Hérón z Alexandrie

Hérón z Alexandrie alebo Herón (starogr. Ήρων ο Αλεξανδρεύς) (* cca 10, Alexandria, Egypt – † 70, tamže) bol matematik, inžinier a vynálezca pôsobiaci v rodnej Alexandrii. Je považovaný za najväčšieho experimentátora antiky.

Herón z Alexandrie
Narodenie	cca 10 Alexandria, Egypt
Úmrtie	70 Alexandria, Egypt
Odkazy
Commons	Hérón z Alexandrie
Biografický portál

Zaoberal sa prevažne trigonometriou, najčastejšie jej praktickou aplikáciou – vymeriaval polia a vinice. Je známy jeho vzorec pre výpočet obsahu trojuholníku pomocou dĺžok strán.

Vynálezy

Je vynálezcom veterného mlyna, ozubených súkolí a stroja pracujúceho na princípe počítadla. Je považovaný za vynálezcu predchodcu parnej turbíny, ktorý je dnes označovaný ako Herónova guľa – aeolipila - primitívny parný stroj, ktorá bola prvým zariadením využívajúcim princíp reaktívnej sily. Vynašiel aj nástroj s praktickým využitím – dioptru (starogr. διόπτρα), predchodcu neskoršieho teodolitu. Okrem toho vysvetlil činnosť sifónovej fľaše a navrhol vojenský katapult.

Optika

V diele Katoptrika (Optika) popisuje výsledky, ktoré dosiahli jeho predchodcovia. Je prvým známym fyzikom, ktorý vyslovil princíp najkratšej optickej dráhy pri odraze svetla od rovinných a sférických zrkadiel. ( skutočná dráha svetelného lúča smerujúceho od predmetu k zrkadlu a potom k pozorovateľovmu oku je najkratšia ). Na zdôvodnenie Herónovi stačila jediná veta: "Je známe, že príroda nerobí nič zbytočne, ani sa nenamáha pre nič za nič." V 17. storočí Christiaan Huygens odvodil princíp najkratšej dráhy ( v skutočnsti najkratšieho času ) z vlnovej povahy svetla. Vyslovil teóriu o plynových časticiach, medzi ktorými je vákuum, čo umožňuje stlačiteľnosť plynov (Herónova fontána).

V definitívnej verzii Optiky Ptolemaios skúma aj lom svetelných lúčov pri prechode z jedného prehľadného prostredia, napríklad zo vzduchu, do iného priehľadného prostredia, napríklad do vody. Do nádoby s vodou zavesil do polovice jeho priemeru kotúč, na ktorom bola na okraji škála na meranie uhlov. Pozdĺž trubice pripevnenej na kotúči pozoroval predmet ponorený do vody a meral uhly, ktoré dopadajúci a lomený lúč zvierajú s normálou, teda kolmicou na povrch. Presnosť pozorovania sa pohybovala do zlomkov stupňa po niekoľko stupňov.

Presný zákon spájajúci tieto dva uhly odvodil v 17. storočí Fermat. Jednoduchým zovšeobecnením Herónovho princípu pre prípad odrazu: dráha ktorú prejde svetelný lúč od predmetu k oku , nie je najkratšia, ale je to dráha ktorú lúč prejde za najkratší čas. Presný zákon lomu, známy ako Snellov zákon, bol experimentálne objavený až na začiatku 17. storočia n.l.

Pozri aj

• Herónova fontána

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hérón z Alexandrie

Externé odkazy

• Webpage about Hero by The Technology Museum of Thessaloniki Archivované 2007-09-05 na Wayback Machine
• preklad diela Pneumatica (po anglicky)
• Životopis Heróna ang., The MacTutor History of Mathematics archive