37°48′49″J 144°57′47″V / 37,81361°J 144,96306°V
Rozloha	8 806 km² (880 600 ha)
Obyvateľstvo	4 725 316 (2016)
Hustota	536,6 obyv./km²
Vznik	30. august 1835
Časové pásmo	UTC+10
- letný čas	UTC+11
	Poloha
	Geografický portál

O iných významoch výrazu Melbourne pozri Melbourne (rozlišovacia stránka).

Súradnice: 37°48′49″J 144°57′47″V / 37,81361°J 144,96306°V

Melbourne je hlavné mesto austrálskeho štátu Viktória, najľudnatejšie mesto Austrálie s počtom obyvateľov približne 4,6 milióna a druhé najväčšie mesto v Austrálii s rozlohou 7 694 km². Je to najjužnejšie mesto sveta, v ktorom žije viac ako milión obyvateľov.

V rebríčku Economist Intelligence Unit miest najlepších pre život z roku 2019, ktorý hodnotil 140 miest sa Melbourne umiestnil na 2. mieste. Pred rokom 2018 bol na prvom mieste sedem krát.^[1]

História

Melbourne je pomenované po anglickom šľachticovi a premiérovi Williamovi Lambovi, druhom vikomtovi Melbourne (1779-1848), ktorý pochádzal z obce Melbourne v Derbyshire. Názov Melbourne pochádza zo staroanglického mylla burne, čo značí mlynský náhon.

Európske osídlenie Melbourne sa datuje od roku 1835, keď sa na jeho území začali usadzovať farmári, vracajúci sa z Tasmánie, kde nedokázali nájsť vhodnú pôdu. Pôvodne bol sídlom administratívneho celku Port Phillip a po vzniku kolónie Viktória sa stal jej hlavným mestom. Od 50. rokov 19. storočia, keď bolo vo Viktórii objavené zlato, sa Melbourne rýchlo rozrastalo a získavalo na dôležitosti ako významný prístav a centrum služieb.

V 80. rokoch 19. storočia už bolo Melbourne druhým najväčším mestom britského impéria. V tom období bolo v meste vybudovaných množstvo výškových viktoriánskych budov, terasových domov, bulvárov a záhrad obklopujúcich mesto. V Melbourne je dodnes druhý najväčší počet viktoriánskych stavieb (po Londýne) na svete.

V rokoch 1901 až 1927 bolo Melbourne hlavným mestom Austrálie. V roku 1927 sa vláda a parlament presunuli do novovybudovaného hlavného mesta Canberra.

Melbourne sa postupne rozrastalo a v priebehu druhej svetovej vojny (1942-44) bolo sídlom pacifického veliteľstva spojeneckých jednotiek. Počas vojny mesto prekvitalo a ďalej sa rozrastalo, na čom mala podiel vojnová výroba. Rozvoj pokračoval i po vojne, keď do Melbourne pricestovalo mnoho imigrantov, najmä z Grécka a Talianska. Mestu pomohla aj organizácia Olympijských hier v roku 1956.

Až do 70. rokov 20. storočia bolo Melbourne najväčším obchodným a finančným centrom Austrálie, potom stratilo tento primát v prospech Sydney.

Koncom 80. rokov došlo k poklesu výroby a začal sa odliv obyvateľov do Nového Južného Walesu a Queenslandu, po niekoľkých rokoch sa však tento trend podarilo zvrátiť a od roku 1997 si Melbourne udržiava významný nárast počtu obyvateľov a zamestnanosti.

Geografia

Melbourne sa na nachádza na juhovýchode Austrálie a je jej najjužnejším hlavným mestom. Preteká ním rieka Yarra, a leží na brehoch zálivu Port Phillip. Ako i ostatné austrálske veľkomestá, hustota obyvateľstva je relatívne nízka a rozloha je pomerne vysoká - Melbourne patrí rozlohou k najväčším mestám na svete. Mesto je často nazývané záhradným, keďže na jeho území sa nachádza nespočet parkov a záhrad.

Demografia

Dve tretiny obyvateľov Melbourne sa narodili v Austrálii, zvyšok pochádza zo zahraničia. Po druhej svetovej vojne do Melbourne prúdili obyvatelia najmä zo Spojeného kráľovstva, Juhoslávie, Litvy, Macedónie, Holandska, Nemecka, arabských krajín a Malty. Neskôr, v 50. a 60. rokoch to boli najmä grécki a talianski imigranti, ktorí sú dodnes najväčšími skupinami obyvateľov po tých s britským alebo írskym pôvodom. V Melbourne žije podľa sčítania v roku 2001 až 161-tisíc obyvateľov gréckeho pôvodu, z ktorých vyše 57 bolo narodených v Grécku. To robí Melbourne jedno z najväčších gréckych miest sveta po mestách v Grécku a na Cypre.

Melbourne má tiež najpočetnejšiu židovskú komunitu v Oceánii a viac ako polovica (približne 50-tisíc) austrálskych Židov žije práve tu.

Neskôr, v 70. a 80. rokoch, do Melbourne smerovali utečenci z Vietnamu a Kambodže a prisťahovalci z Indie, Filipín a Malajzie. Najnovšie imigrantské vlny prichádzajú zo severnej Afriky, najmä Sudánu.

Šport

Melbourne je považované za austrálske hlavné mesto športu. Vznikol tu austrálsky futbal, hra podobná rugby, ktorá je v štáte najpopulárnejším športom. Mesto je tiež sídlom deviatich zo šestnástich klubov AFL - ligy austrálskeho futbalu.

V meste tiež sídli klub rugby a futbalu. Populárnym športom je tiež cyklistika.

Najznámejšími športovými udalosťami v Melbourne sú každoročne Australian Open, Veľká cena Austrálie vo Formule 1, a dostihový Melbournský pohár.

V roku 1956 sa v meste konali Olympijské hry a v roku 2006 Hry Britského spoločenstva národov.

Panoráma

Panoráma Melbourne v noci

Panoráma Melbourne pri pohľade z Rialto Towers, na Collins St.

Referencie

↑ BALLOVÁ, Denisa. Je pomalá a bezpečná. Viedeň zostáva najlepším mestom na život. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-09-05. Dostupné online [cit. 2019-09-08]. ISSN 1339-844X.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Melbourne

[dennikn-vieden-1] BALLOVÁ, Denisa. Je pomalá a bezpečná. Viedeň zostáva najlepším mestom na život. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-09-05. Dostupné online [cit. 2019-09-08]. ISSN 1339-844X.

[1]