Golgiho aparát
Golgiho aparát (skratka GA) alebo Golgiho systém alebo Golgiho komplex je súbor vezikúl, kondenzovaných vakuol a sploštených váčikov ohraničených hladkými membránami bez ribozómov. Vezikuly vznikajú odškrcovaním cisterien, ktoré sú umiestnené v hromadách (diktyozómoch), pričom táto sústava slúži najmä na tvorbu sekrétov na exocytózu a na syntézu sekrétových polysacharidov.
Je to organela, ktorá sa nachádza vo väčšine eukaryotických buniek vrátane rastlinných a živočíšnych. Názov dostala podľa talianskeho anatóma Camilla Golgiho, ktorý ju roku 1898 opísal v nervových bunkách.
V mnohých rastlinných bunkách sa diktyozómy nachádzajú v celej cytoplazme (disperzný Golgiho aparát) a nie sú viditeľné svetelným mikroskopom. V typických živočíšnych (aj ľudských) bunkách sa zas nachádzajú skupiny viacerých diktyozómov tesne vedľa seba (spravidla blízko jadra).
Golgiho aparát má teda v živočíšnych bunkách podobu zložitého sieťovitého útvaru tvoreného súborom navzájom pospájaných diktyozómov, z ktorých sa odškrcujú drobné vačky – vezikuly naplnené sekrétmi. To svedčí o aktívnej úlohe Golgiho aparátu pri sekrečnej činnosti bunky. Okrem toho sa GA podieľa na transporte a ukladaní proteínov syntetizovaných v endoplazmatickom retikule (ku ktorému má funkčne i topograficky veľmi úzky vzťah), obnove cytoplazmatickej membrány pri endocytóze alebo jej poškodení, na syntéze mukopolysacharidov (tvoria ochranný hlien na povrchu epitelov napr. u mäkkýšov, obrúčkavcov, alebo v ľudskom žalúdku) a glykoproteínov. Syntéza imunoglobulínov svedčí o aktívnej účasti GA na obranných mechanizmoch celého organizmu.
Referencie
upraviť- Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok. (Zdroj bol použitý len čiastočne)