Inkovia

Inkovia (jednotné číslo Inka) je moderné označenie pre tvorcov inkskej ríše, jedinej veľkej ríše indiánskych kmeňov.

Pohľad na Machu Picchu, „stratené mesto Inkov,“ dnes archeologické nálezisko

Slovo inka/Inka

Slovo „inka“ bolo pôvodne názvom rodu Indiánov hovoriacich kečuánčinou v oblasti Cusco (Peru), neskôr to bol titul najvyššieho vládcu, a napokon si tento titul privlastnili aj vládnuce klany ríše. Dnes sa (s veľkým I) nesprávne používa na označenie obyvateľov inkskej ríše (spravidla len tých, ktorí hovorili kečuánčinou).

Stručné dejiny

Inkská ríša (1438 – 1533)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Inkská ríša

Podľa inkovskej tradície vznikla inkská ríša zhruba okolo roku 1200 a založil ju legendárny Manco Capac (I.). Prvými vládcami Inkov boli náčelníci vládnuci malému územiu okolo Cusca. Historické (t. j. už nie legendárne) obdobie Inkov sa začína vládou (tzv. deviateho inku) Pachacutiho (1438 – 1471). Za jeho vlády došlo k značnému rozšíreniu územia, bol zavedený kult boha slnka (Inti) a vznikli veľkorysé stavby a došlo k hospodárskemu rozmachu. Jeho nástupcovia ríšu ďalej rozširovali. Najväčšiu rozlohu ríša dosiahla za

vlády jedenásteho inka Huyana Capaca (1493 – 1527) – na severe po rieku Ancasmayo, na juhu po rieku Maule. Po jeho smrti (1527) bojovali o moc jeho synovia: dvanásty inka Huascar (opieral sa o tradičnú elitu v Cuscu) a Atahualpa (opieral sa o vojsko v severných provinciách). Atahualpa roku 1532 Huascara zosadil. Španieli pod vedením F. Pizarra tu pristáli v roku 1531 a keďže práve prebiehala spomínaná občianska vojna, ríšu veľmi rýchlo dobyli a Atahualpu roku 1533 popravili. Španielmi dosadený inka Manco Capac II. po istom čase (1536) zorganizoval povstanie a v horskej oblasti Vilcabamba viedol tieňové kráľovstvo. Toto zaniklo roku 1572, kedy bol zajatý a popravený jeho posledný vládca Tupac Amaru I.

Zriadenie

Ollantaytambo bol poľnohospodársky a vojenský komplex Inkov

Sídlom vládcu a najväčším náboženským centrom bolo Cusco.

Na čele rozsiahlej organizácie spoločenského a ekonomického života s tvrdým systémom daní vo forme prác a vojenskej služby stála štátna a kňažská hierarchia. Absolútny vládca inkov bol prakticky považovaný za boha. Patrila mu všetka pôda, iba časť z nej venoval kňažstvu a ľudu, hlavnú časť si ponechával pre seba a pre svoju šľachtu.

V štáte mal každý právo na obrábateľnú pôdu veľkú asi 100-krát 50 m, v čase neúrody živili obyvateľov štátne sýpky. Okrem toho mal každý právo na stravu. Vyspelá bola aj starostlivosť o vdovy a siroty. Priepasť medzi bohatými a pospolitým ľudom bola však veľká.

Významnú úlohu zohrávala armáda, ktorá okrem získavania území a potláčania vzbúr organizovala aj násilné presídľovanie obyvateľstva (napríklad remeselníkov z dobytých území do Cuzca).

Náboženstvo

Štátne náboženstvo bolo synkretizmom hlavných bohov, vedľajších božstiev, lokálnych animistických predstáv, prírodných kultov, obradov spojených s mágiou a primitívnych fetišov. V štátnom kulte zohrávali dôležitú úlohu kláštorné spoločenstvá. Pri obradoch bolo časté obetovanie zvierat (morčiat a lám), zriedkavo ľudí.

Pôvodne bol najvyšším bohom Viracocha (Huiracocha) – boh stvoriteľ, neskôr získal prvenstvo boh slnka Inti. Ďalší významní bohovia boli Illapa – boh hromu a dažďa a bohyňa Mesiaca a manželka Slnka Quilla. Vládca (inka) sa považoval za syna Intiho a jeho žena za stelesnenie Quilly. Medzi pospolitým ľudom sa obľube tešila Pachamama – matka zeme, ktorú dodnes uctievajú v horách, sčasti v podobe Panny Márie.

Kultúra a veda

Reprezentácia inkského kipu

Inkovia skultúrnili 40 druhov rastlín a domestikovali najviac zvierat v Amerike (kačica, lama, pes, morča, alpaka).

Správu ríše uľahčovali dokonalé cesty vedúce priamo cez hory, močiare či pralesy. Stavali sa aj kvalitné visuté mosty. Vozy sa nepoužívali, preto cesty boli pravdepodobne určené najmä pre karavány lám a peších. Používali aj zavlažovacie kanály. Na stavbu palácov sa používali veľké kamenné bloky, ktoré boli na milimetre presne opracované, aby do seba zapadali. V chrámoch pre boha slnka viseli zlaté a strieborné platne.

Keramika je spravidla úžitková, s jednoduchou geometrickou maľovanou výzdobou.

Písmo Inkovia nevyvinuli, na „zapisovanie“ údajov, najmä štatistických, sa používal systém šnúrok s uzlami (kipu). Podľa novších názorov však kipu slúžilo ako plnohodnotné písmo.

Na vysokej úrovni bolo zlatníctvo. Preslávené boli početné inkské zlaté poklady, ktorých väčšinu získali (a roztavili na ingoty) Španieli.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Inkovia